BRATISLAVA - V súvislosti so šírením koronavírusu vláda pristupuje čoraz k razantnejším opatreniam, ktoré budú mať dopad na občanov Slovenskej republiky. Jedným z najnovších, ktoré dnes kabinet zaviedol formou parlamentu je aj zavedenie možnosti využívania lokalizačných údajov z mobilných telefónov. Na toto opatrenie sme sa pýtali aj viacerých odborníkov a názory expertov sú naozaj rôzne.
Novinka prichádza z vládnej dielne, konkrétne z ministerstva spravodlivosti, ktoré v týchto dňoch vediet Mária Kolíkova (Za ľudí). Ide o mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby Covid-19, ktorú spôsobuje nový koronavírus. V odrážkach novely sa doslova spomína aj "zavedenie možnosti využívania tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie zo strany Úradu verejného zdravotníctva na účely ochrany života a zdravia obyvateľov,".
Aktualizované 15:34 Návrh ohľadom sledovania mobilných zariadení bol schválený 91 poslancami v pléne národnej rady v zrýchlenom legislatívnom konaní.
KORONAVÍRUS Národná rada napokon schválila kritizovaný zákon o sledovaní mobilných telefónov
Údaje budú dostupné
V kontexte nových zákonov totiž ide o úpravu zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách kde sa do § 63 sa dopĺňa odsek 18, ktorý vláde umožňuje žiadať od operátorov údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva. Denník Sme pripomína, že k týmto údajom mali doteraz prístup iba policajti a tajné služby pri mapovaní vážnych zločinov. Tieto údaje sa však nemohli pozerať v reálnom čase ľubovoľne a bol na to potrebný súhlas súdu. Až potom mohli operátori pristúpiť k odovzdaniu citlivých údajov.
Zrýchlené konanie novely v parlamente a odpor opozície
Do parlamentu bola tak v zrýchlenom konaní predložená novela zákona o elektronických komunikáciách. Treba povedať že na strene opozície vyvolala obrovskú polemiku či už z hľadiska strany Smer alebo ĽSNS. Podľa novely bude môcť Úrad verejného zdravotníctva (UVZ) získať dáta o polohe mobilov pre kontrolu pandémie choroby Covid-19.
Predseda Smeru Robert Fico už stihol tento zákon označiť za špicľovský a s pochopením sa rozhodne nestretol ani na strane kotlebovcov. Zákon bol odsúhlasený parlamentom a môže teda začať účinkovať už budúci týždeň. „Údaje možno sprístupňovať Úradu verejného zdravotníctva v rozsahu potrebnom na identifikáciu fyzických osôb v záujme ochrany života, zdravia,“ píše sa doslova v novele zákona.
Došlo ku skresaniu zákona
Po začiatku dnešnej parlamentnej schôdze bol zákon výrazným spôsobom takpovediac osekaný. Informoval o tom v pléne poslanec za SaS Ondrej Dostál. Koalícia tak okresala podmienky sledovania údajov z mobilov v čase šírenia tohto koronavírusu. Podľa najnovších informácií pôjde len o sledovanie dát konkrétnych ľudí, a teda nie celej populácie. Údaje sa budú týkať len lokalizačného charakteru. Inak bude dochádzať k zberu len anonymizovaných údajov.
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga zo Za ľudí dnes dodal, že údaje sa bude ÚVZ získavať od operátorov len spätne a nie aktívne. Úrad verejného zdravotníctva by mal mať prístup k menej údajom, než ako sa požadovalo vo vládnom návrhu zákona, vyhlásil Šeliga, ktorý na parlamentnom ústavnoprávnom výbore predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré to majú docieliť. Zdôraznil, že cieľom úpravy je, aby bolo možné pripraviť aplikáciu, ktorou bude úrad kontaktovať ľudí, ktorí sú nakazení novým koronavírusom, respektíve ďalších, ktorí by mohli byť nakazení.
