BRATISLAVA – Poslancov zrejme čaká posledná mimoriadna schôdza. Dôvodom je niekoľko opatrení, ktoré vláda schválila minulý týždeň. Ide o trináste dôchodky pre penzistov, zvýšenie rodinných prídavkov či zrušenie diaľničných známok. Most-Híd na schôdzu nepríde, Sme rodina sa ju nechystá podporiť. Jediná strana, ktorá zatiaľ vyjadrila podporu, je Kotlebova ĽSNS. Opozičné strany už podali v súvislosti so schválenými opatreniami trestné oznámenie.
Premiér Peter Pellegrini sa na tlačovke po vláde vyjadril, že Smer chce na mimoriadnej schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní riešiť vyššie prídavky pre deti, trináste dôchodky, ale aj situáciu okolo Istanbulského dohovoru. Šéf parlamentu Andrej Danko zvolal schôdzu na utorok a práve jeho podmienkou bolo, aby vláda predložila do parlamentu Istanbulský dohovor, ale aj zrušenie diaľničných známok.
Odkiaľ vezme Slovensko financie?
Jednou z vecí, ktorú strany kritizovali, je financovanie týchto opatrení. Kým premiér Peter Pellegrini uviedol, že Slovensko si môže dovoliť zvýšenie prídavku či trinásty dôchodok, minister financií Ladislav Kamenický nevedel povedať, odkiaľ vezme vláda 800 miliónov. Jeho úlohou je nájsť zdroje, ak to vláda a parlament schvália. Nekomentoval ani návrh SNS. Priznal však, že pre rozpočet by bolo zrušenie diaľničných známok sekerou vo výške ďalších 70 miliónov. „Je to dodatočná záťaž pre štátny rozpočet. Ak vláda o tom rozhodne, budem musieť nájsť zdroje,“ vyhlásil.
Pellegrini však uviedol, že by tieto opatrenia mali byť financované z lepšieho výberu daní, ako aj škrtaním niektorých výdavkov v rámci kapitol. Financovanie opatrení má byť podľa premiéra „kombináciou viacerých zdrojov“ – časť zdrojov má pochádzať z vyššieho výberu v rámci sociálneho poistenia, ďalšie zdroje majú byť z boja s daňovými podvodmi, škrtať sa majú aj výdavky v niektorých kapitolách, v ktorých je čerpanie zdrojov pomalšie. Financovanie bude predmetom rokovaní o návrhu rozpočtu na jeseň tohto roka.
MIMORIADNE Vláda odklepla 13. dôchodok aj zvýšenie prídavkov! Chcú to schváliť pred voľbami: Ostrá reakcia opozície
Trestné oznámenie
V súvislosti s tým, či prezidentka Zuzana Čaputová tieto novely podpíše, Pellegrini uviedol, že bude zvedavý na jej zdôvodnenie v prípade, ak tak neurobí. „Ak by odmietla, s veľkým záujmom by som si chcel vypočuť zdôvodnenie toho, ako slovenským deťom zoberie z peňaženiek 25 eur,“ podotkol. Mimoriadnu schôdzu zvolal Danko na utorok 18. februára. Voľby sa uskutočnia už 29. februára. To znamená, že súčasný parlament by už nestihol prípadné veto hlavy štátu prelomiť.
Opozícii, ktorá opatrenia kritizovala, ide podľa neho len o to, aby sa akýmkoľvek spôsobom chopila očí a jej poslanci si sadli na ministerské miesto. Stotožnil sa s Ficovými slovami, že opozícia by nebola schopná prijímať opatrenia v prospech ľudí. Koalícia PS/SPOLU a strana SaS už podali trestné oznámenie na niekoľkých členov vlády pre podozrenie z prípravy trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Zvolanie mimoriadnej schôdze vyprovokovala opozícia
Mimoriadne rokovanie parlamentu o sociálnych opatreniach Smeru vyprovokovala opozícia. Predseda stále najsilnejšej vládnej strany Robert Fico takto reagoval na zámer zvolať ešte do volieb mimoriadnu schôdzu parlamentu. Podľa Fica má Smer obavu, že po parlamentných voľbách budú ohrozené sociálne práva ľudí, a preto chce návrhy sociálnych zákonov prijať čo najskôr. „Toto vyprovokovala opozícia a médiá. Tak to máte,“ vyhlásil Fico s tým, že sa bojí toho, čo všetko bude opozícia schopná po voľbách zrušiť.
Most-Híd na schôdzu ani nepríde
K zvolaniu schôdze sa odmietla pridať tretia koaličná strana Most-Híd. Jej predseda Béla Bugár povedal, že poslanci sa na schôdzi nezúčastnia. Vyjadril obavy z vytvorenia „diery“ v rozpočte. Odvolal sa tiež na dohodu koalície ešte z decembra, že ďalšie zákony sa už nebudú prijímať. Fica postoj Bugára prekvapil. Myslí si, že by názor mohol ešte zmeniť. „Bol som veľmi prekvapený z reakcie Bélu Bugára. Nerozumiem tomu. Dobre vie, že na to sú peniaze. Aj Maďari majú dôchodcov. Je na ňom, čo urobí,“ podotkol Fico.
