BRATISLAVA - Parlament v utorok stihol v závere prvého rokovacieho dňa 7. schôdze posunúť do druhého čítania všetky vládne návrhy zákonov, o ktorých rokuje v skrátenom režime. Po prerokovaní vo výboroch budú poslanci Národnej rady SR pokračovať v rozprave o nich v stredu (13. mája). Čakajú ich aj viaceré správy.
Medzi nimi aj Správa o činnosti verejného ochrancu práv za minulý rok, ktorú si príde vypočuť aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Rokovanie v pléne sa v stredu začne netradične od 10.30 hod., aby stihli dorokovať všetky parlamentné výbory.
V utorok v pléne nebola takmer žiadna diskusia, do rozpravy sa prihlásilo, okrem predkladateľov zákonov, len zopár poslancov. Do druhého čítania sa dostal napríklad návrh zákona, ktorý rieši pomoc všetkým podnikom prostredníctvom bankových záruk v čase koronakrízy. Rovnako je v druhom čítaní aj návrh na to, aby počas krízovej situácie mohli na Slovensku vzniknúť epidemiologické ambulancie pre pacientov s ochorením COVID-19.
Tiež sa do druhého čítania dostali aj novely z dielne ministerstva obrany i zdravotníctva, ale aj návrh, aby sa na Slovensku zriadilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré má vzniknúť transformáciou súčasného Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).
V stredu budú na programe správy
V stredu budú poslanci rokovať o viacerých správach, medzi nimi je aj Správa o činnosti verejného ochrancu práv za minulý rok, ktorá má prísť na rad od 14. hodiny. Vypočuť by si ju mala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Svojou účasťou na zasadnutí chce hlava štátu naplniť prísľub Márii Patakyovej, že ak jej to pracovné povinnosti dovolia, správu o činnosti jej úradu si príde vypočuť, pretože je presvedčená, že by sa im malo venovať viac pozornosti zo strany predstaviteľov verejnej moci.
Poslanci prerokujú aj Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za minulý rok, Správu komisárky pre deti za rok 2019, či Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu, ako aj Výročnú správu Národnej banky Slovenska za minulý rok.
Platnosť vstupeniek na kultúru sa má predĺžiť
Organizátori kultúrnych podujatí, ktoré museli v dôsledku pandémie nového koronavírusu zrušiť, by mohli predĺžiť platnosť zakúpených vstupeniek do konca roka 2021. Majiteľovi by mohli tiež v cene lístka ponúknuť poukážku na iné podujatie. Ak držiteľ vstupenky trvá na vrátení peňazí, organizátor by mal byť povinný mu vyhovieť do 31. marca 2021. Umožniť to má vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry (MK) SR v súvislosti s ochorením COVID-19. Legislatívu v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Plénum o nej rokuje v zrýchlenom režime.
Organizátor verejného kultúrneho podujatia, ktoré sa z dôvodu mimoriadnej situácie zapríčinenej pandémiou nového koronavírusu neuskutočnilo, resp. nemôže uskutočniť, by nemusel zaplatiť dohodnuté honoráre a odmeny za výkony, ktoré sa nezrealizovali.
Novela by mala organizátora na obdobie krízovej situácie a následne po nej (do konca roka 2020) zbaviť zodpovednosti za omeškanie platby či zaplatenie zmluvnej pokuty, to neplatí, ak ide o omeškanie, ktoré vzniklo pred 10. marcom 2020. "Pri odstúpení od zmluvy z dôvodu mimoriadnej situácie nie je tiež dotknutý nárok na úhradu za plnenia, ktoré už boli poskytnuté," pripomenul rezort kultúry v predloženom návrhu.
Balík noviel toho obsahuje viac
Balík noviel by mal tiež zrušiť do konca roka 2020 povinnosť zrážať umelcom dvojpercentný príspevok do umeleckých fondov zriadených zo zákona (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarného umenia). Týkať sa to má aj tých, ktorí prijímajú finančnú podporu v rámci grantových schém, vyhlásených fondmi. Autori by však mohli fondom platiť príspevky dobrovoľne, do konca marca 2021, sumu si v tom prípade môžu zarátať do daňových nákladov.
Ďalšími legislatívnymi zásahmi by sa mala zjednotiť úprava vybraných procesných lehôt v rámci činností Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ide napríklad o možnosť dočasne prerušiť osvedčenia o registrácii filmového projektu, na ktoré sa viaže oprávnenie čerpať spätné dotácie pre audiovizuálny priemysel, teda refundovať časť nákladov pri výrobe audiovizuálneho diela na Slovensku. Novela má po schválení parlamentom platiť dňom vyhlásenia.
