BRATISLAVA - Na pracovisku v Bratislave, kde vykonali väčšinu pitiev obetí koronavírusu, vládne ruch už od skorého rána. Množstvo spisov na stole, družná debata o tom, aký bude ďalší postup počas nabitého dňa. Do areálu postupne prichádzajú pohrebné autá. Smrť si totiž voľno neberie. Práve poznatky získané pri pitve však môžu dopomôcť k tomu, aby neumierali ďalší. Patológ Michal Palkovič a jeho kolegovia sú podstatným prvkom v boji proti obávanej nákaze.
Upozornenie: Článok nie je vhodný pre citlivé povahy
Koronavírus sa na Slovensku doteraz podpísal pod 31 úmrtí. Pri pohľade na štatistiky z iných krajín by sa dalo povedať, že ide o nízke číslo. Dôvodom sú prísne pravidlá, ktoré u nás platia už od začiatku pandémie. Patológ Michal Palkovič vysvetlil, že cieľom je dôveryhodne preukázať, či sa pod smrť pacienta skutočne podpísal Covid-19.
"Mnohé krajiny si urobili vlastné pravidlá. Stáva sa, že do úmrtí dávajú aj tie násilné, poprípade úmrtia, kde nie je jednoznačne preukázaná infekcia," opísal jeden z najväčších celosvetových problémov, ktorý vníma v súvislosti s koronavírusom, a teda, že metodika spracovania štatistických údajov o infekcii sa líši.
Pľúca vzhľadom pripomínajú mäso
Šéf sekcie súdnych patológov na celom Slovensku Palkovič má pod dohľadom všetky prípady úmrtí pacientov, u ktorých sa potvrdil koronavírus, no aj tie, pri ktorých sa vyskytlo podozrenie, že pacienti boli nakazení.
Sám pitvu vykonal až u 14 obetí. Telefón mu neraz vyznáňa aj v noci a myslí si, že situácia sa tak skoro neupokojí. Kritický bude podľa neho najmä október. Dôvod je jednoduchý, karty zamieša chrípkové obdobie. A až komplexná pitva môže podľa Palkoviča jednoznačne preukázať, či zabíjal koronavírus.
Testy odhaľujúce Covid-19 sa síce vykonávajú aj po smrti, no pohľad na pľúca môže odborníkovi vopred naznačiť, že zabíjala práve infekcia. "Vzhľadom pripomínajú mäso," opísal Palkovič a dodal, že všetky úmrtia na koronavírusovú infekciu na Slovensku mali doteraz práve pľúcnu formu.
Pacient v konečnom štádiu nevie dýchať, zadusí sa. V pľúcach pri tom nie je takmer vôbec prítomný hnis, sú však väčšie a znásobí sa aj ich hmotnosť. Aby ale patológ mohol vysloviť jednoznačný záver, potrebné sú aj ďalšie testy či skúmanie vzoriek pod mikroskopom. Niekedy môže preukázanie príčiny smrti trvať aj niekoľko týždňov.
Náročné začiatky
V čase vypuknutia pandémie sa o koronavíruse množilo príliš veľa informácií, medzi ktoré sa úspešne miešali aj hoaxy. Ani odborníci s istotou nevedeli, čo si môžu dovoliť. Chaos samozrejme vládol najmä pri prvých pitvách.
Prísne bezpečnostné postupy sa však postupom času trochu uvoľnili. "Ku všetkému sme pristupovali veľmi obozretne a opatrne," poznamenal Palkovič s tým, že neskôr sa ukázalo, že až tak extrémne opatrenia nie sú v prípade už mŕtveho človeka nevyhnutné, keďže vírus sa šíri najmä kvapôčkovou infekciou, a to pri kašli či kýchaní.
"Stále ide o infekčné pitvy, no opatrenia sme zredukovali na to, čo bežne nosíme pri iných infekčných ochoreniach. Poznatky máme také, že telo nie je až také infekčné," vyjadril sa. Vírus podľa Palkoviča neprežíva v tele obete dlhšie ako tri až päť dní. To sa však podľa jeho slov týka vnútorných orgánov u zosnulého.
Čo sa stane s telami obetí?
Telo nakazeného pacienta po smrti skončí na špeciálne vyčlenenom "infekčnom" stole. Čo sa s ním stane po pitve? V súčasnosti telo pripravujú na transport pohrebnou službou rovnako, ako v prípade iných úmrtí.
No v čase, keď nebolo isté, aké nebezpečie nákazy hrozí, bola situácia iná. "Telá boli spočiatku transportované v špeciálnych vakoch, niekedy aj v dvoch," objasnil patológ.
Epidémia? Veď je to "len chrípka"
Palkovič vníma aj mienku verejnosti, ktorá je v nejednom prípade naklonená tomu, že koronavírus je len obyčajná chrípka. S tým sa však nestotožňuje. Zároveň upozornil, že epidémiu neraz bagatelizujú dokonca aj samotní lekári.
"Z nejakého dôvodu majú potrebu svoj názor vyčleniť a možnože spochybniť niektoré prvky, ktoré sú potom interpretované ako všeobecná pravda," povedal a ako príklad uviedol trombózy, ktoré v zahraničí našli v telách niektorých pacientov. "Ide o individuálne pozorovanie v pár prípadoch, nedá sa to zovšeobecňovať," vyzdvihol patológ. Na Slovensku sa podľa jeho slov podobné prípady vôbec nevyskytli.
Viac o hoaxoch a rozdieloch medzi koronavírusom a chrípkou sa dozviete vo videu.
MUDr. Mgr. Michal Palkovič, PhD., MHA, MPH je riaditeľom Sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V odbore pracuje desiatky rokov. V 90. rokoch absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, aj v súčasnosti pôsobí na Ústave patologickej anatómie LF UK v hlavnom meste.
