BRATISLAVA - Aktuálne je líder strany Hlas-SD druhým najpopulárnejším politikom. Zároveň patrí k opozícii, ktorá sa aktívne zapojila do zberu podpisov pre občianske referendum a dnes ich spolu so Smerom-SD odovzdáva do Prezidentského paláca. Cieľ je jasný - predčasné voľby! Čo však ponúka jeho strana a ako vníma svoju politickú zodpovednosť?
Než sme začali rozhovor, spomenuli ste, že teraz ste konečne sám za seba a ste sám sebe pánom v rámci líderstva strany Hlas-SD, ale zároveň ste tímovým hráčom. Prečo ste sa rozhodli zo strany Smer-SD vybrať práve tento tím ľudí?
Ja by som možno trocha poopravil tú otázku. Ja som to rozhodnutie, že odchádzam, urobil najprv v Banskej Bystrici sám a oznámil som, že o dva týždne sa postavím pred médiá s tými, ktorí sa ku mne pridajú. Naozaj, či mi veríte, či nie, rozhodol som sa, že to urobím takto, aby do Hlasu prišli tí, ktorí doňho chcú prísť. Ja som nikoho extrémne neoslovoval, ani som s nikým nediskutoval a ani ho nepresviedčal. O to viac si to vážim.
Dodnes razím líniu, že do Hlasu má prísť ten, kto sa tak rozhodne a príde sám. Nie, že budeme ľudí presviedčať, že by boli dobrou posilou. O to je to sympatickejšie a povedal by som, že z väčšieho presvedčenia ľudia potom v tom Hlase sú. Tá jedenástka nebol plán, to je náhoda, že to vyšlo presne na jedenásť. Názov Pelleho jedenástka vznikol desať minút pred tlačovkou, keď sme sa spočítali, že nás je toľko.
Vy ste si ale dali aj taký názov, že Pelletón...
(smiech) Áno, tak to je aj taká forma, že keď sme sa vydali po celom Slovensku zbierať podpisy pre politickú stranu. Ja ďakujem, že to bolo v mesiacoch, kedy boli tie opatrenia minimálne, že sme sa mohli postretať s ľuďmi. Mne je najlepšie s ľuďmi na ulici, nerád sedím zavretý v kancelárii, keď sa nemôžem s ľuďmi stretnúť. Ten Pelletón niekto vymyslel s tým, že veď je to Pelle na cestách, bolo to milé a u ľudí sa to celkom chytilo. Ak budeme robiť ďalšiu tour po Slovensku, tak to bude Pelletón 2, s ďalšou témou a ja sa na to veľmi teším, pretože by som si veľmi želal, aby leto bolo zasa otvorené a ja by som mohol precestovať našu krajinu od východu na západ a od juhu na sever, pretože kontakt s tými ľuďmi je to najlepšie, čo môžete ako politik zažiť. Pokiaľ teda patríte k tým politikom, ktorí stále môžu slobodne chodiť po ulici.
Myslím si, že ľudia mali na pána Kisku názor už ako na prezidenta. Ako prezident mal istú dávku dôvery, ale to sa nie vždy preklopí, keď sa stanete výkonným politikom. Myslím si, že tu nie vždy platí, že dva plus dva sú štyri a keď ste populárny prezident, tak môžete byť aj populárny líder strany alebo premiér či exekutívec. V našom prípade je to úplne iné. My sme nikdy neboli na inej pozícii ako tej výkonnej. To znamená, že my predstavitelia, ktorí sme ju vytvorili, sme boli stále vo výkonných pozíciách, takže nevstupujeme do nového sveta v ktorom by sme sa predtým nepohybovali. Otázka je tá, ako si dokážeme udržať takúto širokú podporu obyvateľov, to nie je jednoduché.
Je to veľmi milé, keď sa dokážete dostať vysoko v rebríčku krátko po vzniku, ale je to aj enormný tlak, pretože všetci sa sústredia na to, aby vás z toho rebríčka dali dole. Je to enormný tlak v tom, aby sme s tými ľuďmi dokázali hovoriť naozaj dlhodobo, aby sme si tú priazeň udržali. Byť prvý vo volebných prieskumoch je pre stranu aj to najťažšie.