Na Slovensku by mohli vznikať ambulancie pre pacientov s COVID-19
Počas krízovej situácie s novým koronavírusom by mohli na Slovensku vzniknúť epidemiologické ambulancie pre pacientov s ochorením COVID-19. Ich fungovanie má umožniť novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Parlament o novele rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh, ktorým sa má meniť viacero zákonov, reguluje aj zriaďovanie mobilných odberových miest. Cieľom je, aby nevznikali živelne. Kabinet navrhol materiál prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Počet epidemiologických ambulancií a mobilných odberových miest by mali stanovovať regionálne úrady verejného zdravotníctva a ministerstvo podľa epidemiologickej situácie. Ambulancia by dostávala od zdravotnej poisťovne mesačnú paušálnu platbu vo výške 11.836 eur. Maximálny počet ambulancií sa odhaduje na 137, čo zodpovedá pevnej sieti pohotovostí. Ako vyplýva z materiálu, práve tie by mohli takúto činnosť dočasne vykonávať. Umožnilo by to rozhodnutie ministerstva zdravotníctva po žiadosti samosprávneho kraja.
V súvislosti s mobilnými odberovými miestami sa predpokladá, že najviac by ich mohlo byť pri väčších nemocniciach, asi 62. Na mobilných odberových miestach by sa mal odoberať biologický materiál osobám s podozrením na ochorenie COVID-19, a to buď v priestoroch zdravotníckeho zariadenia, alebo výjazdovou formou. Novela upravuje aj dopravu zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich odbery i testovaných.
Novela navrhuje upraviť aj viaceré povinnosti platiteľov poistného
Novela navrhuje upraviť aj viaceré povinnosti platiteľov poistného. Vzhľadom na posun termínu na podávanie daňových priznaní za rok 2019 do konca júna by sa mal napríklad posunúť aj termín na vykonanie ročného zúčtovania poistného, ako aj ročného zúčtovania poistného plateného štátom.
Nová legislatíva by mala riešiť aj postup v prípade, ak počas krízovej situácie nemožno pacientovi poskytnúť kúpeľnú starostlivosť. Do kúpeľov by tak mohol ísť po skončení krízovej situácie, aj keby mu uplynula lehota. Upraviť sa má aj podmienka absolvovať preventívnu prehliadku u zubného lekára. "Pre rok 2021 sa nebude vyžadovať absolvovanie preventívnej prehliadky za rok 2020 na účel úhrady za liečbu zubného kazu," píše sa v materiáli.
Legislatívna zmena má ďalej umožniť počas krízovej situácie vykonávať dočasnú odbornú stáž občanom z tretích štátov. Má to pomôcť nemocniciam, ak by im radikálne stúpol počet pacientov s ochorením COVID-19. Upraviť sa majú aj niektoré aspekty vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Novela tak reaguje na to, že vzdelávacie ustanovizne možno nebudú schopné zabezpečiť plynulý proces ich ďalšieho vzdelávania. Novela zákona má v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidentky nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Výberové konanie na profesionálneho vojaka by sa malo zefektívniť
Výberové konanie do funkcie profesionálneho vojaka by sa malo zefektívniť. Vojakom by sa mala upraviť aj možnosť vykonávať služobné povinnosti v inom mieste, ako je jeho miesto výkonu štátnej služby. Vyplýva to z návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v utorok do druhého čítania. Podľa návrhu zákona by sa pri poskytnutí služobného voľna vojakovi z dôvodu ošetrenia chorého dieťaťa mal zvýšiť vek dieťaťa z desiatich rokov na 11 rokov.
Upraviť by sa malo aj poskytovanie služobného voľna vojakovi z dôvodu nariadenej karantény. Navrhovaná legislatíva by mala umožniť aj prepustenie vojaka v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19, ak sa nepodrobí vyšetreniu na zistenie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok v tele. Prepustiť by sa mohol aj z dôvodu dosiahnutia veku alebo uplynutia času, na ktorý bola vojakovi udelená výnimka z vekovej hranice. Taktiež aj z dôvodu splnenia podmienok nároku na výsluhový dôchodok, alebo uloženia disciplinárneho opatrenia zníženia služobného platu.
Podľa návrhu by sa mali upraviť podmienky na výkon funkcie generálneho tajomníka služobného úradu. Doterajšie tri roky praxe v riadiacej funkcii a tri roky vo verejnej správe by sa mali nahradiť podmienkou piatich rokov praxe v riadiacej funkcii. Cieľom zákona je aj rozšíriť výpočet právnych titulov na prijatie do dočasnej štátnej služby. Služobným úradom by sa tak umožnilo v prípade potreby na prechodný čas posilniť ich personálne kapacity. Dočasná štátna služba by mala na základe nového právneho titulu trvať do obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta najviac na šesť mesiacov. Zároveň štátny zamestnanec prijatý do dočasnej štátnej služby by sa nemal prihlásiť do užšieho vnútorného výberového konania.
