BRATISLAVA - Koronakrízy oslabila mnohé európske ekonomiky, výnimkou nie je ani tá naša. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír počas uplynulého týždňa dokonca vyhlásil, že ekonomika je vo "voľnom páde". Straty majú predstavovať viac ako 10 percent a to ešte nie je ani jasná celková škoda po kríze. Teraz je na stole niekoľko alternatív, ako to s nami dopadne.
Ako sme už uviedli v predchádzajúcich článkoch, Slovensko je podľa štatistík Eurostatu medzi krajinami, ktoré kríza zasiahla najviac. Hovoríme však o ekonomickej a nie zdravotnej stránke koronakrízy. HDP eurozóny a EÚ bol najväčší od deväťdesiatych rokov. Uzávierky fabrík a hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska spôsobili masívne výpadky v systéme a od našej ekonomickej situácie sú na tom horšie už iba Španieli, Taliani a Francúzi.
Celkový prepad je historicky najväčší
Pokiaľ sa rozprávame o celkovom páde a prognózach na koniec roka 2020, nie je NBS nijako veľmi pozitívna a optimistická. Podľa ich odhadov totiž ekonomika Slovenska klesne o 4 až 9 percent HDP. V priebehu tohto týždňa však svoje prognózy viac skonkretizovala a jej prepad očakáva o 10,3 HDP. "Ide o vážne číslo, ktoré sme ešte v histórii Slovenska nemali," vyjadril sa hlavný ekonóm NBS Michal Horváth. Je skeptický a podľa neho bude vývoj horší a pripraviť by sme sa mali na ešte vážnejšiu situáciu.
Prípravy na zánik firiem
Okrem toho, že výpadky v ekonomike sú historicky najvyššie, ich dôsledky budú o to bolestnejšie. V hre sú problémy s medzinárodnými obchodmi, zániky firiem, ktoré mali niekoľko rokov vybudované renomé či nerušenie exportných vzťahov Slovenska so zahraničím.
Za hlavnými výpadkami už, podľa očakávania, stoji pozastavenie výrobných liniek slovenských automobiliek. Väčšina fabrík totiž počas apríla pozastavila výrobu. Aj keď prišlo k nejakému obnoveniu výroby, nastali neskôr problémy v dodávateľskom reťazci.
Pomalý návrat do pôvodného stavu
Na to, aby sa Slovensko dostalo na úroveň pred krízou je potrebné počkať niekoľko mesiacov a možno aj rokov. Táto úroveň by sa mohla vrátiť v druhej polovici roka 2022, ale aj to bude závisieť od iniciatívy výrobných dodávateľov a obchodných partnerov na Slovensku. Pôjde teda o dlhšie obdobie s pomalou postupnosťou a nie o skokové zlepšenie situácie.
Ekonomika sústredená monotematicky
To prečo sa ekonomika Slovenska v Európe prepadla výraznejšie ako v iných európskych krajinách je na dlhšiu debatu, no z prvotných ukazovateľov je evidentné, že Slovensko je malá otvorená ekonomika s výraznou závislosťou na zahraničnom dopyte a exporte. V dobrých časoch sa darí všetkým a ukazovatele hlásia viac ako optimistické správy.
Pri globálnej recesii je ale pri monotematickej ekonomike prepad citeľnejší o to viac. Najviac to vidieť na spomínanom automobilovom priemysle. Záujem o vozidlá klesá už pri prvých dňoch vážnejšej krízy. Keďže je Slovensko svetovým lídrom vo výrobe vozidiel, nie je sa čomu čudovať. Ak totiž rapídne klesne predaj tak významnej časti našej ekonomiky, je strmý pád otázkou času.
Svet a slovenská nezamestnanosť
Podľa viacerých prognóz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa svetová ekonomika tento rok prepadne o 6 percent. Ak by prišla druhá vlna koronavírusu, bolo by to pravdepodobne 7,6 percent. Hovoríme o jednom z najväčších poklesov histórii. Porovnať ho možno s hospodárskou krízou v 30. rokoch 20. storočia.
Na Slovensku v apríli pribudlo ďalších 34-tisíc ľudí na úradoch práce. Zrušiť sa podľa NBS môžu dokonca všetky pracovné miesta, ktoré sa vytvárali za 2 a pol roka. O prácu tak môže prísť až 70-tisíc ľudí. Z viacerých ukazovateľov teda možno podotknúť, že byť svetovou veľmocou vo výrobnej dielni na vozidlá sa nemusí z hľadiska globálnej ekonomiky vyplatiť a priemysel by mal byť rôznorodejší napríklad aj v časoch takýchto kríz.