BRATISLAVA - Iba nedávno rezonoval v spoločnosti prípad ingušského občana Aslana Jandieva, hľadaného pre podozrenie z terorizmu, ktorého Slovensko vydalo do Ruska. Stalo sa tak napriek tomu, že pozastavenie vydania žiadal Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý chcel preskúmať, či mu tam nehrozí mučenie alebo zlé zaobchádzanie. V krátkom čase sa objavil ďalší podobný prípad. Od konca júla je vo vydávacej väzbe vplyvný ruský podnikateľ Valentin Vinogradov obvinený z podvodu s nehnuteľnosťami. Podľa neho je však skutočným dôvodom to, že sa znepáčil ľuďom okolo ruského prezidenta Vladimira Putina, keďže pred niekoľkými mesiacmi vypovedal o 100-miliónových úplatkoch určených ruskej vláde.
MIMORIADNE Slovensko vydalo do Ruska muža podozrivého z terorizmu
Ako informoval denník SME, Vinogradov je momentálne vo väzení v Leopoldove vo vydávacej väzbe a čaká na to, ako s ním slovenská prokuratúra či súdy naložia. S domácim väzením nepochodil. Exminister spravodlivosti a jeho právny zástupca Daniel Lipšic uviedol, že ide o účelové trestné stíhanie, pretože nikomu nevznikla škoda a nikto ani nebol uvedený do omylu.
Vinogradova zatkla Národná kriminálna agentúra (NAKA) 21. júla na konských pretekoch v Šamoríne na základe medzinárodného zatykača, ktorý sa opieral o trestné oznámenie podané dvomi hlavnými akcionármi firmy Midland Resources Holding Limited, Eduardom Šyfrinom a Alexom Šnajderom. Tí tvrdia, že ich Vinogradov v roku 2007 podviedol pri predaji budovy obchodného centra v Moskve za približne 85 miliónov dolárov. Podľa nich bola totiž hodnota nehnuteľnosti oveľa nižšia. Policajný posudok určil hodnotu nehnuteľnosti na 63 miliónov, no vypovedal len o cene budov a podľa Lipšica nezarátal aj predávané pozemky za ďalších 25 miliónov dolárov.
„Aj znalecký posudok polície teda v podstate konštatuje, že cena bola primeraná. Len si na účely trestného stíhania vybrali iba budovy a akoby zabudli pripočítať pozemky,“ vysvetlil Lipšic pre SME. Podľa neho takéto konanie navyše na Slovensku ani nie je trestným činom a európske krajiny môžu vydať človeka mimo Únie len pod podmienkou, že skutok je trestným činom na oboch územiach.
Moskovský ombudsman Michail Vyšegorodcev poukázal na to, že Šyfrin a Šnajder neskôr na predaji rovnakej budovy zarobili. V roku 2012 za ňu získali 93 miliónov dolárov a predtým bola dokonca ocenená na 115 miliónov dolárov. Ruskej generálnej prokuratúre odporučil, aby si ešte raz overila všetky okolnosti predaja, kým bude postupovať ďalej. V prípade nie je okrem Vinogradova stíhaný nik iný, hoci ruské úrady hovoria o spáchaní podvodu organizovanou skupinou.
Temné pozadie?
Eduard Šyfrin aj Alex Šnajder vystupujú v kauze usvedčujúcej Kremeľ z brania úplatkov, ktorú opísal denník Financial Times. Sú podozriví, že pri predaji podielov Midlandu v štvrtej najväčšej ukrajinskej oceliarni na Záporoží poskytli úplatky ruskej vláde vo výške asi sto miliónov dolárov. Existujú však aj závažnejšie podozrenia kvôli zvláštnemu financovaniu výstavby mrakodrapu Trump Tower v kanadskom Toronte, do ktorého sa Midland zapojil. V sérii článkov boli opísané pochybnosti o pôvode časti peňazí, ktoré zarobil súčasný americký prezident Donald Trump, a bolo naznačené jeho možné prepojenie s Kremľom.
"Samotný Šnajder patrí podľa Forbesu k najbohatším Kanaďanom, zatiaľ čo Ukrajinec Šyfrin je považovaný za vplyvného ruského oligarchu. Trnavská prokuratúra, ktorá má Vingoradovov prípad na starosti, sa od stredy k téme nevyjadrila. Krátko po zadržaní podnikateľa avizovala, že bude prípad posudzovať po doručení spisov z Ruska. Či sa tak už stalo, hovorca prokuratúry Mojmír Huna zatiaľ nepovedal," napísal denník SME.
