BRATISLAVA – Najväčším prekvapením volieb 2020 bol okrem prehry Smeru jednoznačne fakt, že sa favorizovaná koalícia PS/SPOLU nedostala do parlamentu. Lídri zažili volebné fiasko, aj keď si trúfali na dvojciferný výsledok. Za zlyhaním vidia odborníci viacero dôvodov, no teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Členovia a lídri sa z chýb môžu len poučiť. Na oboch lídroch bolo vidno obrovské sklamanie. Za ich prehru však nemôže nikto iní, len oni. V kuloároch sa dokonca povráva, že sa koalícia znova rozdelí.
Krátko po jedenástej to podľa exit pollov vyzeralo, že PS/SPOLU dosiahnu niečo vyše deviatich percent, možno aj viac. Líder Michal Truban veril v dvojciferný výsledok. Obaja lídri boli v eufórii z toho, že ľudia sa rozhodli voliť zmeny. Potom nastal šok a centrálu dvojkoalície ovládlo ťaživé ticho. Začali sa spočítavať hlasy z volebných okrskov. Už pri sedemdesiatich percentách spočítaných hlasov to vyzeralo tak, že PS/SPOLU nebude v parlamente. Lídri nestrácali nádej. „Nebojte sa, dáme to,“ povedal Truban.
VOĽBY 2020 Volebná noc v koalícii PS/SPOLU: Výsledky lídrov zatiaľ netešia! Dáme to, odkazuje Truban
Budú sa prepočítavať hlasy?
Krátko pred štvrtou si však lídrom opadol úsmev z tváre. Beblavý neskrýval sklamanie a čakal, že percentá pôjdu opačným smerom. „Nech to dopadne akokoľvek, nekončíme,“ povedal Truban na poslednej nočnej tlačovke. Koalícii chýbalo necelých tisíc hlasov, na svetlo sveta sa teda dostala otázka – budú sa prepočítavať hlasy? Líder dvojkoalície v nedeľnej povolebnej diskusii TV Markíza tento postup nevylúčil. „Zrejme sa na to pozrieme, či tam nie sú nejaké podozrenia, ale neviem vám povedať, či to ideme nejako napadnúť,“ povedal Truban.
„Pre mňa je dôležitejšie pozrieť sa, čo vieme urobiť do budúcna, aby sa to neopakovalo,“ vyhlásil Truban. „Ale určite sa na to pozrieme. Chýbalo nám pár stoviek hlasov,“ uviedol. „Tisícky hlasov boli zo zahraničia a vieme, že ľudia napríklad v Austrálii sa sťažovali, že im nedošli obálky a lístky. Keď si pozriete hlasy zo zahraničia, tam sme my práve vyhrali, mali sme vyše 30 percent. Keď to bude dávať zmysel, tak áno, ale určite nebudeme robiť divadlo,“ zmiernil rétoriku Truban.
O ďalšom postupe budú informovať
Lídri oboch strán, ktoré sú súčasťou dvojkoalície, zvolali na nedeľu predsedníctva, na ktorých sa dohadovali o ďalšom postupe, o ktorom budú informovať v pondelok. Šepká sa, že by sa opäť mohli rozdeliť, ale to by zrejme nebolo šťastné riešenie. Podľa zákona sa môžu do desať dní od vyhlásenia oficiálnych výsledkov volieb obrátiť na Ústavný súd, ktorý môže výsledky posúdiť. Môže sa tak stať len v prípade, ak by koalícia mala naozaj silné indície o tom, že niekde hlasy nesedeli. Túto možnosť využil napríklad aj Richard Raši potom, čo nevyhral krajské voľby v roku 2017 a županom sa stal Rastislav Trnka. Zvíťazil o 875 hlasov. Raši neuspel. Aké boli dôvody neúspechu koalície PS/SPOLU?
