MIMORIADNE Slovensko vydalo do Ruska muža podozrivého z terorizmu

Jandijeva dopravili do Ruska letecky z bratislavského letiska. Podľa agentúry RIA Novosti sa na zorganizovaní Jandijevovho odovzdania Moskve podieľala okrem FSB aj ruská generálna prokuratúra, ruská národná ústredňa organizácie Interpol a ruská Federálna služba pre výkon trestu (FSIN). Vydanie Jandijeva prebehlo skôr, ako Ústavný súd (ÚS) SR stihol rozhodnúť o sťažnosti a žiadosti o predbežnú ochranu, ktoré v piatok (13.7.) podal jeho advokát Lukáš Opett. V minulosti už však ÚS SR podobnú žiadosť zamietol.

V tlačovej správe FSB sa uvádza, že slovenským justičným orgánom sa podarilo zhromaždiť dôkazy o Jandijevovej trestnej činnosti. Ministerstvo spravodlivosti vydanie obhajovalo rozhodnutím Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva (ESĽP). Súdny dvor koncom mája odmietol opätovne vydať predbežné opatrenie, ktorým by zakázal Jandijevovo vydanie. Riešilo, či Jandijevovi po vydaní nehrozí mučenie, nie samotné činy, z ktorých bol obvinený.

Proti vydaniu protestovalo Amnesty International Slovensko. Jeho pracovníci a podporovatelia v utorok (17.7.) prišli na bratislavské letisko s transparentmi ako "Zastavme vydanie Jandijeva" alebo "Slovensko musí rešpektovať ľudskoprávne záväzky". Liga za ľudské práva v utorok ÚS SR doručila list, v ktorom podporila požiadavku Jandijevovho advokáta. Podľa FSB bol Jandijev členom ozbrojeného zoskupenia čečenského veliteľa Šamiľa Basajeva. Pátranie po ňom bolo vyhlásené v súvislosti s podozrením zo spoluúčasti na sérii teroristických útokov, ku ktorým došlo v roku 2006 na rôznych miestach mesta Vladikavkaz. Jandijev tvrdí, že bol zo zločinov krivo obvinený a mučením donútený k priznaniu.

FSB vo svojom vyhlásení uvádza, že Jandijev z Ruska odcestoval v roku 2010 za pomoci falošných dokladov, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Podľa informácií Amnesty International Jandijev o azyl na Slovensku požiadal už 14. mája 2008. Vo februári 2011 podala Generálna prokuratúra Ruskej federácie žiadosť o jeho vydanie. Slovenské orgány následne Jandijeva zatkli a od roku 2011 je vo väzbe. Zároveň od roku 2008 čaká na rozhodnutie vo veci udelenia azylu. Jandijev požiadal o azyl aj vo Švajčiarsku a Belgicku, jeho žiadosti však boli zamietnuté.

Buď prepustenie alebo vydanie

Ak by Slovensko v utorok nevydalo Aslana Jandijeva, hľadaného pre podozrenie z terorizmu do Ruskej federácie (RF), muselo by ho prepustiť z vydávacej väzby. To by vzhľadom na obvinenia, ktorým čelí, predstavovalo bezpečnostné riziko.

Vo svojom stanovisku to vysvetľuje Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. Pozastavenie vydania žiadal od Slovenska Výbor OSN pre ľudské práva. Chcel preskúmať, či mu v Rusku nehrozí mučenie alebo zlé zaobchádzanie. Rezort v stanovisku uvádza, že od udelenia povolenia na vydanie ministrom spravodlivosti SR musí vydanie prebehnúť do 60 dní. Táto lehota by uplynula v stredu. 

Slovensko by potom muselo Jandijeva prepustiť z vydávacej väzby. "Predbežné opatrenia Výboru pre ľudské práva nemajú na rozdiel od právne záväzného predbežného opatrenia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) či rozhodnutia Ústavného súdu SR o odklade vykonateľnosti vplyv na plynutie uvedenej procesnej lehoty," upozornilo ministerstvo.

Vydanie mohlo zastaviť ešte rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR. Na ten sa v piatok (13.7.) obrátil Jandijevov advokát Lukáš Opett so sťažnosťou a žiadosťou o predbežnú ochranu. ÚS SR do utorka nerozhodol. Vo svojom vyjadrení súd uvádza, že Opett žiadosť doručil dve hodiny po uplynutí úradných hodín. Podateľňa ju preto spracovala až nasledujúci pracovný deň - v pondelok (16.7.). K sudcovi spravodajcovi sa prípad dostal v ten deň o 19. hodine.

"Po tom, ako sa sudca spravodajca oboznámi s obsahom spisu, III. senát ústavného súdu ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokuje a rozhodne na svojom najbližšom neverejnom zasadnutí," informoval ÚS SR. Pripomenul tiež, že v minulosti už o prípade okrem ÚS SR rozhodoval Najvyšší súd SR a Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Žiadne z ich v súčasnosti platných rozhodnutí vydanie nezakazuje.Slovensko tiež podľa rezortu spravodlivosti vzalo do úvahy záruky Ruska a doterajšiu prax v podobných prípadoch. 

