LUXEMBURG - Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu dnes zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót. Oznámili to agentúry Reuters a APA.
Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot už 26. júla navrhol zamietnuť žalobu oboch krajín. Žaloby Slovenska a Maďarska sa týkali rozhodnutia Rady EÚ z roku 2015, ktoré bolo reakciou na migračnú krízu a jeho cieľom je pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu utečencov. Toto rozhodnutie predpokladá počas obdobia dvoch rokov (do 26. septembra 2017) premiestnenie 120.000 osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu z dvoch spomínaných krajín do iných členských štátov Únie. Súdny dvor však nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by toto opatrenie bolo "zjavne nevhodné".
Na zasadnutí ministrov vnútra v septembri 2015 Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko hlasovali proti prijatiu tohto rozhodnutia, Fínsko sa zdržalo hlasovania. Následne vlády SR a Maďarska podali žalobu kvôli utečeneckým kvótam a vyzvali Súdny dvor, aby zrušil rozhodnutie o relokáciách, pretože bolo poznačené procesnými chybami, je spojené s voľbou nesprávneho právneho základu a nie je vhodné ako reakcia na migračnú krízu.
Generálny advokát Yves Bot v zdôvodnení odporúčania zamietnuť žalobu SR a Maďarska okrem iného uviedol, že článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávňuje na prijatie opatrení, ktoré v reakcii na jasne vymedzenú núdzovú situáciu dočasným spôsobom a v presne vymedzených bodoch zavádzajú výnimky z legislatívnych aktov v oblasti azylu. Toto ustanovenie oprávňuje Radu EÚ prijať všetky dočasné opatrenia, ktoré pokladá za potrebné ako odpoveď na migračnú krízu s tým, že tieto presné a dočasné výnimky nemožno prirovnať k trvalej zmene základných pravidiel v legislatívnych aktoch Únie vo veciach azylu. To znamená, že prijatím napadnutého rozhodnutia nebol obídený legislatívny postup EÚ.
Lajčák: Slovensko rešpektuje verdikt
Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu, ktorý zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót, Slovensko berie na vedomie. V reakcii na dnešný verdikt luxemburského súdu to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD). Podľa neho je nepredstaviteľné, aby ho Slovensko nerešpektovalo.
"Rozhodnutie súdu berieme na vedomie, rešpektujeme, samozrejme, musíme si ho dôkladne preštudovať a potom zaujmeme stanovisko," uviedol Lajčák pri príchode na dnešné zasadnutie vlády. "Samozrejme, otvoríme túto tému aj na rokovaní vlády, pretože to nie je záležitosť jedného ministerstva", ozrejmil. Podanie žaloby bolo podľa šéfa rezortu diplomacie využitím legitímneho práva. "Je to legitímny nástroj. Využili sme ho, pretože sme potrebovali využiť všetky nástroje, ktoré k dispozícii máme. My sme žiadali o preskúmanie toho, či to rozhodnutie Rady je legitímne. Súd potvrdil, že je legitímne," uviedol Lajčák.
"Náš postoj ku kvótam je politický postoj, ktorý je zdieľaný naprieč politickým spektrom a podporený názorom obyvateľstva. Navyše, vývoj za tie dva roky vám dáva odpoveď na otázku, či kvóty fungujú, alebo nefungujú," poukázal Lajčák na to, že platnosť smernice o relokáciách sa končí koncom septembra a k dnešnému dňu bolo relokovaných 17 percent ľudí z predpokladaného počtu.
Pre šéfa slovenskej diplomacie je nepredstaviteľné, aby Slovensko nerešpektovalo verdikt súdu. "Z tohto rozhodnutia súdu žiadne sankcie pre Slovensko nevyplývajú - ani žiadne nové záväzky. Teraz musíme rozhodnúť o ďalšom postupe. To nebude moje rozhodnutie o ďalšom postupe, ale rozhodnutie vlády, tak ako bolo rozhodnutie vlády o podaní žaloby," vysvetlil.
Na neúspech slovenskej žaloby zareagovali aj ministri Smeru-SD Marek Maďarič a Peter Žiga. "Ja si myslím, že Brusel neuspel ohľadom povinných kvót. Lebo sa prakticky nenapĺňajú ani v krajinách, ktoré nepodali žalobu, alebo to formálne rešpektujú, ale prakticky nenapĺňajú," uviedol Maďarič.