ÚVZ SR získa len údaje o polohe
„Telekomunikačný úrad by mal úradu verejného zdravotníctva odovzdávať údaje len o polohe a len o mene a priezvisku človeka," uviedol Šeliga na stredajšom tlačovom brífingu. Chce tak dosiahnuť, aby nedošlo k dezinterpretácii návrhu, pričom dodal, že takáto požiadavka prišla aj zo strany telefonických operátorov. Upozornil, že sa nebudú zbierať žiadne metadáta, prevádzkové dáta, obsah sms správ či telefónnych hovorov. Dodal tiež, že tieto opatrenia platia počas núdzového alebo výnimočného stavu, najneskôr do konca roka a informácie sa budú získavať spätne.
Časový limit zákona
Kolíková argumentuje, že časová ohraničenosť zákona siaha len do 31. decembra 2020, teda konca tohto roka. Dovtedy bude možné tieto citlivé údaje zbierať, aj keď parlament môže túto lehotu predĺžiť. Citlivé dáta, o ktorých sa v novele hovorí, sú v týchto kruhoch označované ako meta-dáta. Údaje slúžia na overenie identity vlastníka konkrétneho telefónne čísla, dáta o tom, kedy, s kým, ako dlho telefonoval alebo si písal SMSky, ktoré servery takýmto mobilom navštívil a kde sa vtedy nachádzal. Je podstatné dodať, že grom týchto dát nie sú ani obsahy takejto komunikácie.
Podľa denníka Sme sa však štát pravdepodobne nemôže spoliehať na technológiu. Telekomunikační operátori totiž nemajú takúto kapacitu, aby určovali konkrétnu polohu každého telefónu v našom štáte. Či ju má štát však nie je známe.
Odborník hovorí, že takéto veci sú v zahraničí už bežné
Topky v súvislosti so zavádzaním nových opatrení oslovili aj dvoch expertov na túto problematiku. Prvým bol Andro Šándor, ktorý pôsobil ako český vojak a generál v zálohe a zároveň je bezpečnostným poradcom.
„Nie je to nič nové v Izraeli to funguje už nejakú dobu. Česká vláda to zavádza tiež. Ide tam o to, že máme dve možnosti. Buď zastavíme koronavírus za cenu totálneho zastavenia celej spoločnosti, to by znamenalo, že budeme v neustálej karanténe, alebo po tom, čo sa nám podarí zraziť prvý nápor, tak budeme dávať do karantény len tých ľudí, ktorí tú chorobu skutočne majú a budeme 5 dní dozadu trasovať všetkých tých, s ktorými sa stretli. K tomu môže slúžiť to, že ten človek dá svoj súhlas predovšetkým v tom, že mu bude môcť štát vstúpiť napríklad do jeho bankového účtu. Potom sú tu spomínané polohovacie údaje z mobilného operátora. Nemalo by ísť ani o tzv. meta-dáta, čo by znamenalo s kým telefonoval, komu posielal SMS bez toho, aby bol známy obsah, ale len polohovacie dáta. Myslím si, že to sú opatrenia, ktoré pokiaľ k tomu človek dá súhlas, to nie je nič nezákonné. Môže to byť jedna z ciest, ako sa pokúsiť zvládnuť pandémiu koronavírusu aj bez toho, aby sme my ako štát, ekonomika a všetky služby priviedli k totálnemu krachu,“ pripomína Šándor.