ĽSNS schôdzu podporí, Sme rodina nie
Šéf Smeru-SD odmietol, že by rokoval o podpore vládnych návrhov aj so stranou ĽSNS. Tvrdil, že komunikoval len s predsedom SNS Dankom a Bélom Bugárom. ĽSNS včera informovala, že za program schôdze zahlasuje. Podľa slov poslanca Martina Beluského chce ĽSNS otvoriť schôdzu preto, aby sa na nej prerokovalo odmietnutie Istanbulského dohovoru. Podpora vládnych sociálnych návrhov závisí od rokovania poslaneckého klubu, ktoré podľa Beluského ešte nebolo.
Nevylúčil ani to, že ĽSNS predloží upravený program schôdze. Ak sa bude hlasovať len o návrhu programu, ktorý je avizovaný, budú poslanci za ĽSNS hlasovať za. Hnutie Sme rodina Borisa Kollára mimoriadnu schôdzu nepomôže otvoriť. V prípade, že sa otvorí, poslanci hnutia zahlasujú za trinásty dôchodok. „Táto mimoriadna schôdza nemá byť ničím iným, len politickým činom Robertom Fica, aby nabral body, aby si vykúpil beztrestnosť a zachránil potápajúci sa Smer-SD,“ uviedol Kollár.
Opozícia schôdzu nepodporí
Alojz Baránik chce, aby poslanci za SaS na schôdzu prišli, no jej otvorenie nechce podporiť. Ak sa schôdza otvorí, Baránik je za to, aby sa poslanci zapojili do diskusie. Poslanci OĽaNO sa podľa lídra Igora Matoviča na schôdzi zúčastnia, pretože „pracujú do posledného dňa“. Jej otvorenie poslanci nepodporia, do prípadnej diskusie sa však chcú takisto zapojiť.
Veronika Remišová sa schôdze zúčastní, aby zablokovala prijatie škodlivých zákonov. Miroslav Beblavý uviedol, že nezaradení poslanci, ktorí sú v strane SPOLU, sa na mimoriadnej schôdzi nebudú prezentovať a nebudú ani hlasovať za návrhy. Schôdzu nepodporí ani Martin Fedor, Katarína Cséfalvayová a Peter Kresák (všetci sú aktuálne v Dobrej voľbe). „Sme presvedčení, že všetky kreslá normálnych politikov zostanú v utorok prázdne a nebudú robiť komparz na generálke koalícii Smer-SD s extrémistami,“ uviedli.
Dankova podmienka – zrušenie diaľničných známok
Vláda v stredu schválila návrhy zákonov, ktoré budú na programe mimoriadnej schôdze. Ide o návrh na zdvojnásobenie prídavku na dieťa, zavedenie trinásteho dôchodku, návrh na zrušenie diaľničných známok za užívanie vymedzených úsekov ciest. Práve posledný menovaný návrh bol jednou z podmienok Andreja Danka na otvorenie mimoriadnej schôdze. Zrušenie diaľničných známok je návrhom z dielne SNS.
Tento návrh má aj podporu Smeru, rovnako ako SNS sľúbila podporu schváleným sociálnym opatreniam. Minister dopravy za Most-Híd Árpád Érsek s návrhom nesúhlasí, poplatky chcel skôr zvyšovať. „Ja som chcel zvyšovať, lebo jedenásť rokov neboli zvyšované diaľničné poplatky na Slovensku,“ uviedol. Poukázal tiež na to, že to spôsobí výpadok vo financiách na údržbu a výstavbu diaľnic. Minister financií bude musieť podľa neho zrejme brať prostriedky iným rezortom.
Kritika z radov NDS a autodopravcov
Štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Edita Pfundtner, ktorá na zasadnutí zastupovala šéfa rezortu Gábora Gála, po rokovaní zhodnotila, že k diaľničným známkach nebola takmer žiadna diskusia. Tá sa očakáva na pôde parlamentu. Zrušenie diaľničných známok si vyslúžilo kritiku z radov Národnej diaľničnej spoločnosti aj UNAS. NDS bez príjmov z predaja elektronických diaľničných známok nie je schopná zabezpečiť prevádzku a údržbu diaľnic, ani investície do nich a splácanie existujúcich investičných úverov.