Čo ponúkate vy ako strana Hlas?
Ponúkame ďalšie pokračovanie v tejto veci. Potrebujeme zlepšiť postavenie rodín s deťmi, pretože tá podpora matky alebo rodiny s dieťaťom musí byť podporená výraznejšou sumou. Musí byť samozrejme zaistená predprimárna starostlivosť, ale aj jasličky, aby sme umožnili matke, ktorá sa chce emancipovane vrátiť do pracovného pomeru, lebo nie každá chce byť doma, kým dieťa nejde do škôlky. Musíme teda pripraviť aj túto starostlivosť, aby sa matky mohli vrátiť do práce aj po roku, ak sa chcú vrátiť a ďalej pokračovať v kariére, aby takúto možnosť mali. Ale zase, aby finančne prežili ak sa s dieťatkom rozhodnú byť doma aj päť alebo šesť rokov. To musí byť vyvážené. Tu zase narážame na nedostatok kapacít v materských školách a ja som veľmi rád, že za predchádzajúcej vlády sa vystavalo aj z eurofondov tisíc miest.
Stále je to ale málo...
Stále málo, pokračuje sa ďalej. Moja vláda ešte prijala veľkú výzvu, ktorá bola rok pozastavená na škôlky, choďte sa spýtať starostov, ktorí dodnes nemajú výsledok a tú výzvu vypisovala ešte moja vláda, či dostanú alebo nedostanú dotáciu na dostavanie škôlok. Čiže tých tém v ktorých môžeme pokračovať ďalej je obrovské množstvo. Aj toto riešenie, dať týraným ženám tri milióny eur z rezervy na centrá, bolo čisto teatrálne. Je to milé, ale nie je to systémová vec. Vláda mohla dávno predložiť zákon, už je vo vláde rok a mesiac.
Prečo ste tento zákon ale nepredložili už predtým vy?
Pretože ja som nestihol všetko urobiť. Viete, koľko sme mali my roboty? Veľmi veľa a ako vám hovorím, mnohé problémy tejto krajiny sa budú riešiť ešte desiatky rokov. To si nemyslite, že z komunistickej krajiny sa dostaneme na vyspelú úroveň sveta, kde veci automaticky fungujú a môžu dolaďovať spoločenské javy. Tam ešte Slovensko ani nedošlo, takže sa láta na všetkých stranách kde sa dá. Mňa mrzí, že som nemohol urobiť všetko, možno, ak by som bol ešte dva roky, tak by som sa dotkol aj tejto témy, ale za tie dva roky premiérovania som urobil to, čo som ako premiér vedel a to, čo som občanom sľúbil som aj splnil. Keď som bol podpredsedom vlády pre eurofondy, tak som sa snažil, aby sme zintenzívnili zazmluvňovanie čerpania.
To čerpanie eurofondov bolo ale tragické...
Nebolo. V predchádzajúcom období patrilo Slovensko k jedným z najlepšie čerpajúcich krajín a tiež čerpalo eurofondy predovšetkým v tom závere. Viete na základe čoho asi tak mohla táto vláda použiť z eurofondov dva milióny eur, ak by sme neboli pripravili dostatočný počet projektov.
Každý sa predsa odvoláva na nekonečnú byrokraciu, ale aj na to, že je rozhodujúce skôr to, ako projekt vyzerá na papieri, než to, aká je jeho skutočná hodnota...