Súkromné dáta to nie sú, mobil sa pripája na rôzne vykrývače a to umožňuje detekovať polohu
Podľa analytika nejde teda o údaje ako meno, trvalé bydlisko či rovné číslo. „Daný mobil sa prihlasuje. Sú rôzne vykrývače. Podľa nich sa dá vidieť, kde a v ktorú dobu človek na nejakom mieste bol. Určuje sa to aj podľa toho, kam ten človek zavolal či poslal SMS správu. Nejde tam o žiadne tzv. meta-dáta. Nebudeme teda vedieť s kým ten človek hovoril, to ani nepotrebujeme. Štát potrebuje len vedieť to, kde ste sa v danú dobu nachádzali. To sa môže dať dokopy aj s údajmi, keď budete napríklad platiť spomínanou kreditnou kartou. Tam už ale dávate štátu náhľad do vášho účtu, čo samozrejme musí byť so súhlasom daného človeka alebo by to musel prikázať súd. To ale v tejto situácii neprichádza do úvahy. Tiež je umožnený trasovať pohyb takéhoto človeka 5 dní dozadu. Aj ten človek by si musel potom spomenúť, kde bol alebo s kým hovoril. Ja si napríklad v rýchlosti nespomeniem ani to, s kým som sa stretol pred povedzme dvomi dňami. Aj týmto spôsobom sa dá pomôcť tomu, aby sme v tej karanténe neskončili všetci, ale len tí, ktorí sú buď nakazení alebo s nakazenými do styku prišli. Je to jedna z ciest,“ tvrdí analytik.
Meta-dáta v inom ponímaní
Meta-dáta Šándor chápe, ako údaje, ktoré neuvádzajú obsah telekomunikácie či obsah SMS správ, ale ako lokalizačné údaje. „Keď k tomu dáte ako súhlas, tak nie je problém štátu, aby si tieto údaje mohol vypátrať. Nevidel by som to problematicky,“ myslí si.
Zaujímala nás aj bezpečnosť súkromia občanov. „Ide o to, že keď s niečím takým dávate súhlas, aby sa tieto citlivé údaje nikde neobjavovali. Štát bude mať ale obrovskú zodpovednosť ako s týmito údajmi bude zachádzať, pretože tie dáta sa musia niekde centralizovať. Musí k ním mať niekto prístup. V Českej republike sa buduje určité veliace stredisko, ktoré bude zastrešovať všetky informácie tohto typu Pražskej hygienickej stanice atď. Bude to veľký súbor dát. Je teda potrebné, aby štát garantoval to, aby nedošlo k nejakému úniku a je potrebné, aby ten, kto niečo také urobí bol za to aj primerane postihnutý. Inač by to predstavovalo obrovský zásah do práv ľudí a to by nemal pripustiť nikto, nehľadiac na to, že tú krízu zase nie je možné nejako zľahčovať ale zase nejde o život. Nie je teda žiadny dôvod, aby štát exscesívne vstupoval do súkromia ľudí bez súhlasu týchto ľudí,“ povedal k tejto téme bezpečnostný expert.
Máme tri možnosti
Alternatívu vidí Šándor v troch cestách. „Buď nebudeme robiť nič a vyzývať občanov k tomu, aby boli uvážliví ako napríklad vo Švédsku, svojím spôsobom aj Južná Kórea. Môžeme tiež robiť veľmi silné, plošné opatrenia, ktoré budú ničiť ekonomiku a spustu firiem a privedú štát do veľkých dlhov, alebo po nejakom počiatočnom zvládnutí nárastu ochorených by sa tie prípady mohli rozložiť v čase a urobili by sme tzv. inteligentnú karanténu pomocou takéto trasovania aj touto formou. Iný spôsob si v tejto chvíli neviem predstaviť,“ uzavrel analytik.
Opačný názor z iných kruhov
Na názor na toto opatrenie vlády sme sa pýtali aj bezpečnostného analytika Iva Samsona. „Chápem to ako dvojsečné. Všeobecne som úplne osobne proti tomu. Ide o to, že to zasahuje do osobných slobôd človeka. Nie je tu záruka toho, že sa takéto údaje nezneužijú. To znamená v situácii, akú poznáme na Slovensku sa takéto údaje zneužiť môžu a zneužívané budú. Dostanú sa do rúk veľa ľuďom, spuste nepovolaných inštitúcií, ktoré tieto údaje môžu použiť proti tým, ktorí iba komunikujú v domnienke, že žijú v slobodnej spoločnosti. Kontrast medzi bezpečnosťou a slobodou je tu celkom dlhý a známy. Máme príklady aj z USA. Najmä po 11. septembri 2001. Na Slovensku ale ide o akési nóvum a ja osobne by som bol k tomuto veľmi opatrný. Skôr by som skúšal hľadať nejaké iné mechanizmy, ako sa tomu vyhnúť,“ uvádza hneď v úvode analytik Samson s tým, že Slovensko je z histórie na takéto kroky zvyknuté a svojim spôsobom si môže aj zvyknúť. „Druhá strana to možno bude vnímať ako krok, ktorý má pomôcť ľuďom. To bude argumentom, ktorý môže znieť ako výhovorka. Nepovažujem to za príliš šťastné,“ pokračuje.