"Myslím si, že nejaký fatálny dôsledok to na Slovensko nemôže mať a bola to, podľa mňa, legitímna reakcia na fakt, že v takom kľúčovom hlasovaní alebo v takej kľúčovej téme sa išlo na úroveň ministrov vnútra, a nie na konsenzus v Rade," odpovedal Maďarič na otázku, aký bude dôsledok rozhodnutia súdu pre Slovensko.
Podobne aj Žiga poukázal na to, že systém kvót nefunguje. "Takže aj rozhodnutie súdu je v tejto chvíli možno irelevantné z titulu toho, ako to reálne v živote funguje - a tie kvóty nefungujú, takže Európska komisia a celá Európska únia bude musieť vymyslieť iný mechanizmus na to, aby vyriešila problém migrantov, ktorý určite nie je taký veľký, aký bol pred dvoma rokmi, keď sme tu cítili ten tlak, a vtedy bola aj podaná žaloba," vysvetlil Žiga s tým, že on osobne je presvedčený, že Európska komisia nájde cestu k tomu, aby vyriešila tento problém.
Most-Híd ani OĽaNO rozhodnutie neprekvapilo
Strana Most-Híd nie je prekvapená rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktorý dnes zamietol žaloby podané Slovenskom a Maďarskom proti dočasnému mechanizmu povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v Európskej únii. Toto rozhodnutie sa podľa Mostu-Híd dalo očakávať aj preto, lebo jedným zo základných princípov fungovania európskeho spoločenstva je solidarita nielen s utečencami, ale aj s krajinami, ktoré sa ocitli v ťažkostiach.
Ako uviedol Most-Híd vo vyhlásení, ktoré poskytla hovorkyňa Klára Debnár, strana bola proti podaniu žaloby pre povinné kvóty na migrantov zo strany Slovenska. „Pri vstupe do vlády sme rokovali s našimi partnermi aj o jej stiahnutí, no pre ich odmietavý postoj sa tak nestalo,“ píše sa vo vyhlásení. Most-Híd zároveň zdôrazňuje, že povinné kvóty odmieta, lebo nefungujú. „Riešením na problémy tejto celoeurópskej krízy je pravdepodobne súbor opatrení, ktoré budú prihliadať na vývoj migračnej krízy a budú intenzívnejšie riešiť problémy tam, kde vznikajú,“ uvádza Most-Híd.
Veronika Remišová z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) vyjadrila presvedčenie, že premiér Robert Fico nemal podpísať Lisabonskú zmluvu o fungovaní Európskej únie bez toho, aby si vyrokoval výnimky, ktoré zohľadňujú slovenský národný záujem tak, ako to urobili iné krajiny Európskej únie. „Migračnú krízu mal riešiť v čase, keď vznikla, a snažiť sa presadzovať riešenia prijateľné pre Slovensko. Presne tak, ako to urobil francúzsky prezident Emmanuel Macron pri smernici týkajúcej sa vyslaných pracovníkov,“ uviedla v reakcii na rozhodnutie európskeho súdu.
Súdny dvor EÚ tvrdí, že mechanizmus povinných kvót Európskej rady skutočne a primerane prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015. Preto žaloby, ktoré sa týkali prerozdelenia 120-tisícov utečencov, zamietol v plnom rozsahu. Mechanizmus kvót podľa súdu umožňuje inštitúciám EÚ prijať všetky potrebné dočasné opatrenia ako účinnú a rýchlu odpoveď na núdzovú situáciu v dôsledku náhleho prílevu vysídlených osôb. Keďže rozhodnutie, ktoré Slovensko a Maďarsko napadli, je nelegislatívnym aktom, podľa najvyššieho súdneho tribunálu EÚ na jeho prijímanie sa nevzťahovali požiadavky na účasť národných parlamentov.
Žalobu pre povinné kvóty na migrantov Slovenská republika oficiálne podala 2. decembra 2015. „Podávame žalobu proti Rade Európskej únie z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra o tzv. povinných kvótach, ktoré boli prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov,“ objasnil vtedy premiér Robert Fico. Proti kvótam vtedy boli okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko. Podľa Fica žiadame, aby súd toto rozhodnutie o zavedení povinných kvót vyhlásil za neplatné a aby Rada bola zaviazaná náhradou trov konania. „Tvrdíme, že toto rozhodnutie, ktoré Rada ministrov vnútra prijala, je v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, ktorá jasne konštatovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty,“ vyhlásil premiér.
