BRATISLAVA - Kompetentní môžu aj v súčasnosti zasiahnuť voči podozrivým sudcom, musia však vedieť využívať svoje právomoci. Uviedla to pre agentúru Emeritná sudkyňa Katarína Javorčíková z iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) v súvislosti s novou legislatívou, ktorú vláda posunula do Národnej rady SR v skrátenom konaní.
Tá umožní dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcovi aj pri podozreniach. Podľa Javorčíkovej existuje aj iný problém, ktorý novela otvorí, a tým je zásah súdnej rady do výkonu súdnictva. V praxi totiž bude môcť podať návrh na dočasné pozastavenie výkonu sudcu aj predseda súdnej rady, ktorý následne bude o svojom vlastnom podnete hlasovať ako člen. Javorčíková dodala, že aj v minulosti rada niektoré právomoci voči sudcom značne zneužívala.
„Už viackrát som uviedla, že súčasná právna úprava umožňuje vyvodiť voči sudcom dôvodne podozrivým z trestného alebo disciplinárneho previnenia účinné a rýchle opatrenia, najmä im bezodkladne pozastaviť výkon funkcie disciplinárnymi senátmi na návrh ministra spravodlivosti, súdnej rady, sudcovských rád, predsedov súdov alebo verejného ochrancu práv. Závisí to hlavne od dostatočnej flexibility uvedených subjektov, aby dokázali rýchlo reagovať na konkrétnu situáciu, ktorá si takéto opatrenie vyžaduje,“ povedala Javorčíková. Ako príklad uviedla konanie voči bývalej štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti Monike Jankovskej.
„V prípadoch podozrivých sudcov Moniky Jankovskej a Vladimíra Sklenku rozhodli disciplinárne senáty doslova o niekoľko hodín od podania návrhu na pozastavenie ich funkcie,“ dodala. Obaja spomínaní sudcovia sú podozriví najmä preto, že komunikovali s Marianom K. cez aplikáciu Threema. Z konverzácie vyplývajú podozrenia z možného páchania trestnej činnosti. Prípad preveruje aj polícia, ktorá zriadila špeciálny vyšetrovací tím s názvom Hmla. Emeritná sudkyňa sa obáva, že po schválení novej legislatívy by sa mohla opakovať história, keď súdna rada zneužívala svoje právomoci.
Pozastavenie funkcie sudcu
„Pokiaľ by o pozastavení funkcie sudcu mala priamo rozhodovať súdna rada, musela by si rovnako ako disciplinárny senát, urobiť vlastné šetrenie, či je podozrenie natoľko dôvodné, že je možné sudcovi uložiť takéto opatrenie. V minulosti sa pritom opakovane stalo, že súdna rada zneužívala svoje kompetencie voči sudcom a postavila ich mimo výkon funkcie za vymyslené alebo nepreukázané skutky,“ pripomenula Javorčíková. Problémové by z jej pohľadu boli aj samotné kompetencie predsedníčky súdnej rady.
„Ak by mala predsedníčka ako členka súdnej rady súčasne rozhodovať o pozastavení výkonu funkcie podozrivému sudcovi, ocitla by sa v úlohe žalobcu aj sudcu. Nestrannosť konania by prijatím navrhovanej novely mohla byť spochybnená aj tým, že senáty vytvára súdna rada, ale bude sama priamo vstupovať do disciplinárneho konania rozhodovaním o pozastavení výkonu funkcie sudcom. Dotknutí sudcovia by dôvodne mohli namietať, že nie je zaručené ich právo na nestranný a spravodlivý proces,“ doplnila. Javorčíková na záver dodala, že jedinou pozitívnou záležitosťou v novele je verejné hlasovanie súdnej rady aj v personálnych otázkach.
Kabinet premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) pre zmeny v justícii mimoriadne zasadol ešte 28. novembra. Legislatíva podľa kompetentných umožní, aby bolo možné zasiahnuť voči sudcom, ktorí narúšajú dobré meno justície. Návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie bude môcť podať v prípade súhlasu parlamentu minister spravodlivosti, predseda súdnej rady alebo predseda Najvyššieho súdu SR. Konečné slovo bude mať súdna rada, ktorá bude hlasovať o dočasnom pozastavení funkcie sudcu. Nové pravidlá budú platiť aj na prokuratúre, ale systém bude opačný. Posledné slovo bude mať generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov.