To je opäť také zvláštne hodnotenie, ktoré ste dali. Ja môžem hovoriť len fakty. Počas môjho vládnutia Richard Raši predložil tri balíky na zníženie byrokracie a zjednodušenie eurofondov, ja asi dva. Zaviedli sme vo veľa prípadoch čisto elektronické podanie na eurofondy a odstránili asi 45 príloh, ktoré si nakoniec štát zisťuje sám. Urobili sme veľmi veľa. Ja už nemôžem akceptovať takú floskulu, že je všetko tragické a nič sme neurobili, pretože sme urobili veľmi veľa. Ja som pracoval od rána do večera sedem dní v týždni a verte mi, že som sa poctivo venoval každej jednej téme. Ja som si nemohol dovoliť povedať niečo, ako Matovič, že keby nebol covid, tak on sa nudí na stoličke premiéra. No ja som nevedel, kde mi hlava stojí, ak som to chcel robiť poriadne a viem, že sú témy, kde máme čo doháňať. Keby sme mali mandát a bol by som naďalej v nejakej vládnej funkcii, tak verte, že by sme riešili aj tieto témy. Mňa mrzí, že vytvárate obraz, ako keby sa teraz všetko riešilo a mňa mrzí, že sa to nerieši.
Veríte odborníkom?
Ja určite áno. Ja som človek, ktorý pri rokovaniach nepresadzuje, že má patent na rozum. Mne sa najviac osvedčilo, keď som sa ľudí pýtal, čo si myslia. Samozrejme som sa od nich aj veľa učil, pretože ak pozorne počúvate, tak na tých rokovaniach, ktorých som mal obrovské množstvo, načerpáte také penzum informácií, že málokto musí z tých oblastí toľko vedieť. Ako predseda vlády viete, že musíte pri takomto rozhovore vedieť odpovedať o týraných ženách, potom čo si myslím o jadrovej elektrárni Mochovce a potom, ako bude vláda reagovať na sucho a nedostatok výnosov, neviem koľko ton na hektár, pri kukurici. To nie je sranda, lebo od premiéra sa očakáva, že je polyhistor a vie všetko. Naozaj vo všetkých oblastiach počúvam odborníkov a veľmi rád počúvam ľudí, ktorí sú ešte múdrejší a ešte skúsenejší ako ja a obklopujem sa šikovnými ľuďmi, ktorí chcú robiť a prichádzame s nápadmi. Aj materiály, ktoré Hlas predstavuje sú z dielne odborníkov a nie politikov.
Prečo teda nie očkovanie AstraZenecou, keď veríte odborníkom? Aby som vysvetlila otázku, to, čím sa operovalo, a teda výskytom krvných zrazením, vychádza pravdepodobne tak, ako keby do vás mal trafiť blesk, pravdepodobnosť je asi taká, ako bolo v roku 2015 pravdepodobné, že vy sa stanete premiérom. Máme to teda brať tak, že zakaždým, keď bude napríklad pršať, vy budete doma?
Ale prosím vás pekne. Na jednej strane som politik, na druhej strane som človek. A ako človek môžem o svojom tele rozhodovať sám a snáď mi to nebudete upierať.
Ale ste kandidátom na budúceho premiéra...
Áno a preto, ak sa dám zaočkovať, tak sa dám zaočkovať niečím, čomu budem veriť. Aj na Topkách som si prečítal veľa prípadov, čo koľko, kde v ktorej krajine hlásili úmrtia, veď aj vy ste písali o tom, aké sú problémy s AstraZenecou a vy ste jeden z najčítanejších portálov a aj ja ho čítam ako občan a ja si AstraZenecu neželám. Bodka. Keď sa budem chcieť dať zaočkovať, tak si vyberiem, ktorú vakcínu budem chcieť. Ja som po prekonaní, štát mi predĺžil na 180 dní, že nemusím chodiť ani na testy ani na nič. Takže ja mám asi pravdepodobne čas, keď nepredstavujem hrozbu pre občanov, ale nebudem tu robiť pokusného králika a nechať sa očkovať AstraZenecou, len preto, že si to niekto želá.
Takže by ste sa nenechali zaočkovať ani Sputnikom? Áno alebo nie?
Ja mám všetky očkovania, ktoré treba mať a nie som žiadny antivaxer, aby som na to upriamil pozornosť. Ja mám zaočkovaný tetanus, osýpky, od mala som zaočkovaný. Keď ma niekam predvolajú, tak pôjdem a ak by som išiel niekam do zahraničia, tak si dám aj hepatitídu, ktorú asi nemám, to všetko si dám zaočkovať. Pri týchto vakcínach sa rozhodnem sám, či si ich dám alebo nedám.