Súdny dvor rozhodol správne (11:49)
Rada EÚ sa v roku 2015 nedopustila nesprávneho posúdenia migračnej krízy. Konštatoval to dnes Súdny dvor EÚ, ktorý v celom rozsahu zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu povinného premiestnenia žiadateľov o azyl.
Súdna inštancia z Luxemburgu pripomenula, že Rada Európskej únie ako odpoveď na migračnú krízu z leta 2015 prijala v septembri toho istého roku rozhodnutie, ktorého cieľom bolo pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu migrantov. Počas obdobia dvoch rokov (do 26. septembra 2017) sa malo premiestniť 120.000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z týchto dvoch štátov do iných členských štátov Únie. Proti hlasovali delegácie Českej republiky, Maďarska, Rumunska a Slovenska, Fínsko sa zdržalo hlasovania.
Rozhodnutie Rady EÚ, proti ktorému neskôr vlády SR a Maďarska podali žalobu, bolo prijaté na základe článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý stanovuje, že "ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada EÚ na návrh Európskej komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom".
Slovensko a Maďarsko, sa súdnou cestou domáhali zrušenia tohto rozhodnutia. Ako dôvod uvádzali jednak procesné chyby a výber nesprávneho právneho základu, jednak to, že toto rozhodnutie nebolo vhodné ako reakcia na migračnú krízu, a ani potrebné na tento účel. Do konania na Súdnom dvore EÚ vstúpilo v jeho priebehu Poľsko ako vedľajší účastník konania na podporu Slovenska a Maďarska. Na druhej strane vstúpili do konania ako vedľajší na podporu Rady EÚ Belgicko, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Švédsko a tiež Európska komisia.
Súdny dvor vo svojom verdikte vyvrátil tvrdenie, že sa pri rozhodovaní o kvótach pre utečencov mal uplatniť legislatívny postup. Ten sa podľa súdu uplatní len v prípade ustanovenia Zmlúv, ktoré na takýto postup výslovne odkazuje. Článok 78 ods. 3 ZFEÚ však neobsahuje výslovný odkaz na legislatívny postup, čiže napadnuté rozhodnutie mohlo byt prijaté aj v rámci nelegislatívneho postupu.
V rovnakom kontexte Súdny dvor rozhodol, že článok 78 ods. 3 ZFEÚ umožňuje inštitúciám EÚ prijať všetky potrebné dočasné opatrenia ako účinnú a rýchlu odpoveď na núdzovú situáciu v dôsledku náhleho prílevu vysídlených osôb. Ide o výnimky z legislatívnych aktov pod podmienkou, že takéto výnimky budú ohraničené z hľadiska rozsahu ich materiálnej aj časovej pôsobnosti a že ich cieľom ani dôsledkom nebude trvalé nahradenie alebo zmena legislatívnych aktov, čo je v tomto prípade splnené. Časový rozsah pôsobnosti napadnutého rozhodnutia - od 25. septembra 2015 do 26. septembra 2017 - je presne vymedzený, nemožno spochybniť jeho dočasnú povahu.
Súdny dvor tiež spresnil, že ak napadnuté rozhodnutie predstavuje nelegislatívny akt, na jeho prijímanie sa potom nevzťahovali požiadavky na účasť národných parlamentov. Ďalej Súdny dvor rozhodol, že závery Európskej rady z 25. a 26. júna 2015, podľa ktorých majú členské štáty rozhodnúť "konsenzom" o rozdelení osôb, vyžadujúcich si medzinárodnú ochranu pri "zohľadnení špecifickej situácie každého členského štátu", nemohli brániť prijatiu napadnutého rozhodnutia, lebo závery júnového summitu EÚ sa vzťahovali na iný návrh premiestnenia - na rozdelenie 40.000 migrantov z prvého polroka 2015.
Žalujúce strany poukazovali na to, že ministri vnútra nemuseli hlasovať jednomyseľne a boli v tomto spore "prehlasované". Súdny dvor EÚ však potvrdil, že Rada ministrov nebola povinná prijať toto rozhodnutie jednomyseľne, lebo Európska komisia schválila zmenený návrh prostredníctvom dvoch svojich členov, ktorým na to udelilo oprávnenie kolégium komisárov.
