Stavba oplotenia vyvolala protesty obyvateľov z okolia Malaciek.
BRATISLAVA - Armáda použila podľa obyvateľov Záhoria milióny korún na zbytočnú stavbu oplotenia, ktoré pred rokom vyvolalo protestnú reakciu obcí v okolí Malaciek.
Plot sa totiž napokon nedokončil a v lese v súčasnosti ostala deväť kilometrov dlhá a tri metre vysoká bariéra, zhrnul výhrady Záhorákov starosta obce Kuchyňa Róbert Bujna. Ministerstvo obrany dúfa, že oplotenie, ktoré staval podnik Vojenské lesy a majetky, ešte bude môcť využiť na iné účely, ako je zvernica.
"Boli to podľa nás vyhodené milióny. Predtým navyše na plot dohliadala aj strážna služba," povedal ČTK Bujna.
Podobný postoj zaujalo k plánovanej zvernici, ktorej stavba sa začala ešte počas pôsobenia predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu, aj ministerstvo obrany pod súčasným vedením Františka Kašického. "Zvernica bola stavaná zbytočne, ministerstvo obrany a jeho štátny podnik Vojenské lesy a majetky majú vynakladať finančné prostriedky na úlohy zverené do ich kompetencie," reagoval hovorca ministerstva Vladimír Gemela. Zvernica vo vojenských lesoch na Záhorí preto nebude. Doposiaľ sa podľa neho na stavbu použilo takmer 12,8 milióna korún.
Zástupcovia ministerstva však dúfajú, že existujúci plot armáda využije na ochranu svojich pozemkov, stavieb a zariadení. Nevylúčili, že ak to možné nebude, zodpovedných zamestnancov za nehospodárne vynaložené peniaze potrestá. "V prípade, že sa preukáže nevyužitie vystavaného oplotenia, tak bude pristúpené k prijatiu primeraných opatrení," dodal Gemela.
V minulosti podnik Vojenské lesy a majetky obhajoval pripravovanú zvernicu aj tvrdením, že vstup do vojenských lesov je možný až vtedy, keď si záujemca vybaví povolenie. S rovnakým povolením by sa podľa podniku ľudia dostali aj do ohradených lesov. Plot vraj navyše mohol zver ochrániť pred miestnymi pytliakmi.
Nespokojní obyvatelia Záhoria však oplotenie považovali za novú "železnú oponu", ktorá do roku 1989 delila Európu. Tvrdili, že lesy si vojaci nedovolili oplotiť ani počas vládnutia komunistickej strany, o to viac ich prekvapila snaha postaviť plot v súčasnosti.
Z pohľadu ochrany prírody však mohol byť plot prospešný. Prírode totiž viac škodí priveľká návštevnosť ľudí než prípadná zvernica, povedal vlani šéf správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie Dušan Valachovič.
"Boli to podľa nás vyhodené milióny. Predtým navyše na plot dohliadala aj strážna služba," povedal ČTK Bujna.
Podobný postoj zaujalo k plánovanej zvernici, ktorej stavba sa začala ešte počas pôsobenia predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu, aj ministerstvo obrany pod súčasným vedením Františka Kašického. "Zvernica bola stavaná zbytočne, ministerstvo obrany a jeho štátny podnik Vojenské lesy a majetky majú vynakladať finančné prostriedky na úlohy zverené do ich kompetencie," reagoval hovorca ministerstva Vladimír Gemela. Zvernica vo vojenských lesoch na Záhorí preto nebude. Doposiaľ sa podľa neho na stavbu použilo takmer 12,8 milióna korún.
Zástupcovia ministerstva však dúfajú, že existujúci plot armáda využije na ochranu svojich pozemkov, stavieb a zariadení. Nevylúčili, že ak to možné nebude, zodpovedných zamestnancov za nehospodárne vynaložené peniaze potrestá. "V prípade, že sa preukáže nevyužitie vystavaného oplotenia, tak bude pristúpené k prijatiu primeraných opatrení," dodal Gemela.
V minulosti podnik Vojenské lesy a majetky obhajoval pripravovanú zvernicu aj tvrdením, že vstup do vojenských lesov je možný až vtedy, keď si záujemca vybaví povolenie. S rovnakým povolením by sa podľa podniku ľudia dostali aj do ohradených lesov. Plot vraj navyše mohol zver ochrániť pred miestnymi pytliakmi.
Nespokojní obyvatelia Záhoria však oplotenie považovali za novú "železnú oponu", ktorá do roku 1989 delila Európu. Tvrdili, že lesy si vojaci nedovolili oplotiť ani počas vládnutia komunistickej strany, o to viac ich prekvapila snaha postaviť plot v súčasnosti.
Z pohľadu ochrany prírody však mohol byť plot prospešný. Prírode totiž viac škodí priveľká návštevnosť ľudí než prípadná zvernica, povedal vlani šéf správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie Dušan Valachovič.