Drogový škandál Michala Trubana a zlá komunikácia
Koalícia PS/SPOLU bola spočiatku lídrom koalície a v prieskumoch sa blížili k hranici 17 percent. Všetko sa začalo meniť po zle odkomunikovanej téme. Truban spočiatku poprel, že užíval drogy, potom sa priznal a k marihuane neskôr pridal aj LSD. Značnú časť konzervatívnych voličov, ktorí chceli zmenu, to odradilo.
EXKLUZÍVNE FOTO Historická chvíľa! Prvá koaličná rada odhalená: Začína sa písať nová vláda
Tento škandál však nebol jedinou zle odkomunikovanou vecou. Trubanova neistota postupne odrádzala ďalších. Mnohí odborníci kritizujú aj nocovanie šestice poslancov okolo Miroslava Beblavého v parlamente. Zdá sa, že „dať to na Matoviča“ sa im skutočne nevyplatilo. Komunikácia stagnovala aj v iných témach a vo viacerých dôležitých témach boli málo priebojní.
Slabá ofenzíva a pakt o neútočení
To sa týka najmä koaličných excesov. Politici i odborníci kritizovali PS/SPOLU za to, že boli vo svojich vyjadreniach málo ofenzívni, najmä čo sa týka najsilnejšej vládnej strany Smer. Jedna vec je, že koalícia naozaj razila „iný štýl“ politiky, ale druhá vec je komentovanie závažným káuz, ktoré vyplávali na povrch, a to najmä v spojitosti s komunikáciou prostredníctvom aplikácie Threema a Marianom Kočnerom. Nechceli útočiť, nechceli si odkazovať, nechceli byť „zlí“. No žiadalo si to jasnejší postoj, nielen vyhraniť sa voči koalícii so Smerom, SNS a ĽSNS.
Slabý líder a „nová politika“
Michal Truban je v politike nováčikom a ako líder koalície často pohorel. Pre stálice v politike bol slabým protivníkom. Po oficiálnych výsledkoch však Matovič uznal, že sa Truban zlepšil v debatách a dokonca v nich bol silnejší ako on či Sulík. Bohužiaľ, pocit nestačil. Voľba lídra PS/SPOLU bola od začiatku kritizovaná. Miroslav Beblavý je v politike predsa len o nejaký ten rok dlhšie a jeho prejav je suverénnejší ako ten Trubanov.
Aj pri Beblavom sa našli námietky. PS/SPOLU sa od začiatku profilovala ako zmena, ktorú Slovensko potrebuje. Boli to „noví politici“ s veľkou víziou a veľkými očami. Táto filozofia však narazila, keďže Beblavý je v politike dlhé roky. Pojem „nový politik“ síce narážal na „nové zmýšľanie“, väčšina voličov tak zrejme nerozmýšľala.
Veľké ego a jedna strana
Po tom, čo ich kandidát Matúš Vallo vyhral komunálne voľby v Bratislave, bývalá podpredsedníčka za Progresívne Slovensko Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou a dvojkoalícia vlani v máji vyhrala eurovoľby, boli ambície PS/SPOLU naozaj veľké. Na pôsobenie mimo parlamentu neboli hlavné tváre koalície pripravené. Obaja si začali veriť až príliš a Truban sa spočiatku, na rozdiel od Matoviča, ktorý bol v týchto vyjadreniach opatrný, netajil ambíciami na premiérsku stoličku. Rétoriku však po čase zmenil a vyjadroval sa opatrnejšie. To už však bolo neskoro.
Po voľbách sa kritizuje ľahko, ale ak by z dvojkoalície vznikla radšej jedna strana, dnes by nemuseli byť pred bránami parlamentu a s necelými siedmimi percentami by hravo predbehli Kisku aj Sulíka. Ak by sme aj opomenuli chyby lídrov Trubana a Beblavého, jednej veci je naozaj škoda. V parlamente sme mohli mať o niekoľko kvalitných odborníkov , ktorých Slovensko naozaj potrebuje, viac. A keby sa Truban od začiatku profiloval ako šéf informatizácie, možno by im to aj vyšlo. Aj bez koncepcie jednej strany.