Súdny dvor napokon konštatuje, že Rada EÚ sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že cieľ sledovaný rozhodnutím o kvótach nebolo možné dosiahnuť prostredníctvom menej obmedzujúcich opatrení. Preto súd rozhodol, že Rada ministrov neprekročila svoje právomoci, keď dospela k záveru, že predošlý mechanizmus týkajúci sa premiestnenia 40.000 osôb na dobrovoľnom základe nie je postačujúci na zvládnutie bezprecedentného prílevu migrantov, ku ktorému došlo v priebehu júla a augusta roku 2015.
V závere svojho rozhodnutia Súdny dvor EÚ konštatoval, že nízky počet doteraz uskutočnených relokácií (na základe rozhodnutia zo septembra 2015) možno vysvetliť celým súborom prvkov, ktoré Rada EÚ v čase jeho prijatia nemohla predvídať, a medzi ktoré patrí najmä nedostatok ústretovosti zo strany niektorých členských štátov Únie.
Fico: Rešpektujeme rozhodnutie Súdneho dvora (12:59)
Slovensko plne rešpektuje rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý dnes zamietol žalobu SR aj Maďarska proti rozhodnutiu o kvótach, vyhlásil na tlačovej besede premiér Robert Fico. Súdny dvor svojím rozhodnutím povedal, že má iný právny názor ako Slovensko. Išlo podľa neho o tzv. nelegislatívny akt a rada mohla postupovať pri rozhodnutí o kvótach tak, ako sa rozhodla, teda, že nebolo potrebné konzultovať to s európskym parlamentom, prijať to na úrovni rady a že nebolo potrebné jednomyseľné rozhodnutie, vysvetlil premiér.
Zdôraznil, že na základe dnešného rozhodnutia súdu nám nehrozia žiadne postihy. Ide o konečné rozhodnutie, nie je možne podať opravný prostriedok. Fico ďalej vyhlásil, že na politickom postoji ku kvótam a migrantom sa nič nemení a Slovensko naďalej odmieta systém povinných kvót. Solidarita by mala byť vyjadrená inak ako povinným prijímaním migrantov, konštatoval. Premiér Fico ešte dodal, že je evidentné, že spôsob prijímania rozhodnutí, tak ako sa to udialo v septembri 2015 na rade ministrov vnútra, bol politicky veľmi nesprávne a vyoral hlbokú brázdu medzi členskými štátmi únie. Verí, že pri prijímaní vážnych citlivých rozhodnutí týkajúcich sa migrácie sa tento mechanizmus už nikdy nepoužije.
Minister vnútra Robert Kaliňák zdôraznil, že realita ukázala, že systém povinných kvót nefunguje. Nie je to funkčná forma solidarity medzi európskymi krajinami. Náš postoj, teda tvrdé stráženie vonkajších hraníc, sa ukázal ako správny, dodal. Formy efektívnej solidarity, ktoré navrhlo a realizovalo Slovensko sa ukázali ako dobré a funkčné. Naopak, po dvoch rokoch účinnosti systému povinných kvót je prerozdelených len približne 16 percent migrantov, uviedol. Premiér v tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie o kvótach platí do 26. septembra. Žiadne nové riešenie na vysporiadanie sa s problémom prijaté nebolo.
Podľa Fica sa Európska únia musí na niečom dohodnúť. Slovensko chce byť solidárne, ale nikto nás nemôže nútiť robiť veci, o ktorých si myslíme, že sú nesprávne a nefungujú, vyhlási Fico. „Sme pripravení prejaviť takú solidaritu, akú nám umožňuje náš štátny rozpočet a technické možnosti,“ vyhlásil. Slovensko ponúklo peniaze na vonkajšiu ochranu hraníc, a tiež ľudí a techniku. To je aj podľa ministra vnútra Kaliňáka najefektívnejší spôsob boja s nelegálnou migráciou. Za najväčší kameň úrazu označil návratovú politiku.
O rozhodnutí súdu dnes hovorili ministri aj na zasadnutí kabinetu a premiér teda prezentoval názor celej vlády. Súdny dvor Európskej únie (EÚ) dnes zamietol žaloby, ktoré podali Slovensko a Maďarsko v súvislosti s dočasným mechanizmom povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v Európskej únii. Podľa neho mechanizmus povinných kvót Európskej rady skutočne a primerane prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015.
