BRATISLAVA - Zatiaľ čo práva novinárov vždy čelili výzvam, teraz dochádza k znepokojujúcemu posunu v prístupe. Na novinárov bolo zaútočené za to, akú úlohu zohrávajú pri zabezpečovaní slobodnej a informovanej spoločnosti. Pandémia ochorenia COVID-19 ešte viac zvýšila tento tlak. Pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý pripadá na 3. mája, to v spoločnom vyhlásení uviedli ministri zahraničných vecí Slovenska, Rakúska a Českej republiky.
Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. "Žurnalizmus je kyslíkom každej demokracie. Musíme znovu a znovu preukazovať, že náš spoločný záväzok voči slobode tlače nepozná žiadny lockdown," uvádza sa vo vyhlásení slovenského ministra Ivana Korčoka, českého ministra Jakuba Kulhánka a rakúskeho ministra Alexandra Schallenberga.
Ministri upozornili, že od vypuknutia pandémie Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) zaznamenal viac ako 600 porušení slobody tlače súvisiacich so spravodajstvom o nej, od rôznych foriem priamej cenzúry až po obvinenia novinárov.
"V boji s dezinformáciami, šíriacimi sa rýchlejšie ako vírus, sú slobodné a kvalitné médiá a prístup k dôveryhodným informáciám našimi najlepšími spojencami v boji proti tejto pandémii. Avšak oni sú vystavené útokom," píše sa vo vyhlásení s tým, že globálny lockdown nezastavil prudký nárast počtu usmrtených novinárov.
Vrahovia nie sú takmer nikdy postavení pred súd
"Od začiatku roku 2020 bolo zabitých viac ako 60 novinárov. Ich vrahovia nie sú takmer nikdy postavení pred súd, čo vytvára atmosféru beztrestnosti. Za ostatný rok sme s veľkým znepokojením spozorovali závažný pokles slobody médií vo viacerých krajinách sveta. Útoky proti novinárom a prísne obmedzenia ich možností sledovať udalosti sa stali súčasťou politických represií a snáh o presadzovanie moci," píše sa vo vyhlásení.
Trojica ministrov ďalej uviedla, že keďže "rôzne formy ovládnutia médií nechávajú nezávislým médiám len minimálny alebo žiadny priestor v mnohých krajinách pôsobiť, priame verbálne útoky - občas na hranici podnecovania - politickými lídrami navodili vnímanie, že novinári sú naši nepriatelia a útoky na nich sú legitímne".
Ministri vítajú, že na bezpečnosť novinárov sa zameriavajú Rada OSN pre ľudské práva, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Komisia Rady Európy pre ľudské práva a Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Napriek tomu je však podľa nich potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zaistenie ich bezpečnosti, ako aj na prístup k dôveryhodným informáciám prostredníctvom slobodných, nezávislých, pluralistických a rozmanitých médií. To si vyžaduje ešte užšiu spoluprácu medzi vládami, novinármi, mediálnymi domami, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou, ako aj orgánmi činnými v trestnom konaní, prokurátormi a sudcami.
Podľa ministrov je potrebné vyriešiť "hrozivú beztrestnosť útokov proti novinárom". "Ako spoľahliví spojenci medzinárodného snaženia ochrany novinárov budeme naďalej presadzovať silné medzinárodné záväzky v oblasti ich bezpečnosti," uvádza sa vo vyhlásení. "Teraz je to na medzinárodných a regionálnych organizáciách, občianskej spoločnosti, pracovníkoch médií a čo je najdôležitejšie na mnohých štátoch, ktoré schválili tieto nástroje, aby prijali opatrenia v súlade so svojím záväzkom k tejto dôležitej téme. Naše tri krajiny sú pripravené podporiť slobodné médiá," dodali ministri zahraničných vecí Slovenska, ČR a Rakúska.