Prečo? Ste druhý najpopulárnejší politik po prezidentke...
Preto ľuďom odporúčam, aby sa dali zaočkovať, lebo som druhý najpopulárnejší politik po prezidentke. Je to správne.
Ale vy sa nenecháte zaočkovať?
Momentálne som neprijal rozhodnutie, či sa dám zaočkovať. Ja som sa nedal zaočkovať ani proti chrípke a chrípka je takisto riziková choroba, na ktorú zomiera množstvo ľudí.
Áno, ale očkovanie proti chrípke prebieha po dohode s lekárom...
Presne tak, takže ja tiež pôjdem niekedy k lekárovi a opýtam sa ho na to, či sa mám dať zaočkovať. Naozaj nevťahujte ma do tejto témy. Ja ako druhý najpopulárnejší politik odporúčam ľuďom, aby sa očkovať išli. Hlas dal jasné stanovisko za očkovanie, Richard Raši je zaočkovaný AstraZenecou, kedže chodí každý piatok pomáhať na operačnú sálu do nemocnice. Ja som toto rozhodnutie zatiaľ neprijal a je to moja súkromná vec. Nemá to s politikou nič, či sa ja zaočkovať dám a čím sa dám zaočkovať alebo sa nedám. Týmto pádom ide politika bokom, ide o moje vlastné zdravie a ak sa mám ľuďom prihovoriť, pokojne sa im prihovorím, nech sa zaočkovať dajú. Čím viac budete písať o tom, či si ja Astru dám alebo nedám, tým viac ľudí zneistíte vy.
V súvislosti s expremiérovou cestou do Maďarska, obídením a urážkou diplomacie ste spomínali aj česť Slovenska. Vy ste nastúpili do vlády po tom, čo zavraždili novinára, keď sa ozývali reči o štátnom prevrate a že všetci sme platení Sorošom. Prečo ste v tej vláde zostali? Prečo ste si zobrali post predsedu vlády? Je ten post premiéra taký lákavý?
Verte, že nie. Je to najťažší politický post, aký môžete v krajine zastávať. Vzal som ho preto, aby som tieto veci zmenil.
Zmenili ste ich?
Ja si myslím, že áno.
Ako?
Za mojej vlády neboli žiadne takéto veľké škandály. Okamžite po vražde novinára som sľúbil, že urobíme všetko pre to, aby polícia mala technické a personálne vybavenie a všetko, čo bude potrebovať, aby vypátrala vrahov. Stalo sa. Sľúbil som, že napravím pošramotené renomé Slovenska v zahraničí. Stalo sa. Bol som u Donalda Trumpa, bol som u Svätého otca, bol som u Vladimíra Putina, bol som s čínskym prezidentom, bol som so všetkými najvyššími predstaviteľmi európskych krajín vrátane Angely Merkelovej a Emanuella Macrona, ktorí boli osobne ešte aj v Bratislave. Za dva roky nemal takúto diplomatickú zahraničnopolitickú misiu už dávno žiadny premiér. Ani môj predchodca a pochybujem, že to tak do konca svojho volebného obdobia dokáže urobiť Eduard Heger.
Naozaj sme boli prijímaní na tých najvyšších postoch. Keby to bolo tak zlé, tak si nemyslím, že by Peter Pellegrini, človek z Banskej Bystrice, mal ísť na takéto návštevy. Načo by ma tam pozývali, keby sme nepožívali rešpekt, hoc ako malá krajina. Po tretie som povedal, že sa tú spoločenskú situáciu pokúsim upokojiť, pretože na uliciach počas môjho nástupu boli stále desiatky tisíc ľudí, ktorí vyjadrovali nespokojnosť. Stalo sa. Počas mojej vlády neboli žiadne masívne protesty, tá spoločnosť sa upokojila a aj vďaka tomu sme dobre zvládli aj ťažkú prvú vlnu pandémie.
