BRATISLAVA – Tohtoročný apríl neostal svoje povesti nič dlžný – bol skutočne bláznivý. Počasie sprevádzali výkyvy, z tepla sme šli do zimy a naopak, rovnako sa vyskytli aj snehové búrky, pričom najmä na severe Slovenska husto snežilo. Meteorológ a klimatológ Pavel Matejovič pre Topky.sk pripustil, že aprílové zvraty, ako ich poznáme dnes, sa v minulosti nevyskytovali.
Dnešná rozprávkovo zasnežená Pezinská Baba
V meteorológii jar trvá od 1. marca do 31. mája. Marec bol ako celok teplotne normálny, mieni Matejovič, no zároveň bol aj silne až mimoriadne suchý.
Bude turbulentný apríl pokračovať?
Prvé aprílové dni boli veľmi teplé. „1. apríla sa u nás vyskytol prvý letný deň a v Hurbanove vystúpila teplota až na 25.6 °C, čím bol prekonaný teplotný rekord pripadajúci na tento deň. No počasie sa rýchlo zmenilo, po 3. apríli k nám začal prúdiť od severu studený vzduch a postupne sa sneženie začalo vyskytovať aj v nížinách, podobne sa to týkalo aj mrazov. Počasie začalo byť typicky aprílové,“ zhrnul meteorológ.
Následne však prišlo citeľné ochladenie. Z +20 °C sme prakticky šli do sneženia. „Veľmi výrazne sa ochladilo tento pondelok, pričom snehové vločky sa vyskytli aj v nížinách. Pre apríl bolo takéto počasie typické aj v minulosti. Sneženie sa v minulosti sporadicky vyskytovalo v nížinách ešte v máji, napríklad v roku 1978 snežilo v Bratislave 11. mája,“ uviedol Matejovič.
Zdá sa ale, že počasie si veľmi turbulentný charakter zachová až do konca apríla. „Vpád studeného, pôvodom morského arktického vzduchu nemusí byť posledný a k ďalšiemu môže prísť aj v poslednej aprílovej dekáde. Môže však prísť aj k opačnej situácii, prognostické modely nevedia na tak dlhú dobu počasie spoľahlivo predpovedať, navyše ak prichádza k takým prudkým zmenám v cirkulácii. Treba teda stále rátať s veľmi nestabilným, typicky aprílovým počasím,“ upozornil odborník.
Snehová búrka v Bratislave
V zime teplo, na jar zima
Matejovič však za väčší problém považuje to, že v zime bolo teplo a na jar sa zima akoby vrátila. „Väčším problémom je, že teplá zima urýchľuje vývoj vegetácie. Na konci februára dosiahli maximálne teploty na Slovensku na viacerých miestach až 20 °C. Takéto počasie sa však v minulosti nevyskytovalo, aby bolo vo februári 20 °C a zároveň aby sa v apríli vyskytli silné mrazy. Takéto extrémy v počasí negatívne vplývajú na vegetáciu, ktorá nie je u nás na takéto podmienky adaptovaná a prežíva teplotný stres. Podobná situácia sa navyše opakuje takmer každú jar, keď po miernej zime k nám v apríli prenikne studený vzduch a spôsobí škody na rozkvitnutých ovocných stromoch,“ objasnil meteorológ.
Aprílové sneženie potrápilo aj vodičov na Orave
Snežiť môže aj v lete
Vplyvom klimatickej zmeny hrozí, že sneženie sa vyskytne i v letných mesiacoch, ktoré sú čoraz teplejšie. Na Slovenku by to nebolo prvý raz. „Sneženie sa na území Slovenska môže v nadmorských výškach nad 1000 m n.m. vyskytnúť aj v lete. Takmer každé leto sa vo výškach nad 1800 m vyskytnú snehové zrážky, alebo sa tu prechodne vytvorí snehová pokrývka. V minulosti však sneženie bolo pozorované aj v nižších nadmorských výškach, napríklad v Oravskej Lesnej snežilo v roku 1937 už 2. augusta. Sneženie sa vo vysokých horských polohách bude v lete vyskytovať u nás aj v budúcnosti, a to aj napriek tomu, že letá budú teplejšie,“ podotkol klimatológ.
Ako dodal, počasie si rovnako zachová premenlivý charakter, no extrémy sa budú zvýrazňovať. „Týka sa to nielen teploty, ale aj zrážok, keď sa suché obdobia budú striedať s intenzívnymi zrážkami. Sprievodným javom klimatickej zmeny je okrem iného zvýraznená dynamika všetkých atmosférických procesov, čo aktuálne zažívame aj tento rok,“ uzavrel Matejovič.