Chaotická volebná kampaň
Podľa politológa Radoslava Štefančíka, ktorý pre Topky zhodnotil volebný výsledok PS/SPOLU, bolo najskôr problémom, že sa ich volebná líderka v prezidentských voľbách stala slovenskou prezidentkou a progresívci prišli o silnú osobnosť. „Následne nasledovala celkom chaotická volebná kampaň. Heslá o nových politikoch typu Miroslava Beblavého, prípadne Martina Dubéciho, ktorý pracuje už pre tretiu stranu, nepôsobili vierohodne. Rozporuplne pôsobili aj videá, v ktorých kritizovali stranu Smeru,“ zhodnotil politológ.
Možno to podľa Štefančíka zaujalo ich komunitu, ale videá boli tak neprofesionálne, že nemohli osloviť širšiu verejnosť. „Počas kampane urobili viacero kiksov, naposledy v prípade viacdňovej blokády parlamentu. Na druhej strane, palec hore im patrí za spôsob, ako sa postavili k pravicovému extrémizmu. Lenže stratégia Matoviča osloviť aj voliča extrému zapôsobila účinnejšie,“ komentoval.
Líder bez charizmy
Hlavným dôvodom podľa Štefančíka bol líder bez charizmy. „Bez komunikačných zručností, pôsobiaci na verejnosti až príliš sebaisto. Veď ešte pred niekoľkými mesiacmi sa štylizoval do roly predsedu vlády. Na rozdiel od Igora Matoviča, ktorý k otázke o svojej budúcnosti pristupoval s mimoriadnou dávkou pokory,“ konštatuje Štefančík.
Kto im bral hlasy? PS/SPOLU sa ešte neprešli voľbami, takže sa mohli spoliehať len na podporu od voličov, ktorí v roku 2016 volili inú stranu. „Strana sa tak nemohla spoliehať na svoje pevné jadro, ale iba na prelietavých voličov, ktorých politické preferencie spravidla kolíšu. Stačilo, aby voliča zaujali iní kandidáti či strany a úpadok bol pred dverami.“
Dobrý úmysel sa obrátil proti dvojkoalícii
Mnohí voliči zrejme nakoniec hodili hlas lídrovi OĽaNO, aby porazil Smer, alebo strane SaS, aby prekročila päť percent a Matovič mohol zostavovať vládu. Dvojkoalícii chýbalo do siedmich percent 926 hlasov. „Nemožno vylúčiť aj tézu, že časť týchto voličov sa snažilo od vypadnutia z parlamentu zachrániť stranu SaS, keďže prieskumy ukazovali PS/SPOLU okolo deviatich percent. Dobrý úmysel sa tak obrátil proti nim samým. SaS síce z parlamentu nevypadla, ale čierneho Petra mali tentokrát v rukách kandidáti koalície PS/SPOLU,“ povedal politológ.
„Matovič zdvojnásobil svoju podporu oproti roku 2016. Je možné, že sa sympatizant PS/SPOLU napokon rozhodol pre istotu pre Matoviča, lebo videl, že porážka Smeru je možná. Podotýkam, že ešte pred mesiacom asi nikto nepredpokladal, že Smer tieto voľby nevyhrá,“ myslí si Štefančík. Matovič v jednej z debát pripustil, že je možné, že si vezme do vlády nejakého odborníka aj z tejto koalície. Túto myšlienku načrtol Kiska.
„Vzhľadom na to, že OĽaNO je stranou len na papieri, ale v skutočnosti ide o s.r.o. Igora Matoviča, bez straníckych štruktúr, personálnej základne a personálu, niekde bude musieť nájsť ľudí, ktorých vládna koalícia bude dosadzovať do politicky dôležitých úradov. Takže Igor Matovič bude musieť loviť mimo svojho poslaneckého klubu. Viem si ale celkom živo predstaviť, že splnomocnenkyňa pre sociálne vylúčené rómske komunity by mohla byť práve z tejto strany,“ dodal Štefančík.
