BRATISLAVA - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora, na prerokovanie do parlamentu, pretože je presvedčená o protiústavnosti niektorých ustanovení. Problém vidí v ustanoveniach týkajúcich sa odvolávania generálneho a špeciálneho prokurátora. Koaličným stranám sa to nepáči.
Ak parlament prelomí jej veto v problematických častiach, hlava štátu sa podľa svojich slov obráti na Ústavný súd SR. Dodala, že možnosť kandidovať do týchto funkcií aj neprokurátorom nepovažuje za protiústavnú. Čaputová nepovažuje za vhodné, aby sa posilňovala politická závislosť vedenia prokuratúry od politickej moci.
Považujem to za neústavné
Prezidentka upozornila, že ak by šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nestranne alebo nezávisle, porušil by povinnosti prokurátora, čiže by sa dopustil disciplinárneho deliktu. O disciplinárnej zodpovednosti šéfa prokurátorov rozhoduje podľa nej Ústavný súd na návrh NR SR.
"Táto zmena prináša zmenu, že jednak siaha na ústavné právomoci Ústavného súdu a namiesto odborného orgánu by o prípadnej disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora rozhodovali orgány politické, to znamená Národná rada SR a prezident. Toto považujem za neústavné, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku," vysvetlila prezidentka.
Ak poslanci prelomia veto, prezidentka sa obráti na Ústavný súd
Čaputová vidí posilňovanie politickej závislosti aj v tom, že osoby, ktoré by sa stali generálnym alebo špeciálnym prokurátorom a nepochádzali by z prokurátorského prostredia, by po výkone tejto funkcie nezostávali prokurátorom. "Je z toho zrejmé, že by tu mohla byť istá snaha alebo tlak generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora vychádzať v ústrety politickej garnitúre, ktorá má väčšinu v parlamente," dodala.
"V prípade, ak by v týchto častiach, kde som presvedčená o neústavnosti týchto ustanovení, došlo k prelomeniu veta, požiadam Ústavný súd o preverenie súladu týchto ustanovení s ústavou," informovala hlava štátu. V prípade špeciálneho prokurátora vníma prezidentka dlhodobo v spoločnosti tému efektivity vyvodzovania zodpovednosti. Systém je podľa nej nastavený tak, že disciplinárne previnenie špeciálneho prokurátora preverujú disciplinárne komisie na návrh generálneho prokurátora.
Systém je nastavený dobre
"Ten systém je nastavený dobre, druhá vec je, či bol dostatočne využívaný, tam mám isté pochybnosti," dodala s tým, že ak by ho zákonodarca považoval za nedostatočný, jednou z možností je, aby NR SR mala návrhové oprávnenie, teda nielen generálny prokurátor by mohol navrhovať disciplinárne previnenie v konaní špeciálneho prokurátora, ale mohol by to byť aj parlament.
Prezidentka akceptovala rozšírenie subjektov, ktoré môžu navrhovať kandidátov do týchto funkcií, akceptovala tiež otvorenie tejto príležitosti pre zástupcov iných právnických profesií. Je to podľa nej voľba a názor zákonodarcu, nevníma ho ako kolízny s ústavou. O to dôležitejšia je potom podľa nej pozícia hlavy štátu, ktorá celému procesu dáva koncovku pri menovaní.
Čaputová bude podľa svojich slov veľmi starostlivo vyhodnocovať predpoklady, požiadavky kandidáta, aby bol nestranný a aby sa neposilňoval vplyv politickej závislosti na politickej moci. Ako dodala, jej cieľom je pomôcť, aby sa zmeny zákonov diali v súlade s ústavou a zákonmi a aby sa predchádzalo súdnym sporom alebo napadnutiu týchto zákonov.
SaS nesúhlasí s vetovaním novely
Koaličná strana SaS nesúhlasí s rozhodnutím prezidentky SR Zuzany Čaputovej vetovať novelu zákona o prokuratúre. Uviedol to poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik. "S dôvodmi pani prezidentky na veto zákona nesúhlasíme. Myslíme si, že nepochopila podstatu zámeru tohto zákona, ktorou je zvýšenie zodpovednosti fungovania prokuratúry na európsku úroveň," spresnil s tým, že nevie povedať, či bude pre tento zákon mimoriadna schôdza.
Hnutie OĽANO stojí za návrhom novely zákona o prokuratúre
Hnutie OĽANO stojí za návrhom novely zákona o prokuratúre. informoval o tom Martin Kalužák z mediálneho tímu hnutia. Hnutie dodalo, že veto prezidentky Zuzany Čaputovej je jej právom. "Sme však presvedčení, že návrh novely výrazným spôsobom skvalitňuje jej fungovanie," dodalo OĽANO s tým, že sa to týka aj možností na odvolanie generálneho a špeciálneho prokurátora.
"Verejnosť od týchto čelných funkcionárov v justícii očakáva vysokú morálnu a etickú úroveň, ktorá zabezpečí nezávislosť prokuratúry od politických vplyvov. Prokuratúra musí byť tiež imúnna voči vplyvu korupcie a oligarchov, čo je záväzok, ktorý dala naša vláda občanom," uviedlo hnutie vo svojom stanovisku. Prípadné zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR v súvislosti s prerokovaním vrátených zákonov je podľa OĽANO v kompetencii predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina).
