BRATISLAVA - Dnes mali poslanci voliť nového šéfa generálnej prokuratúry. Nakoniec sa však voľba odložila na štvrtok. Koalícia ešte stále hľadá zhodu na jednom mene a hľadala ju aj na včerajšej večernej koaličnej rade. Verejné vypočutie už prebehlo, všetci kandidáti prešli. Kto sa vlastne uchádza o tento post?
Voľbu kandidáta v pléne NR SR už raz poslanci presunuli. O post generálneho prokurátora má záujem sedem uchádzačov. Sú nimi Jozef Čentéš, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment. Všetci prešli verejným vypočutím v ústavnoprávnom výbore. Generálneho prokurátora menuje do funkcie prezident SR.
Koalícia sa stále nedohodla na mene šéfa GP: Problémy sprevádzali aj bývalé vlády! Kontroverzný Trnka či nevymenovaný Čentéš
Jozef Čentéš (1967)
Jozef Čentéš pôsobí na Generálnej prokuratúre SR ako zástupca riaditeľa trestného odboru GP SR. V roku 1991 absolvoval štúdium práva na PF UK v Bratislave. Ďalej absolvoval postgraduálne doktorandské štúdium a v roku 1997 získal tituly JUDr. a PhD. V roku 2008 získal titul docenta a v roku 2014 sa stal profesorom v odbore trestného práva na Masarykovej univerzite v Brne. Prokurátorom sa stal v roku 1992. V rokoch 1992-1997 bol prokurátorom bývalej Obvodnej prokuratúry Bratislava III. a Bratislava II.
Dva roky pôsobil ako právnik špecialista v bankovom sektore. Prokurátorom GP SR sa stal v roku 1999, od roku 2004 zastáva súčasnú funkciu. Spoločným kandidátom vládnych strán (počas vlády Ivety Radičovej) na post generálneho prokurátora SR sa stal 22. novembra 2010. Poslanci ho 17. júna 2011 zvolili, podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Prezident Ivan Gašparovič ho do funkcie generálneho prokurátora odmietol vymenovať. O tri roky neskôr Ústavný súd SR rozhodol, že takýto postup nebol správny a priznal Čentéšovi odškodné.
Jozef Čentéš pôsobí ako vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave. Do funkcie ho navrhli ombudsmanka Mária Patakyová, Rada prokurátorov SR, Slovenská komora exekútorov, ako aj viaceré právnické fakulty.
Ján Šanta (1967)
Ján Šanta je prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, je vedúcim oddelenia majetkovej kriminality odboru ekonomickej kriminality. V roku 1990 ukončil štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, o osem rokov neskôr získal na PF UK titul JUDr. a hodnosť PhD. Postgraduálne štúdium absolvoval v roku 2017 na Európskej škole obchodu a manažmentu (European School of Business and Management) v Prahe.
Od roku 1992 bol prokurátorom Mestskej prokuratúry v Košiciach, od 1. júla 1993 pôsobil na Mestskej prokuratúre (neskôr Obvodná prokuratúra) Košice II. V rokoch 1997-2004 bol vedúcim trestného oddelenia na Krajskej prokuratúre Prešov. Od roku 2004 je prokurátorom ÚŠP, bol riaditeľom odboru ekonomickej kriminality (2005-2010), od roku 2010 zastáva súčasnú funkciu. Dozoroval kauzu zmenky televízie Markíza, kde rezonujú mená ako Pavol Rusko a Marián Kočner. Známou kauzou je tiež odsúdený Mikuláš Vareha.
Už 25 rokov pôsobí ako pedagóg a lektor – je externým pedagógom na Katedre trestného práva Akadémie Policajného zboru, na Katedre trestného práva PF UK a na Katedre justičného vzdelávania Justičnej akadémie. Jeho kandidatúru navrhol poslanec NR SR Juraj Gyimesi (OĽaNO).
Maroš Žilinka (1970)
Maroš Žilinka je prokurátorom ÚŠP, pôsobí tu ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality. V roku 1993 ukončil štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Titul JUDr. získal v roku 2000 a titul PhD. po absolvovaní doktorandského štúdia na PF UK v Bratislave v roku 2011. Žilinka pôsobil v rokoch 2003 až 2005 ako prokurátor trestného odboru GP SR, v rokoch 2005-2010 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP.
Vláda Ivety Radičovej ho 14. júla 2010 s účinnosťou od 21. júla 2010 vymenovala na post štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR – vo funkcii pôsobil do 3. apríla 2012. Od roku 2012 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP, od 1. januára 2018 je riaditeľom tohto odboru. V minulosti dozoroval kauzy ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd (NS) SR odsúdil majiteľa Františka Mojžiša v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody.
Dozoroval kauzu Transpetrolu na 11 rokov odsúdeného Ignáca Ilčišina a prípad exsiskára Ľuboša Kosíka, ktorého NS SR v kauze zmeniek odsúdil na 18-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený Marian K. Spoločne s prokurátorom GP SR Petrom Šufliarskym a advokátom Danielom Lipšicom mali byť terčom vražedného útoku, vo veci sa vedie vyšetrovanie. Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina Petra Hajšelová.
