Hlavnými dôvodmi úbytku týchto pracovných miest sú štrukturálne zmeny ekonomiky SR, ktoré v sebe zahŕňajú procesy automatizácie a robotizácie a zmenu orientácie od produkcie tovarov k poskytovaniu služieb. Vzhľadom na dlhodobú aplikáciu prvkov politiky súdržnosti (kohézie) do rozvoja slovenskej ekonomiky je možné očakávať, že vplyvom jej prispôsobovania sa priemeru EÚ zaznamenajú najväčší pokles pracovných miest strojárstvo, automobilový priemysel, stavebníctvo a doprava. Podľa inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica je riešením podpora tvorby nových pracovných podnikateľských príležitostí a pracovných miest v sektoroch ako sú služby, zdravotníctvo a sociálna pomoc, pôdohospodárstvo či výskum a vývoj.
IstroAnalytica na zvrátenie negatívneho vývoja zamestnanosti navrhuje realizovať nasledujúce hlavné opatrenia:
1. Hospodársky rast a rozvoj slovenského vidieka zabezpečiť prostredníctvom podpory poľnohospodárskej prvovýroby, domáceho spracovania poľnohospodárskych komodít a poskytovania komplexných služieb agroturizmu. Je potrebné zvýšiť podporovanú výmeru a platby na znevýhodnené oblasti (ANC), zvýšiť platby a zapojenosť živočíšnej výroby do programu „dobré životné podmienky zvierat“ a programov integrovanej a ekologickej rastlinnej produkcie a v rámci projektových podpôr programu rozvoja vidieka uplatňovať v špecifických podopatreniach alokácie špeciálne pre skupiny malých a mladých farmárov. Dosiahnutím potravinovej sebestačnosti Slovenska v základných potravinách a vybudovaním siete poskytovateľov agroturistických služieb je možné vytvoriť na slovenskom vidieku do roku 2035 až 50 000 nových pracovných miest, čo znamená priemernú ročnú tvorbu približne 40 pracovných miest na okres.
2. V oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb zaviesť „príspevok na dlhodobú starostlivosť“ pre seniorov a osoby odkázané na dlhodobú starostlivosť ako kľúčový prvok tvorby nových pracovných miest. Poberatelia príspevku by sa zároveň mohli sami rozhodnúť, akú formu dlhodobej starostlivosti chcú z poskytnutého príspevku financovať, čo je bežnou praxou vo vyspelých krajinách EÚ. Vplyvom uprednostnenia poskytovania dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí pred ústavnou starostlivosťou zo strany 80 % oprávnených poberateľov príspevku vznikne 75 000 nových pracovných miest najmä v profesiách všeobecný ambulantný lekár, sestra, fyzioterapeut, masér, sanitár, psychológ, ošetrovateľ, opatrovateľ a sociálny pracovník. Taktiež sa vytvorí priestor na významné zvýšenie finančného ohodnotenia týchto profesií.
V roku 2020 pracovalo v zdravotníctve a sociálnych službách celkovo 191 tis. osôb, pričom na 1 pracovníka pripadalo 4,7 obyvateľov vo veku 65 rokov a viac. Do roku 2035 sa zvýši počet obyvateľov vo veku 65 rokov a viac, podľa prognostických dát EUROSTAT o 33 %, čo vyvolá potrebu udržateľne zamestnávať v zdravotníctve a sociálnych službách minimálne 261 tisíc osôb.
3. Inovačnú aktivitu domácich podnikov podporiť formou dotácií na založenie a prevádzku výskumno-vývojových komplexov pôsobiacich primárne pri domácich podnikoch s inovatívnym profilom, ktoré budú prechádzať zelenou transformáciou a transformáciou na Priemysel 4.0. Výška dotácie by sa mala odvíjať predovšetkým od počtu vytvorených pracovných miest vo vedecko-výskumnom komplexe. Nadväzne na túto podporu by mal štát vytvoriť aj mechanizmy na podporu odbytu výroby z aplikovaného výskumu, a to aj uplatnením M.E.A.T. kritérií pri verejnom obstarávaní. Podpora zakladania a prevádzky výskumno-vývojových komplexov môže udržať cca 55 000 ohrozených pracovných miest v priemyselnej výrobe, doprave a skladovaní a v stavebníctve. Následná podpora odbytu výroby spojenej s inovačnou aktivitou priemyselných podnikov má potenciál vytvoriť cca 170 000 nových pracovných miest v službách a v obchode.
Už dávno neplatí, že najnižšia cena je jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk z pohľadu verejného obstarávania. Stále viac prevláda názor vyhodnocovať verejné súťaže cez pohľad „value for money”, teda cez hodnotu za peniaze, pričom je mimoriadne dôležité zamerať sa na tzv. M.E.A.T. kritériá („Most Economically Advantageous Tender“). Medzi tieto kritériá, uplatňované v zahraničí, patria napríklad sociálne aspekty (ako je udržanie zamestnanosti v regiónoch, resp. záväzok vytvoriť určitý počet pracovných miest) alebo environmentálne aspekty (akými sú vzdialenosť sídla alebo prevádzky dodávateľa od sídla verejného obstarávateľa, resp. kratšia prepravná vzdialenosť, tzn. dôraz na nižšie znečistenie životného prostredia).
Inštitút IstroAnalytica sa téme takejto podpory regionálnej zamestnanosti venoval viac v svojej analýze z novembra 2020. Navrhované opatrenia predstavujú základný rámec prestavby slovenského hospodárstva a musia byť doplnené čiastkovými podpornými nástrojmi, ktoré však ukáže až implementačná prax.
Slovensko dnes stojí na križovatke ďalšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Je preto mimoriadne dôležité strategicky efektívne a cielene využiť zdroje v rozsahu cca 4,75 mld. eur investícií z verejných financií na stabilizáciu 350 tis. pracovných miest. Kľúčovými zdrojmi týchto investícií sú Fond obnovy a odolnosti, štandardné európske programy a štátny rozpočet.
Strata 350 tis. pracovných miest do roku 2035 by znamenala výpadok sociálnych odvodov na úrovni 3,1 mld. eur ročne, výpadok zdravotných odvodov v objeme 1,2 mld. eur ročne a výpadok výberu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 264,7 mil. eur ročne. Takýto výpadok odvodov by mohol mať za následok kolaps sociálnej záchrannej siete na Slovensku.
„Pokiaľ nevyužijeme efektívne dostupné verejné zdroje, v budúcnosti budeme odkázaní len na populistické robustné programy podpory udržania pracovných miest financované cez rôzne typy daňových a odvodových úľav s priamym vplyvom na deficit rozpočtu verejnej správy. Slovensko sa týmto môže dostať do cyklickej dlhovej špirály“, dodáva Peter Helexa, výkonný riaditeľ IstroAnalytica.