Pellegrini rozhodnutie prezidentky víta
Podpredseda parlamentu a líder vznikajúcej strany Hlas Peter Pellegrini víta, že prezidentka vetovala novelu zákona o prokuratúre. Pellegrini verí, že parlament bude prezidentkino veto rešpektovať. "Veto hlavy štátu je významným gestom, že koalícia prekračuje hranice právneho štátu a politicky si privatizuje inštitúcie, ktoré majú byť z princípu nezávislé," uviedol v stanovisku. Novovznikajúca strana má k novele viacero zásadných výhrad. Ide najmä o "výraznú politizáciu" a obmedzenie nezávislosti prokuratúry. "Veríme, že národná rada bude veto pani prezidentky rešpektovať a nebude pokračovať v lámaní ústavy cez koleno," dodal.
Smer-SD sa v prípade prelomenia veta prezidentky obráti na Ústavný súd SR
Opozičný Smer-SD sa v prípade prelomenia veta prezidentky SR obráti na Ústavný súd (ÚS) SR so žiadosťou o pozastavenie účinnosti novelizovaných zákonov o prokuratúre, elektronických komunikáciách a o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Vo videu na sociálnej sieti o tom informoval predseda strany Robert Fico s tým, že prelomenie veta očakáva.
Predseda opozičnej strany upozornil najmä na novelu zákona o prokuratúre. Umožňuje podľa neho vymenovať za generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora kohokoľvek, dokonca aj právoplatne odsúdeného človeka. "Čo je však horšie, v tomto zákone je ustanovenie, ktoré umožňuje odvolať generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, kedykoľvek sa to zachce vládnej koalícii. A bude to najmä vtedy, ak vládna koalícia nebude spokojná s jeho prácou a tá má spočívať predovšetkým v kriminalizácii opozície," poznamenal.
Podľa Fica sú schválené novely zákona najlepšími príkladmi toho, ako vládna koalícia pod vedením Igora Matoviča (OĽANO) porušuje princípy právneho štátu, deštruuje sociálny štát a pravidlá demokracie.
Šeliga rešpektuje rozhodnutie Čaputovej
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) rešpektuje rozhodnutie prezidentky vetovať novelu zákona o prokuratúre. Vie si predstaviť isté úpravy, pokiaľ sa nenaruší podstata zmeny zákona. "Mám zrejme iný názor ako pani prezidentka, ale, samozrejme, sa v najbližších dňoch najskôr dôkladne oboznámim s jej zisteniami a právnou argumentáciou. Následne som pripravený – spolu s ďalšími predkladateľmi – analyzovať, diskutovať a zvažovať možnosť spornú časť zákona prepracovať, či rokovať o jej vypustení," uviedol na sociálnej sieti. Z prvotných správ sa podľa neho zdá, že prezidentkine výhrady smerujú iba k jednej z viacerých zmien, ktoré novelou zákona Národnej rady SR upravuje.
Pre Šeligu je kľúčové zmeniť proces výberu a voľby špeciálneho a generálneho prokurátora. "Viem si preto predstaviť, že ak by prepracovaním alebo vypustením spornej časti nebola narušená podstata zmeny, ktorú chceme zaviesť, bude na strane navrhovateľov vôľa zákon presadiť aj s akceptovaním výhrad pani prezidentky," napísal. Šeliga verí, že s prezidentkou majú rovnaký cieľ.
"Je ním zásadná zmena fungovania slovenskej prokuratúry tak, aby bola prokuratúra funkčná, aktívna, efektívna a transparentná. Aby naša prokuratúra chránila zákon a slušných občanov a nie oligarchov, mafiu a skorumpovaných politikov. Za seba chcem povedať, že som pripravený na ďalšiu odbornú diskusiu a zmeny, ktoré by nás dostali bližšie k tomuto cieľu," povedal Šeliga. Dodal, že o termíne prerokovania tohto veta bude informovať NR SR po dohode koaličných partnerov.
Novela zákona
O funkciu šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR sa podľa zákona mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Špeciálnym prokurátorom by sa už nemusel stať len prokurátor GP. Uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora by podľa novely mohol byť občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou má byť aj bezúhonnosť. Kandidát na špeciálneho prokurátora bude musieť mať odbornú justičnú skúšku.
Kandidátov na šéfa GP i špeciálneho prokurátora by mohli navrhovať poslanci NR SR a aj minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV). Špeciálneho prokurátora mohol doteraz voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania. Parlament by mohol po novom podať návrh na odvolanie šéfa GP i špeciálneho prokurátora aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne. Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní.
Generálny i špeciálny prokurátor by podľa schválených úprav nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv. Uchádzačov na post špeciálneho i generálneho prokurátora by mal ešte pred voľbou v parlamente verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor za podobných podmienok ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.
Prezidentka stopla aj novelu zákona o elektronických komunikáciách
Čaputová nepodpísala novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Právna norma mala umožniť Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v "červených" krajinách. Novela tiež hovorí o tom, že pokuta za nedodržanie izolácie a karantény po návrate na Slovensko z "červenej" krajiny má byť do výšky 5000 eur.
Neprešla ani novela zákona o komisárovi pre deti
Prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpísala novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Novelou sa majú upraviť dôvody na odvolávanie komisára pre deti a komisára pre zdravotne postihnutých sa upravia. Novela, ktorá by umožňovala podať návrh na odvolanie komisárov aj v prípade, ak by ich konanie vzbudzovalo dôvodné pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie, podľa slov hlavy štátu nemala prejsť Národnou radou (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. "Nenaplnili sa dôvody na skrátené legislatívne konanie," komentovala Čaputová.
Doplnila, že vníma potrebu rozširovať dôvody na odvolanie takýchto komisárov, ale novela potrebuje odstrániť nedostatky v právnej úprave. Zákon by v prípade odobrenia umožnil komisára odvolať, ak v súvislosti s výkonom svojej funkcie porušil zákon o komisároch alebo iný zákon či všeobecne záväzný právny predpis.