Tomáš Honz (1975)
Tomáš Honz je prokurátorom ÚŠP. Štúdium na PF UK v Bratislave úspešne ukončil v roku 1999, vo vzdelávaní pokračoval ďalej na Akadémii Policajného zboru, kde v roku 2002 získal titul JUDr. V roku 2002 sa stal prokurátorom na Okresnej prokuratúre Malacky, v roku 2004 prešiel na Okresnú prokuratúru Bratislava V., kde pôsobil do konca roka 2012. Od januára 2013 je prokurátorom odboru všeobecnej kriminality na ÚŠP, zároveň je vedúcim oddelenia extrémistickej kriminality.
Je známy z kauzy šekov Mariana Kotlebu. Ako prokurátor figuroval v kauze poslanca NR SR za ĽSNS Milana Mazureka, ktorého 3. septembra 2019 NS SR odsúdil za extrémistické trestné činy na trest vo výške 10.000 eur. Mazurek týmto verdiktom prišiel o poslanecký mandát. Prokurátor Honz tiež vydal pokyn na vznesenie obvinenia predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi zo schvaľovania trestného činu a extrémistických trestných činov v spojitosti s výrokmi, ktoré Fico uviedol na adresu odsúdeného Mazureka. Takisto vzniesol obvinenie voči šéfredaktorovi časopisu Zem a Vek Tiborovi E. Rostasovi. Jeho kandidatúru navrhla predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita Anna Zemanová (SaS).
Ján Hrivnák (1960)
Ján Hrivnák je prokurátorom ÚŠP, zastáva post riaditeľa odboru všeobecnej kriminality. V roku 1983 vyštudoval Právnickú fakultu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, v rokoch 1989-1991 absolvoval postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 2020 ukončil postdiplomové štúdium na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach.
V rokoch 1985-1998 bol vyšetrovateľom, prokurátorom a námestníkom Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica. V rokoch 1998-2000 zastával post vedúceho oddelenia na Vyššej vojenskej prokuratúre v Trenčíne. Bol i vojenským obvodným prokurátorom v Bratislave. Od roku 2004 je jeho pôsobiskom ÚŠP. Zameriava sa na korupčné kauzy, na ekonomickú a organizovanú kriminalitu a majetkovú trestnú činnosť. Obžaloval napríklad bývalého starostu Rače Pavla Bielika zo vzatia úplatku vo výške päť miliónov korún.
Štát zastupoval napríklad i v procese s bývalým mestským policajtom Milanom Juhászom z Hurbanova, ktorého súd poslal na deväť rokov do väzenia za trojnásobnú úkladnú vraždu. Prednášal na seminároch zameraných na protikorupčné vzdelávanie pedagogických pracovníkov. Pôsobí ako asistent na Katedre medicínskeho práva Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, je tiež externým členom Justičnej akadémie SR. V roku 2010 sa uchádzal v parlamente o post generálneho prokurátora ako kandidát SDKÚ-DS. Do funkcie generálneho prokurátora ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity.
Juraj Kliment (1964)
Juraj Kliment je sudcom Najvyššieho súdu SR (NS SR) a členom Súdnej rady SR. V roku 1987 absolvoval PF UK v Bratislave. V rokoch 1990-1994 pôsobil ako sudca Obvodného súdu Bratislava II. Od roku 1994 do roku 1999 bol sudcom najskôr Mestského a neskôr Krajského súdu v Bratislave. Sudcom trestnoprávneho kolégia NS SR sa stal v roku 1999 a od vzniku Špeciálneho súdu v roku 2004 rozhoduje jeho odvolaciu agendu. Od roku 2006 je riadiacim predsedom senátu.
V roku 2006 bol členom senátu, ktorý definitívne sprísnil a potvrdil tresty za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej. Prípad sa stal ešte v roku 1976 a po novembri 1989 sa opäť otvoril a bol mediálne sledovaný. Juraj Kliment súdil aj kauzu Osrblie. Senát, ktorého bol predsedom, rozhodoval v kauze nástenkový tender, za čo získal ocenenie Judikát roka 2019. Za člena Súdnej rady SR ho vláda premiéra Igora Matoviča zvolila 26. apríla 2020. Jeho kandidatúru navrhol Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Rastislav Remeta (1972)
Rastislav Remeta je prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, pôsobí na oddelení boja proti organizovanému zločinu. Od roku 2016 je členom Etickej komisie prokuratúry, od júla 2020 zastáva post jej predsedu. V roku 1998 absolvoval štúdium na PF UK v Bratislave, v roku 2001 získal titul JUDr. a v roku 2013 PhD. – po úspešnom ukončení doktorandského štúdia na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.
Do funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici bol vymenovaný v júni 2002, v decembri 2004 na základe výberového konania prešiel na Krajskú prokuratúru (oddelenie boja s organizovaným zločinom). Od júna 2006 bol tiež hovorcom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Od apríla 2009 pôsobil na GP SR na oddelení násilnej a všeobecnej kriminality, neskôr na odbore osobitného určenia. V roku 2014 bol na vlastnú žiadosť preložený z generálnej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici.
Prednášal a viedol semináre z trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a prednášal na tému finančná gramotnosť a jej vzťah k trestnému právu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jeho nomináciu podporili poslanci za OĽaNO Igor Hus a Ján Krošlák.
