BRATISLAVA - Policajný zbor a spoločnosť sú dnes konfrontovaní s niečím, čo sa na Slovensku neudialo ani po páde režimu v roku 1989. V koncoročnom rozhovore to uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) v súvislosti s množstvom väzobne trestne stíhaných policajných funkcionárov, ale aj sudcov či prokurátorov. Ako povedal, mnohým z nich prostredie väzby a vyhliadky do budúcnosti otvorili ústa.
"Je to bezprecedentná situácia, pri očistných procesoch však treba rátať zrejme so všetkým. Stačilo jednoducho začať a máme tu vodopád policajných obvinení a zásahov, nie vykonštruovaných, ale riadne podložených, odobrených prokurátormi i sudcami," zhodnotil Mikulec.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zaznamenala podľa ministerstva za 11 mesiacov roka 2020 nápad 1215 trestných vecí, ukončila 1220 trestných vecí, v 191 veciach bol podaný návrh na podanie obžaloby a v 82 veciach bol podaný návrh na konanie o dohode o vine a treste. V 87 trestných veciach bolo trestné stíhanie zastavené, väzobne sa stíha 170 osôb. Vyšetrovatelia vzniesli obvinenie 781 fyzickým a 33 právnickým osobám, pričom v piatich zločineckých skupinách bolo celkovo obvinených 40 osôb a v 14 organizovaných skupinách bolo celkovo obvinených 71 osôb.
Minister považuje výsledky za dôkaz toho, že polícia nezabudla pracovať tak, ako sa má, a vie zabrať. "Je to veľký odkaz aj do vnútra polície, kde sa istá časť jej osadenstva zaoberala len svojimi sociálnymi vymoženosťami, v horšom prípade aj zneužívaním právomocí," poznamenal. Verí tiež, že činnosť polície sa prejaví aj v pozdvihnutí dôvery verejnosti na úroveň ostatných polícií v Európe.
Čo hovorí na úniky zo spisu?
Na otázku o častých únikoch z policajných spisov Mikulec odpovedal, že za zákonnosť a taktiku vyšetrovania zodpovedajú orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, prokurátori a súdy. "Do tejto právomoci im nemôže zasahovať nikto, ani ja ako minister vnútra. Prípadmi, keď sa informácie poskytnuté médiami javia ako nežiaduce pre dodržanie zákonnosti a taktiky vyšetrovania, sa zaoberá inšpekcia ministerstva vnútra a zároveň nadriadené zložky prokuratúry," skonštatoval.
Dodal, že médiá pri zverejňovaní čiastkových informácií z vyšetrovania často odkazujú na verejný záujem. "Je pravdou, že podľa ústavy má verejnosť právo byť informovaná o činnosti štátnych orgánov, netreba však zabúdať na to, že v prípade trestného konania je toto právo trestným poriadkom obmedzené. A to z dôvodu, že verejným záujmom je aj objektívne a zákonné vyšetrovanie," pripomenul. Vyzval preto k citlivému zverejňovaniu získaných informácií.