Vy ste tú pandémiu ale riešili veľmi kratučko. Pripadá vám to porovnanie fér?
Ja sa neporovnávam. Prijal som najzásadnejšie opatrenia, aké boli prijaté, na tú dobu také zásadné opatrenia neprijal nikto a na to potrebujete odvahu. Bol som premiér, ktorý vedel, že končí, že po voľbách už nebude vo funkcii, ale do posledného dňa a minúty som ani raz nepoľavil, hoc som mohol, lebo mi odkazovali, že mám len svietiť a kúriť. Nedalo mi to a pre tých občanov som urobil zásadné rozhodnutia, ktoré aj nová vláda, aj Boris Kollár, ale aj odborníci povedali, že vďaka rýchlej reakcii sme to v prvej vlne zvládli a mali sme také leto, aké sme mali. Ja sa teda neporovnávam a nekomentujem, čo sa dialo potom. Verte, že som to zažil a nebolo to mimoriadne ťažké rozhodovanie, lebo sme vtedy o covide nevedeli vôbec nič.
Pravda je taká, že som odovzdával krajinu s najnižšou nezamestnanosťou v histórii krajiny, odovzdával som krajinu s dlhom vo výške 48 percent, odovzdával krajinu s ešte celkom robustným hospodárskym rastom a odovzdával som krajinu, kde dynamicky rástla minimálna mzda a pravidelne sa zvyšovali platy učiteľov.
Pán Pellegrini, ale tie platy v školstve sú stále veľmi nízke...
A ja by som pokračoval ďalej. Spýtajme sa teraz, ako sa zvyšovali platy za minulý rok. To sa darmo vyhovárajú na covid. Ešte raz zopakujem, že zaťali sekeru 10 miliárd eur. Ja sa pýtam, komu z nich dali. Učiteľom sme zvýšili plat asi o 40 alebo 50 percent za posledných päť rokov. To bolo každý rok 10 percent.
Taký robustný rast platov učiteľov tu nebol v histórii krajiny a ja som hrdý, že som pri tom bol. Keby sme to neurobili, tak by som nebol a učitelia by mali o 50 percent nižšie platy a všimnite si, že plat už prestáva byť v školstve zásadnou otázkou a ani za posledný rok a pol som nezachytil nejaké veľké vyjadrenia, ktoré by sa týkali čisto platov. Urobili sme program pre starších učiteľov, aby tí dostávali špeciálny príplatok a naozaj nezačínali na malej mzde, ktorá im rastie postupne.
Ale zase ste diskriminovali učiteľov, ktorí v školstve pracujú roky. Vždy, keď je tam a, je tam aj b...
Samozrejme, vždy sú to spojené nádoby a vždy je tam miera nespravodlivosti, ale musíte urobiť zlomový krok. Ak chcete dnes mladého človeka udržať v škole, musíte mu dať dáky benefit, keď doňho štát päť rokov investuje, aby bol učiteľ a pedagóg a on ide radšej robiť radšej do fasfoodu variť hamburger, tak niečo je zle. Preto si za tým príplatkom stojím a nech ho začínajúci učiteľ má.
Naopak, treba zmeniť celé financovanie školstva a učiteľov, pretože nie je diskriminácia, že 30-ročná skvelá učiteľka, ktorá ma najnovšie metódy učenia a milujú ju žiaci, nemôže mať vyšší plat, ako jej 60-ročná kolegyňa, ktorá učí tridsať rokov rovnakým štýlom hala bala, len preto, že nemá odrobené roky. Prečo tá 35-ročná učiteľka nemôže byť odmenená? Je v poriadku, že tie platy sú len z príplatkov za odrobené roky? Nie je tam napríklad pohyblivá zložka, ktorú by mohol riaditeľ rozdeľovať? Ja si myslím, že 35-ročná šikovná učiteľka musí mať väčší plat na škole než 60-ročná priemerná učiteľka. To sú veci, o ktorých by sme mohli hovoriť hodiny, ale si uvedomte, že naša krajina má 27 rokov samostatnosti.