"Generálna prokuratúra RF zaručila v nadväznosti na žiadosť SR, že v prípade vydania A. Jandijeva bude Zastupiteľský úrad SR v Moskve informovaný o mieste zadržiavania sťažovateľa a zástupcovia veľvyslanectva ho budú môcť navštíviť a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby," priblížil rezort spravodlivosti.

Podobný prístup zvolil aj v prípade vydania A. Čentieva. Slovenskí zástupcovia po jeho návšteve potvrdili, že záruky, ktoré im dala RF, boli dodržané. Rezort tiež pripomenul, že Jandijev bude mať v prípade porušenia jeho práv aj naďalej možnosť obrátiť sa na ESĽP.

MS SR tiež upozornilo, že prebiehajúce azylové konanie nie je prekážkou vydania. Trestný poriadok totiž obsahuje ustanovenie, ktoré zabraňuje zneužívaniu inštitútu azylu opakovaným podávaním žiadostí, ktorými sa žiadateľa chcú vyhnúť trestnému stíhaniu v cudzine. "Prvé azylové konanie, ktoré predstavovalo prekážku vydania A. Jandijeva, právoplatne skončilo 18. novembra 2010," konštatovalo ministerstvo.

Podľa informácií Amnesty International Jandijev ušiel z Ingušska a 14. mája 2008 požiadal o azyl na Slovensku z dôvodu prenasledovania orgánmi činných v trestnom konaní v Ingušsku a Severnom Osetsku. Jandijev tvrdí, že bol krivo obvinený z niekoľkých zločinov a mučením donútený k "priznaniu".

Vo februári 2011 podala Generálna prokuratúra Ruskej federácie žiadosť o jeho vydanie a uviedla, že bol obvinený z nasledujúcich trestných činov: činnosť v ozbrojenej skupine, nelegálne držanie a preprava strelných zbraní a výbušnín, teroristické činy a iné trestné činy. Slovenské orgány následne Jandijeva zatkli a od roku 2011 je vo väzbe.

Organizácia hovorí o nebezpečnom signále

Nerešpektovanie opatrenia Výboru OSN pre ľudské práva je nebezpečným signálom, ktorý môže mať negatívne dosahy na reálnu vymožiteľnosť práva. Myslí si to ľudsko-právna mimovládna organizácia Amnesty International (AI) Slovensko. Výbor od Slovenska žiadal pozastavenie vydania ruského občana Aslana Jandijeva do Ruska. Chcel preskúmať, či mu tam nehrozí mučenie alebo zlé zaobchádzanie. Slovensko však Jandijeva v utorok vydalo.

"Slovensko porušilo svoje medzinárodné záväzky. Je dôležité, aby Slovensko nieslo za nerešpektovanie tohto rozhodnutia zodpovednosť a do budúcna muselo prijať opatrenia, ktoré zabránia podobnej situácii," povedala vedúca kancelárie AI Slovensko Kamila Gunišová.

Podľa informácií AI Slovensko bude Jandijev ruskými úradmi vydaný prokuratúre vo Vladikavkaze. Tá má byť neslávne známa zlým zaobchádzaním a mučením, obzvlášť v prípadoch obvinení zo zločinov terorizmu. "Slovenské úrady, ktoré sme o týchto rizikách opakovane informovali, nesú spoluzodpovednosť za porušenie medzinárodne chránených ľudských práv," poznamenala Gunišová.

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR vydanie odôvodnilo rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten koncom mája odmietol opätovne vydať predbežné opatrenie, ktorým by zakázal Jandijevovo vydanie. MS SR sa tiež spolieha na záruky Ruskej federácie, ktoré dostalo aj v iných podobných prípadoch a s ktorých plnením bolo spokojné. Vo svojom stredajšom stanovisku tiež rezort uviedol, že ak by Slovensko v utorok Jandijeva nevydalo, muselo by ho prepustiť z vydávacej väzby. To by vzhľadom na obvinenia, ktorým čelí, predstavovalo bezpečnostné riziko.

Podľa informácií Amnesty International Jandijev ušiel z Ingušska a 14. mája 2008 požiadal o azyl na Slovensku z dôvodu prenasledovania orgánmi činných v trestnom konaní v Ingušsku a Severnom Osetsku. Jandijev tvrdí, že bol krivo obvinený z niekoľkých zločinov a mučením donútený k "priznaniu".

Vo februári 2011 podala Generálna prokuratúra Ruskej federácie žiadosť o jeho vydanie a uviedla, že bol obvinený z nasledujúcich trestných činov: činnosť v ozbrojenej skupine, nelegálne držanie a preprava strelných zbraní a výbušnín, teroristické činy a iné trestné činy. Slovenské orgány následne Jandijeva zatkli a od roku 2011 je vo väzbe.