BRATISLAVA - Až 80 percent prípadov infikovaných novým koronavírusom má miernu formu ochorenia. Zdôrazňujú to vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorí pripomínajú, že zdrojom infekcie môžu byť aj infikované osoby bez príznakov ochorenia. Poukázali tiež na to, že na neživých predmetoch môže vírus pretrvávať niekoľko dní, ale dezinfekcia bežnými prostriedkami na báze peroxidu alebo alkoholu účinne odstráni vírus do jednej minúty.
Slovenskí vedci zdôrazňujú, že najčastejšími bežnými prejavmi ochorenia sú takmer vždy horúčka, kašeľ, slabosť a únava. Najčastejšie komplikácie vedúce k vážnym prejavom ochorenia sú akútny respiračný syndróm, teda dýchavičnosť, zápal a zlyhávanie pľúc, septický šok, poškodenia obličiek, poškodenia srdca, sekundárne bakteriálne a plesňové infekcie a multiorgánové zlyhanie.
Koronavírus SARS-CoV-2, teda vírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu, vyvoláva ochorenie COVID-19. Ako vedci priblížili, tento názov vznikol skrátením slov "Coronavirus Disease 2019". Patrí do skupiny betakoronavírusov, ktoré sú bežne rozšírené v ľudskej populácii a spôsobujú ochorenia dýchacích ciest, tráviaceho traktu, pečene a nervového systému. Ide o siedmy identifikovaný koronavírus, ktorý infikuje človeka.
Nový koronavírus podľa vedcov zo SAV vykazuje 70-percentnú genetickú podobnosť so SARS-CoV-1 vírusom, ktorý bol príčinou epidémie v roku 2002. "Genetická informácia SARS-CoV-2 je na 96 percent identická s genetickou informáciou koronavírusov netopierov, ktoré sa považujú za pôvodný zdroj infekcie, pričom infekcia sa pravdepodobne preniesla na človeka prostredníctvom iných drobných cicavcov, ktoré sú v Číne predávané na trhoch so živými zvieratami," komentovali.
Rovnako poukázali na to, že doposiaľ nie je známe, do akej miery protilátky ochraňujú človeka voči opakovanej infekcii. Nový koronavírus sa prenáša z človeka na človeka pomocou aerosólových kvapôčok pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní a tiež aj kontaminovanými rukami. Riziko prenosu sa dá znížiť dodržiavaním osobného odstupu so vzdialenosťou viac ako jeden meter. Podľa dostupných údajov je priemerná inkubačná doba vírusu do nástupu symptómov 6,4 dňa, s rozsahom prevažne od 2,1 do 11,1 dňa a s maximom 14 dní.
Vedci tiež uviedli, že aktuálna priemerná úmrtnosť ochorenia je 2,3 percenta. Vo vekovej skupine od 60 do 69 rokov je to 3,6 percenta. Vo vekovej skupine od 70 do 79 rokov je to osem percent a 14,8 percenta vo vekovej skupine nad 80 rokov. Zdôraznili, že v súčasnosti neexistuje žiadna overená vakcína proti koronavírusom vrátane SARS-CoV-2 a testovanie bude trvať najmenej niekoľko mesiacov. Najúčinnejším prístupom na obmedzenie šírenia vírusu sú preventívne hygienické opatrenia, osobný odstup a dodržiavanie odporúčaného postupu pri kontakte s osobou podozrivou z nákazy.
10- krát nebezpečnejší
Ročne je na celom svete evidovaných okolo jednej miliardy prípadov chrípky. Z tohto počtu je od 300.000 do 650.000 prípadov smrteľných. "Z hľadiska podielu smrteľných prípadov sa nový koronavírus javí byť aspoň desaťkrát nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka," uviedli vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV).
Pripomenuli, že do pondelka (9.3.) do 10.00 h, teda za desať týždňov od prepuknutia, bolo na celom svete evidovaných takmer 110.000 prípadov nákazy novým koronavírusom, z toho je viac ako 3800 smrteľných. Poukázali tiež na to, že chrípka a nový koronavírus majú podobné príznaky. Zdôraznili, že kým vakcína proti ochoreniu COVID-19 nie je zatiaľ dostupná, chrípke je možné efektívne predchádzať vakcináciou. Odborníci poznamenali, že sezónna očkovacia látka je dostupná a účinná, no napriek tomu ju využíva iba malé percento ľudí.
Vysvetlili tiež, že kým genetická informácia nového koronavírusu je uložená v jednej molekule RNA, vírusy chrípky majú genetickú informáciu uloženú v ôsmich molekulách RNA. Ich vysoká mutačná schopnosť spôsobuje vysokú variabilitu chrípky. Slovenskí vedci tiež komentovali, že chrípka má sezónny charakter, čo pravdepodobne neplatí pre ochorenie COVID-19. Vírusy spôsobujúce COVID-19 a chrípkové ochorenia sa prenášajú podobným spôsobom.
V oboch prípadoch je ťažký proces ochorenia asociovaný s oslabenou imunitou, prípadne pridruženými chorobami. V prípade nového koronavírusu ho ťažko znášajú najmä starší ľudia. Najväčšie nebezpečenstvo koronavírusu SARS-CoV-2 podľa vedcov spočíva v jeho rýchlom a nenápadnom šírení.
"Pri masívnom náraste počtu prípadov vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť môže dôjsť k zahlteniu zdravotníckych systémov. Najdôležitejšie sú preto izolačné a karanténne opatrenia, ktoré majú za cieľ šírenie vírusu čo najviac spomaliť a získať tak čas na lepšie zvládnutie situácie," dodali vedci zo SAV.