Nemáme storočné tradície, ktoré sme budovali roky, ale máme všetko ako novú vec. Máme tu kopu balastu, niektoré veci a systémy sa nastavili zle hneď od začiatku. To nevyriešite šmahom ruky. Ja držím palce aj tejto vláde, lebo ja chcem, aby sa Slovensku darilo a aby tu ľudia žili šťastný život. Ja nikdy nebudem preferovať politiku, že všetko je zlé a len keď tam budem ja, tak bude všetko super. Ja aj teraz držím palce, lebo všetko, čo sa dobre postaví, už nikdy nikto nezoberie, či tu bude Matovič, Pellegrini alebo premiér XY. Ak sa však pozrieme na to, čo sa vláde podarilo za rok a jeden mesiac, tak to žiadne zázraky nie sú a ani všetko súvisí len s covidom.
Prečo v roku 2018 referendum nebolo legitímnym nástrojom a dnes je? Nemyslím tým konkrétne na váš výrok, ale prečo vtedy referendum legitímne nebolo a dnes je?
Aj vtedy to bol legitímny nástroj a mohli ho použiť. Nikto by im v tom nebol zabránil.
Akceptovali by ste ho?
Samozrejme. Opäť ako politik musíte v daný moment nejako reagovať, ale základné hodnoty musia byť. Referendum je základné demokratické právo každého občana. My okrem volieb nemáme nič iné v rukách, len referendum a demonštrácie. My sme ale taký mierumilovný národ, že nechodíme ako v iných krajinách porozbíjať úrad vlády a čokoľvek iné spraviť. Chvalabohu, a to sa veľmi teším.
Videli sme to v novembri...
Ale prosím vás, nejakí roadies... to je väčší neporiadok na futbalovom štadióne než bol pred Úradom vlády, ale si pozrite iné štáty. V Nemecku tých demonštrantov bijú každý tretí týždeň, keby sa to stalo na Slovensku, tak by hneď bola revolúcia, že útok na ľudské práva. V Taliansku? Veď tam sa bijú občania s políciou 50 rokov každý mesiac pri demonštráciách. Preto chvalabohu, že na Slovensku to tak nie je. Preto my máme referendum a voľby.
Ja, ak by referendum bolo počas mojej bývalej vlády, tak by mi nič iné, ako ho rešpektovať, nezostávalo. Pretože by som sa nikdy neotočil chrbtom vôli ľudí. Tak, ako majú ľudia možnosť nám dať svoj hlas, tak ja si myslím, že ľudia majú právo nám ho aj odobrať. Tak sa podľa mňa má vykladať ústava a nie že či niekomu môžeme alebo nemôžeme siahnuť na jeho štvorročné obdobie. Veď nás tam zvolili a takisto nás odtiaľ môžu aj odpratať. Je to referendum, je to spravodlivosť a je to právo.
Ja som vtedy riešil hypotetickú otázku, ako to ústavno-právne vyriešiť, a tak sme to aj s prezidentom Kiskom dohodli, výmenu na poste predsedu vlády a niektorých kľúčových ministrov. Spravili sme to isté, čo spravili oni. Lenže, na rozdiel od tej situácie, ktorú ste na úvod nášho rozhovoru popísali tak dramaticky a bolo to veľmi nepríjemné, tak vysokú mieru nedôvery nemala, ako má táto vláda, ani vláda v 2018, ani nikdy predtým. Je to odkaz ľudí, z ktorých 82 percent si neželá, aby bol premiérom Igor Matovič a 62 percent nedôveruje vláde. Také čísla nemala žiadna vláda v našej histórii. Keby v 2018 opozícia referendum iniciovala, tak by sme ho museli rešpektovať.
Je pravda, že na tom stretnutí, ktoré ste pred časom mali s prezidentkou Čaputovou, ste sa dohodli, že referendum na Ústavný súd dávať nebude?
