HRANOVNICA – Cieľom rezortu vnútra je zaviesť povinnú predškolskú dochádzku u detí, pomôcť by mala predovšetkým rómskym deťom z marginalizovaných skupín obyvateľstva lepšie sa integrovať. Uviedol to v piatok v obci Hranovnica pri Poprade rómsky splnomocnenec vlády Ábel Ravasz. Práve v tejto obci totiž v súčasnosti pracujú na rozšírení kapacít rómskej materskej školy (MŠ), ktorá by sa mala zvýšiť zo 40 na viac ako 90.
„Školský systém je základ všetkého, keď vieme aj tie rómske deti dostať do predškolskej výchovy, môžeme s nimi následne dobre pracovať v základnej škole, čo zvyšuje predpoklad, aby sa potom dokázali zamestnať a stali sa platnými občanmi tejto republiky. Zavedením povinnej predškolskej dochádzky im chceme pomôcť. Možno to znie tak paradoxne, že nejakou povinnosťou pomáhame, ale v zásade aj dieťa, aj rodič a aj zriaďovateľ budú mať povinnosť zabezpečiť prítomnosť každého vo veku piatich rokov v škôlke, čo pomáha integrovať ich na úrovni základnej školy. Bez toho to pôjde len veľmi veľmi ťažko,“ konštatoval Ravasz.
Podľa neho je potrebné najprv vyriešiť kapacitu škôlok na Slovensku, na čo by sa mali dať efektívne využiť európske i štátne zdroje. Technicky by to malo spracovať ministerstvo školstva, ktoré podľa splnomocnenca má legislatívnu analýzu aj analýzu kapacít. „Predpokladám, že v krátkom čase prídeme so spoločným legislatívnym návrhom. Myslím, že zákon by mohol prísť do prerokovania na jeseň a s platnosťou od roku 2020. Potrebujeme tie dva roky, aby mali obce a mestá dostatočný čas na dobudovanie kapacít,“ objasnil splnomocnenec s tým, že odhadom by malo pribudnúť zhruba 10.000 nových miest v škôlkach.
Netýka sa to však len rómskych detí, hoci tie tvoria najväčšiu časť, keďže len každé tretie rómske dieťa momentálne chodí do MŠ. Ďalšou skupinou sú západoslovenské veľkomestá, kde chýbajú kapacity v MŠ a treťou skupinou sú iné národnostné menšiny. „Napríklad v južnej časti krajiny chýbajú škôlky s iným vzdelávacím jazykom ako slovenčinou,“ dodal Ravasz.
V Hranovnici, kde viac ako 50 percent tvorí rómska populácia, podľa neho dobre fungujú nastavené systémy, ako napríklad miestna občianska poriadková služba (MOPS) a terénni sociálni pracovníci, ktorí sú v dennom kontakte s komunitou. Vyzdvihol fakt, že obec zachovala ich pozície aj v období, keď ich nebolo možné financovať zo štátnych či európskych dotácií. „Momentálne pracujeme na výstavbe komunitného centra a chceme docieliť zvýšenie platov MOPS v našej obci. Asi takou najvážnejšou investíciou je však výstavba novej škôlky priamo v osade,“ priblížil starosta Hranovnice Vladimír Horváth. S prácami, na ktorých sa podieľajú aj ľudia z komunity, začali v máji a výstavba by mala byť zrealizovaná do desiatich mesiacov od odovzdania staveniska. Stará škôlka mala kapacitu 40 detí, bola v havarijnom stave a bolo nutné ju zbúrať.
Náklady na výstavbu novej budovy sú po verejnom obstarávaní na úrovni približne 800.000 eur, z čoho takmer 600.000 eur je príspevok z eurofondov cez Ministerstvo vnútra SR. „Práce by mali byť ukončené do marca, následne nám bude treba priestory ešte vybaviť, ak pôjde všetko, tak ako by sme chceli, tak deti by mohli začať túto škôlku navštevovať od septembra budúceho roka,“ dodal prednosta Obecného úradu v Hranovnici Lukáš Antoni.
Výstavbu novej škôlky priamo v osade si pochvaľuje aj riaditeľka rómskej MŠ v Hranovnici Pavla Chovanová. Deti sú v súčasnosti dočasne umiestnené v priestoroch obecného úradu, ktoré sú na opačnom konci dediny ako samotná osada. „Do novej budovy budeme môcť umiestniť oveľa viac detí, čo im určite pomôže. S tými najzaostalejšími z osady sa tu učíme všetko od hygienických návykov, umývanie rúk, používať WC, vodu, mydlo, ako sedieť na stoličke, chytiť hrnček, slušne sa najesť, učesať či ako chytiť ceruzy do ruky i ako sa hrať,“ vymenovala riaditeľka. Predškolská výchova im zároveň často pomáha osvojiť si základy slovenského jazyka, takže sa im neskôr v škole lepšie učí a pracuje.
