Iveta Radičová (Zdroj: Diana Mráziková)
BRATISLAVA - Opozičná SDKÚ-DS chce, aby sa spoločným kandidátom opozície na post prezidenta stala populárna politička a bývalá ministerka práce Iveta Radičová. Rozhodlo o tom dnes prezídium pravicovej strany bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. SDKÚ-DS však ešte čakajú o podpore Radičovej rokovania s opozičnými partnermi.
"Nomináciou SDKÚ-DS na rokovania s KDH a SMK, ktorých cieľom je nájsť spoločného kandidáta na prezidenta alebo prezidentku, je pani Iveta Radičová," povedal novinárom Dzurinda.
"Súhlasím s nomináciou môjho mena na rokovania o možnom spoločnom kandidátovi alebo kandidátke. Všetko je teraz v rukách ostatných opozičných strán," dodala Radičová.
Proti kandidatúre Radičovej malo námietky opozičné KDH, ktoré jej vyčítalo napríklad jej zhovievavejší postoj k potratom, podporu Radičovej však zatiaľ nevylúčili. Kresťanskí demokrati uvažujú ako o kandidátovi na prezidenta aj o svojom straníckom šéfovi Pavlovi Hrušovskom, ktorý má však podľa politológov len malú šancu na zvolenie.
Súčasná podpredsedníčka Dzurindovej strany Radičová patrí k najobľúbenejším opozičným politikom a podľa prieskumov má najväčšie šance v roku 2009 poraziť v súboji o prezidentské kreslo súčasnú hlavu štátu Ivana Gašparoviča. Podporu Gašparovičovi v budúcich prezidentských voľbách nedávno pripustil aj premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico. Smer podporoval Gašparoviča aj v posledných prezidentských voľbách.
Radičová pripustila, že slovenskí voliči možno budú mať problém podporiť do funkcie prezidenta ženu. "Jedného dňa tento zlom určite príde aj na Slovensko. To neznamená, že tým lámačom budem ja, ale minimálne sa tým otvára táto téma," poznamenala Radičová.
Opozičné strany by mali podľa hovorcu KDH Martina Krajčoviča rokovať o spoločnom kandidátovi pravdepodobne na budúci týždeň. Niektorí členovia KDH však v minulosti vyhlásili, že o spoločnom kandidátovi nebudú rokovať so Stranou maďarskej koalície napríklad pre jej kontroverzné otváranie témy takzvaných Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne zasiahli do práv maďarskej menšiny.
"Súhlasím s nomináciou môjho mena na rokovania o možnom spoločnom kandidátovi alebo kandidátke. Všetko je teraz v rukách ostatných opozičných strán," dodala Radičová.
Proti kandidatúre Radičovej malo námietky opozičné KDH, ktoré jej vyčítalo napríklad jej zhovievavejší postoj k potratom, podporu Radičovej však zatiaľ nevylúčili. Kresťanskí demokrati uvažujú ako o kandidátovi na prezidenta aj o svojom straníckom šéfovi Pavlovi Hrušovskom, ktorý má však podľa politológov len malú šancu na zvolenie.
Súčasná podpredsedníčka Dzurindovej strany Radičová patrí k najobľúbenejším opozičným politikom a podľa prieskumov má najväčšie šance v roku 2009 poraziť v súboji o prezidentské kreslo súčasnú hlavu štátu Ivana Gašparoviča. Podporu Gašparovičovi v budúcich prezidentských voľbách nedávno pripustil aj premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico. Smer podporoval Gašparoviča aj v posledných prezidentských voľbách.
Radičová pripustila, že slovenskí voliči možno budú mať problém podporiť do funkcie prezidenta ženu. "Jedného dňa tento zlom určite príde aj na Slovensko. To neznamená, že tým lámačom budem ja, ale minimálne sa tým otvára táto téma," poznamenala Radičová.
Opozičné strany by mali podľa hovorcu KDH Martina Krajčoviča rokovať o spoločnom kandidátovi pravdepodobne na budúci týždeň. Niektorí členovia KDH však v minulosti vyhlásili, že o spoločnom kandidátovi nebudú rokovať so Stranou maďarskej koalície napríklad pre jej kontroverzné otváranie témy takzvaných Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne zasiahli do práv maďarskej menšiny.