Nie, nemôžem potvrdiť žiadnu dohodu s pani prezidentkou a keby aj akákoľvek dohoda bola, tak by som ju nikdy nezverejnil, ak bola urobená medzi štyrmi očami. To sa nepatrí. Nateraz môžem vylúčiť akékoľvek dohody s pani prezidentkou. Ona povedala svoj pohľad na súčasnú politickú situáciu, ja som jej porozprával svoj pohľad na ďalšie kroky alebo čo sa môže v krajine diať a to bolo všetko. Bez nejakej dohody. My nemáme s pani prezidentkou žiadnu dohodu, ale to úprimne. Žiadna dohoda.
Ak by ste si z aktuálnej koalície mali vybrať niekoho, s kým budete spolupracovať, bola by to SaS alebo Sme rodina?
Nebudem na to odpovedať, pretože voľby nie sú dnes a ja neviem, či SaS alebo Sme rodina sa dostanú do parlamentu.
Kto vám je bližší?
Ani jeden z nich. Nebudem si ani z jedného vyberať, pretože najlepšie by bolo, ak by mal Hlas taký silný mandát, aby mohol vládnuť tak, aby sme vedeli naplniť naše predstavy o tom, ako by krajina mala vyzerať. Na to budeme potrebovať možno nejakého koaličného partnera. Pre nás je prioritou, aby mal Hlas čo najsilnejší mandát a motivovať ľudí, aby volili Hlas.
Viete si predstaviť spoluprácu so Smerom?
Ja nebudem komentovať žiadnu spoluprácu, ak dovolíte. Nemám na to ani právo a toto prenechám tým stranám, ktoré veľmi radi niekoho vylučujú alebo označujú koho áno, koho nie, hoci netušia, či sa ešte niekedy do parlamentu dostanú. Ja mám veľký rešpekt a nebudem fabulovať, lebo čísla ukážu, s kým sa to dá urobiť a s kým nie.
ĽSNS ste ale vylúčili...
To je jasné...
Odídencov z ĽSNS ste ale tak zásadne nevylúčili, teraz nechcete povedať, ako to bude so Smerom, hoci sa možno zhodneme, že Robert Fico nahráva konšpiračným teóriám...
My máme na mnohé veci iný názor, ja evidujem neustále útoky zo strany Smeru...
Viete si s ním predstaviť vládu?
Momentálne nebudem komentovať nikoho. Hlas bude vládnuť s tým, kto mu umožní naplniť náš sociálno-demokratický program. Hlas potrebuje mať najsilnejší mandát a čo bude a ako to bude, nám ukážu až voľby. Vo vláde môžu byť nakoniec aj strany, ktoré ešte ani nevznikli, ktoré nakoniec môžu všetkých predbehnúť. Bolo by z mojej strany absolútne neslušné, keby som sa staval do úlohy, že ja budem zostavovať novú vládu. Nemám na to mandát.
Hypoteticky. Ak by vyhral voľby Hlas, Smer a Sme rodina, koho by ste si vybrali?
Ja pevne verím, že vyhrá Hlas a dostane poverenie na zostavenie vlády a vtedy sa to bude dať urobiť najlepšie.
Ale pre voličov je dôležité, s kým si tu vládu viete predstaviť...
Keď sa budú blížiť voľby, tak mi voličom veľmi jasne povieme, kde sú naše hodnotové ukotvenia a logicky povieme, žen ten, kto bude napĺňať naše hodnoty, s nami môže sedieť za jedným stolom. Kto nám to neumožní, ten s nami za jedným stolom sedieť nebude alebo opačne. Rovnako to funguje aj opačne a my neprijmeme pozvanie od strany, ktorá bude tvrdiť, že trh všetko vyrieši a chudobných a chorých treba nechať napospas osudu.
Máte veľmi korektný vzťah s pani prezidentkou. Vedeli by ste si predstaviť spoluprácu s Progresívnym Slovenskom?
Mám veľmi korektný vzťah s pani prezidentkou, pretože je to pani prezidentka a ja som s ňou ako premiér pracoval a takéto korektné vzťahy si budem udržiavať s každým vysokým ústavným činiteľom. Tak sa to patrí v slušnej politike. Progresívne Slovensko nie je v parlamente a ktovie, či tam bude. To sú špekulácie.