„V prípade výpadku týchto príjmov musia byť nahradené inými zdrojmi – prevádzkovými dotáciami zo štátneho rozpočtu,“ uviedla hovorkyňa NDS Michaela Michalová s tým, že bude ohrozená platobná schopnosť NDS a hrozí cross default (predčasné splatenie úverov) od bánk. Aj Únia autodopravcov Slovenska zaregistrovala najnovšiu iniciatívu dvoch vládnych strán s údivom a pobúrením. „Opakovane sa tak potvrdila vierolomnosť premiéra Pellegriniho, ktorý verejne, vedome a plánovite podviedol autodopravcov pri rokovaní o znížení daňového zaťaženia slovenských autodopravcov. Nevyhovenie požiadavkám premiér aj ministri jeho vlády odôvodňovali nemožnosťou poskytnúť väčšie úľavy vzhľadom na dopad na štátny rozpočet,“ uviedol UNAS.
Autodopravcovia považujú takéto správanie za neetické a nezákonné. UNAS vyzýva poslancov, aby tento „voluntaristický pokus dvoch vládnych strán získať nečestným spôsobom za peniaze daňových poplatníkov voličské hlasy v blížiacich sa voľbách“, prehliadli a neschválili ho v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa organizácie by mali o ňom hlasovať až v nasledujúcom volebnom období, kedy bude možné posúdiť ich racionálne bez obáv z volebného výsledku.
Istanbulský dohovor
Na schôdzi parlamentu by sa malo rokovať aj o nesúhlase s Istanbulským dohovorom. Vláda takýto postup odporučila parlamentu. Téma dohovoru bola jednou z požiadaviek SNS na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Národniari žiadajú, aby poslanci dohovor odmietli a zaviazali prezidentku postupovať rovnako.
Trinásty dôchodok a prídavok na dieťa
Vláda minulý týždeň v stredu schválila aj návrh novely zákona o prídavku na dieťa, ktorý má zabezpečiť jeho zvýšenie, a to plošne aspoň o sumu 50 eur. Zvýšenie prídavku na dieťa bude v roku 2021 predstavovať 25,05 eura mesačne. V budúcom roku sa zvýšenie prídavku na dieťa bude priemerne mesačne týkať 1 087 900 detí, priemerne mesačne by sa malo opatrenie dotknúť niečo vyše 650-tisíc poberateľov príspevku a vyžiadať by si malo takmer 300 miliónov eur.
Ďalším schváleným opatrením je trinásty dôchodok. Dôchodcovia majú ku koncu tohto roka dostať 13. dôchodok. Má byť vo výške súčasného priemerného dôchodku, teda 460,40 eura, predčasní dôchodcovia by mali dostať 433,20 eura. Na 13. dôchodok majú nárok všetci poberatelia dôchodku, poberatelia sólo starobného dôchodku sa vyplatí v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku.
„V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden trinásty dôchodok a to ten, ktorého suma je najvyššia,“ uvádza sa v návrhu zákona. Celkovo by sa toto opatrenie malo dotknúť 1,4 milióna ľudí. Financovanie 13. dôchodku má byť s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného a invalidného poistenia.
Opatrenia Smeru a SNS cielia na váhajúcich voličov
Sociálne oparenia a SNS, ktoré má narýchlo pred parlamentnými voľbami schváliť parlament, sú zamerané na váhajúcich voličov. Myslí si to sociológ Pavel Haulík, podľa ktorého môžu tieto návrhy splniť svoj účel vzhľadom na dátum. Prijmú sa tesne pred voľbami. „Obidve strany majú pomerne významnú skupinu svojich bývalých voličov, ktorí nevedia koho voliť a váhajú. Na tých to môže byť orientované. Obidve strany potrebujú, aby sa ich preferencie stabilizovali,“ zhodnotil sociológ. V prípade Smeru majú tieto opatrenia podľa neho zabezpečiť čo najlepší výsledok a SNS potrebuje potvrdiť pozíciu parlamentnej strany.
Šéf Smeru-SD Robert Fico dnes odmietol, že by za sociálnymi opatreniami strany boli klesajúce preferencie. Poslanci sa v pléne stretli 21. januára s tým, že ide o poslednú schôdzu. Nikto už nepočítal, že bude ešte ďalšia schôdza. Podľa Haulíka mimoriadne rokovanie pléna parlamentu môže byť súčasťou stratégie volebnej kampane. „Môže to súvisieť s tým, že Smer by mohol prísť o prvé miesto a SNS by sa nemusela dostať do parlamentu. Ak majú takéto informácie, potom ten ich krok dáva akúsi logiku z ich pohľadu,“ poznamenal Haulík.
Sociológ Haulík si nemyslí, že by spojenie s kotlebovcami uškodilo Smeru a SNS medzi voličmi. „Tu ide o voličov, ktorí váhajú, a ktorí vládnutie súčasnej koalície nevnímajú ako veľmi úspešné. Zatiaľ nevedia, koho voliť. Bežný volič týchto strán nevníma ako spájanie, keď niekto hlasuje v parlamente spoločne. Spájanie je, keď vytvoríte koalíciu,“ uzavrel sociológ.
