KOŠICE – Vianočné sviatky a Silvester trávi čoraz viac Slovákov v exotických krajinách. Preto v týchto dňoch pribúda telefonátov na Kliniku pre infekčné choroby Fakultnej nemocnice L. Pasteura ( FNLP) Košice.
Ľudia sa pýtajú, aké očkovania treba absolvovať pred cestou do cudziny a v ktorých krajinách hrozí nejaké zdravotné riziko. „Všetkým ochotne poradíme a poskytneme dôležité informácie o aktuálnych zdravotných rizikách v danej krajine, prípadne zabezpečíme potrebné očkovanie. Samozrejme, podmienkou je, aby sa oň ľudia zaujímali s dostatočným časovým predstihom, pretože na očkovanie niekoľko dní pred cestou do cudziny je už neskoro,“ hovorí Elena Adamkovičová z Oddelenia pre cudzokrajné choroby Kliniky pre infekčné choroby FNLP. Podľa nej je na prevenciu potrebné myslieť v určitom predstihu, najlepšie aspoň niekoľko týždňov pred plánovanou cestou.
Z hľadiska infekčných ochorení sa za rizikové považujú tie oblasti, kde je podstatne nižší hygienický štandard ako u nás. Podceňovať netreba ani lietajúci hmyz a možnosť nakazenia sa parazitmi, rizikové je kúpanie sa v stojatých sladkovodných nádržiach a pomaly tečúcich vodných tokoch či chôdza po pláži naboso.
„Za najrizikovejšie oblasti sa považuje Juhovýchodná Ázia, oblasť Strednej a Južnej Afriky a Strednej a Južnej Ameriky. Záleží pochopiteľne aj na konkrétnej destinácii - zatiaľ čo prímorské letoviská bývajú na vysokej úrovni, v odľahlejších oblastiach vo vnútrozemí je hygienický štandard zvyčajne neporovnateľne nižší,“ vysvetľuje Adamkovičová, podľa ktorej infektológovia najčastejšie radia nechať sa zaočkovať proti hepatitíde typu A a B, žltej zimnici, poliomyelitíde, meningokokovej meningitíde, cholere, záškrtu, japonskej encefalitíde, brušnému týfusu, kliešťovej encefalitíde a tetanu.
Varujú tiež pred rizikom nákazy maláriou, ktorú prenáša špecifický druh komára. Očkovacia látka na maláriu však nejestvuje, namieste je preto v malarických oblastiach užívanie antimalarík a tiež prevencia vo forme repelentov, sieťok proti hmyzu či nosenie svetlého oblečenia. Popri aktívnej ochrane, ktorým je očkovanie, odporúčajú infektológovia nepodceňovať ani tú pasívnu, pod ktorou sa rozumie zabezpečenie zdravotne neškodnej vody a stravy.
Z hľadiska infekčných ochorení sa za rizikové považujú tie oblasti, kde je podstatne nižší hygienický štandard ako u nás. Podceňovať netreba ani lietajúci hmyz a možnosť nakazenia sa parazitmi, rizikové je kúpanie sa v stojatých sladkovodných nádržiach a pomaly tečúcich vodných tokoch či chôdza po pláži naboso.
„Za najrizikovejšie oblasti sa považuje Juhovýchodná Ázia, oblasť Strednej a Južnej Afriky a Strednej a Južnej Ameriky. Záleží pochopiteľne aj na konkrétnej destinácii - zatiaľ čo prímorské letoviská bývajú na vysokej úrovni, v odľahlejších oblastiach vo vnútrozemí je hygienický štandard zvyčajne neporovnateľne nižší,“ vysvetľuje Adamkovičová, podľa ktorej infektológovia najčastejšie radia nechať sa zaočkovať proti hepatitíde typu A a B, žltej zimnici, poliomyelitíde, meningokokovej meningitíde, cholere, záškrtu, japonskej encefalitíde, brušnému týfusu, kliešťovej encefalitíde a tetanu.
Varujú tiež pred rizikom nákazy maláriou, ktorú prenáša špecifický druh komára. Očkovacia látka na maláriu však nejestvuje, namieste je preto v malarických oblastiach užívanie antimalarík a tiež prevencia vo forme repelentov, sieťok proti hmyzu či nosenie svetlého oblečenia. Popri aktívnej ochrane, ktorým je očkovanie, odporúčajú infektológovia nepodceňovať ani tú pasívnu, pod ktorou sa rozumie zabezpečenie zdravotne neškodnej vody a stravy.