Samson dáta teraz chápe ako príliš všeobecné
Samson nedefinuje o aké dáta by mohol mať štát záujem v tejto chvíli „Nemám prístup k prísne tajným informáciám, keďže už nejakú dobu nepracujem na ministerstve. Tie údaje sú teraz skôr prezentované v masmédiách. Tieto údaje sú však veľmi nespoľahlivé a sú formulované veľmi všeobecne. Nikdy neviete k akým údajom sa ten príslušný orgán, či už represívny alebo odpočúvací, môže dostať a akým spôsobom to môže zneužiť, skartovať a kedy by ho mohol zničiť. Nie je stanovená lehota skartácie. Aj po skartácii sa však tieto údaje môžu ukladať údaje v pamäti. Tieto údaje však budú ťažko dostupné aj pre SIS či iné orgány. Môžu sa tiež zmeniť v závislosti na vývoji tejto situácie. Momentálne by som nekládol dôraz na to, že sú nejako presne stanovené pravidlá, tie sa môžu zmeniť,“ dodal na margo charakteristiky dát Samson.
Analytik Samson si myslí, riziko z hľadiska ochrany súkromia tu určite je. „Ľudia sa musia obávať, ale napokon sa občania rozdelia na dve polovice. Jedna bude tvrdiť, že je to v poriadku a je to nutné a druhá, že je to zásah do ich súkromia. Toto spoločnosť rozdelí a rozpoltí. Nepoviem, či je to dobré, ale určite je tu nebezpečenstvo zneužitia a je v našej spoločnosti vysoké – sme na Slovensku,“ povedal Samson.
Hrozí nepresnosť
Podľa experta na vývoj obdobných zariadení pre policajné a spravodajské zložky Vladimíra Bednára je tento sledovací mechanizmu minimálne problematický. "Telekomunikační operátori zisťujú polohu zariadení podľa pripojenia zariadenia základňovým staniciam (BTS). BTS v prípade že používa smerovú anténu môže určiť približný smer v ktorom sa nachádza zariadenie a určením viacerých BTS staníc ktoré majú signál na zariadenie je možne určiť približnu polohu zariadenia. Nejde však o presne určenie polohy. Napríklad v geografických dátach operátorov v Bratislave v mnohých prípadových nie je možné rozoznať osobu ktorá je v Bratislave na Kramároch alebo Petržalke. Je síce možné túto polohu spresniť ale len cieleným zameriavaním konkrétnej osoby a nie je to možne vykonávať celoplošne po dobu niekoľkých mesiacov," píše vo svojom blogu Bednár.
Smer hovorí o špehovacom zákone
Za „špehovací" označil predseda Smeru – sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico vládny návrh zákona, ktorý umožňuje zbierať dáta z mobilov v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu a sprístupňovať ich Úradu verejného zdravotníctva o ľuďoch nakazených koronavírusom.
Podľa Smeru-SD je tento návrh vlády hrubým porušením ústavných ľudských práv, umožňuje každého monitorovať z akéhokoľvek dôvodu do konca tohto roka a strana nebude zaň nikdy hlasovať.
„Každý občan SR by mal vedieť, že ak prejde v takom znení, ako ho predkladá vláda, tak nikto z nás od tohto okamihu si nemôže byť istý tým, čo telefonuje, čo si píše cez sms-ky. Toto všetko bude mať vláda pod vedením človeka z Trnavy k dispozícii,“ vyhlásil Fico s tým, že to nemá nič spoločné s koronavírusom.
Exministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) uviedla, že bývalá vláda rozhodla o vývoji aplikácie, ktorá mala slúžiť na identifikáciu nositeľa koronavírusu. Aplikácia by umožnila zistiť, s kým sa nositeľ koronavírusu stretol za posledných 14 dní vo vzdialenosti do desať metrov a že s takouto osobou strávil približne desať minút. Ak by vláda podľa Sakovej schválila povinnú inštaláciu tejto aplikácie, pre Úrad verejného zdravotníctva je informácia, s kým sa nositeľ koronavírusu stýkal za posledných 14 dní, dôležitejšia ako „informácia, s kým hovoril, čo si písal alebo nedajbože, o čom telefonoval“.
Fico podľa Matoviča zbytočne straší spoločnosť
Na tieto slová dnes ráno ešte reagoval aj terajší premiér Matovič, ktorý hovorí, že Fico zbytočne straší. Matovič tvrdí, že sledovacie protokoly v mobilných zariadeniach už dávno bežia a sú zavedené. "Monitorovaní ste už aj vy aj ja. Majú informácie o tom, kde ste boli. Ide len o to, aby sme v záujme ochrany verejného zdravia spomínaných ľudí upozornili na to, že daní ľudia chodili miestami, kade chodil pozitívne testovaný človek. Teraz by k ním mali prístup tí, ktorí chránia verejné zdravie. O nič iné nové nejde. Keď tu nejaký skrachovaný politik, ktorý bol v minulosti premiérom, tak zbytočne straší nejakým bubákom," odpovedal dnes premiér Matovič na otázku, akobude prebiehať spomínané monitorovanie mobilných telefónov.
Matovič akékoľvek sledovanie ľudí vopred odmietol na tlačovej konferencii. "Však by nás zjedli, keby sme tu spustili nejakého "Veľkého brata"," uviedol na adresu terajšej opozície premiér.
Poverený subjekt Slovensko.Digital sa bráni
Cieľom využitia lokalizačných dát od mobilných operátorov Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR nie je niekoho „tajne špehovať“. Uviedlo to občianske združenie Slovensko.Digital, ktoré je zároveň aj členom poradného orgánu centrálnej koordinačnej autority pre oblasť IT, ktorá má koordinovať IT aktivity počas krízového obdobia.
„Podľa našich informácií nemá ísť o plošné monitorovanie pohybu občanov, ich vzájomných kontaktov a už vôbec nie o monitorovanie obsahu ich komunikácie,“ uviedlo združenie. Cieľom využitia lokalizačných dát má byť podľa nich výlučne pomoc pri spätnom trasovaní pohybu človeka, u ktorého sa potvrdí nákaza novým koronavírusom. „Určite nie sú nutne potrebné detailné údaje o hovoroch či obsah SMS správ,“ dodalo združenie.
Využitie týchto údajov s cieľom ochrany verejného zdravia združenie podporuje. „O tom, že využitie telekomunikačných údajov má zmysel, svedčia aj príklady z viacerých iných štátov,“ vysvetlili s tým, že dôležitá je však otázka miery využitia dát a miery vynúteného zásahu do súkromia. Toto opatrenie vzbudilo vo verejnosti obavy podľa združenia pre masívny nedostatok dôvery voči verejnej správe. Obavám však rozumejú, a preto žiadajú od vlády SR, aby zverejnila informácie o spôsobe výkonu nových oprávnení v tejto oblasti, detailný popis, ktoré údaje budú spracovávané, akým konkrétnym spôsobom, popis okruhu osôb, ktorých sa to bude týkať a detailnú technickú dokumentáciu pre softvérové riešenie.
Združenie tiež upozorňuje, že navrhovaná právna úprava z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu musí mať a aj má časovo obmedzenú platnosť (najviac do 31. decembra tohto roka).