Žaloby, ktoré sa týkali prerozdelenia 120-tisícov utečencov, zamietol v plnom rozsahu. Súdny dvor okrem iného konštatoval, že rozhodnutie, ktoré štáty napadli, je nelegislatívnym aktom a na jeho prijímanie sa nevzťahovali požiadavky na účasť národných parlamentov, ani na verejný charakter zasadnutia a hlasovania Rady, ktoré sa vzťahuje na legislatívne akty.
Maďarská vláda je rozhodnutím pobúrená (14:23)
Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu, ktorý dnes zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót, je pre maďarskú vládu neprijateľné. Vyhlásili to v Budapešti na spoločnej tlačovej konferencii maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a šéf rezortu spravodlivosti László Trócsányi.
"Je to poburujúce a nezodpovedné rozhodnutie, ktoré ohrozuje Európsku úniu. Verdikt je v rozpore s európskymi záujmami i so záujmami maďarského národa" povedal podľa spravodajského servera origo.hu Szijjártó. Ak Európska komisia bude podľa jeho slov naďalej presadzovať povinné kvóty, maďarská vláda bude proti takýmto rozhodnutiam bojovať. "Ozajstný boj sa iba teraz začína," dodal šéf diplomacie, podľa ktorého politika znásilnila právo i európske právo - tento rozsudok otvorene legitimoval moc Európskej komisie nad európskymi národmi.
"Maďarská vláda aj v budúcnosti urobí všetko preto, aby ochránila bezpečnosť Maďarov. Súd podľa postoja kabinetu nemôže zaväzovať Maďarsko na prijatie ilegálnych prisťahovalcov. Maďarsko bude naďalej strážiť schengenské hranice, čím strážime aj Rakúsko a Nemecko," povedal Szijjártó.
Minister spravodlivosti poznamenal, že verdikt posilnil moc Európskej komisie a legitimizoval jej chybné politické rozhodnutie, pričom zároveň oslabil silu Európskeho parlamentu a Rady Európy. "Maďarská vláda trvá na svojej doterajšej právnej argumentácii," zdôraznil Trócsányi. Zo slov šéfa rezortu spravodlivosti podľa spravodajského servera hvg.hu vyplynulo, že Maďarsko nie je ochotné prijať 1294 utečencov. Ďalej poznamenal, že skutočný spor medzi Budapešťou a Bruselom sa bude odohrávať v rámci právneho konania, ktorému Maďarsko čelí.
Jobbik verdikt Súdneho dvora EÚ odmieta a považuje ho za poburujúci
Verdikt Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu, ktorý dnes zamietol žaloby Maďarska a Slovenska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót, ultrapravicová maďarská strana Jobbik odmieta a považuje ho za poburujúci. Podľa spravodajského servera hvg.hu to v Budapešti vyhlásil hovorca Jobbiku Ádám Mirkóczki.
Ako dodal, jeho strana opäť predloží parlamentu návrh novely ústavy so zákazom "chudobného i bohatého" prisťahovalectva. Jobbik totiž okrem migrantov odmieta aj vydávanie prisťahovaleckých dlhopisov, prostredníctvom ktorých sa do Maďarska dostali tisíce zámožných cudzincov.
"Žiadny súd či členská krajina EÚ nemôže prinútiť iný národ k etnickej, demografickej, náboženskej alebo kultúrnej zmene zloženia svojho obyvateľstva," zdôraznil hovorca, podľa ktorého je tomu možné zabrániť iba zmenou ústavy, ktorú vládny blok Fidesz-Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) už viackrát odmietol.
Migračnú politiku vlády premiéra Viktora Orbána označil Mirkóczki za pokryteckú, pretože na jednej strane vyzýva na ďalší boj proti prijatiu 1294 migrantov, na druhej strane by ale kedykoľvek prijala desaťtisíce cudzincov prostredníctvom prisťahovaleckých dlhopisov.
Maďarská opozícia k rozsudku ESD o kvótach: Orbánova politika utrpela porážku
Podľa komerčnej rozhlasovej stanice Klubrádió hovorca Maďarskej socialistickej strany (MSZP) István Nyakó povedal, že pre Orbánove hazardovanie sa pozícia Maďarska v EÚ stále viac oslabuje, na čo doplatia maďarské rodiny. "Orbán a vláda jeho strany Fidesz bojuje proti Bruselu v otázke migrantov, pričom do krajiny vpustili nekontrolovaným spôsobom tisíce ekonomických prisťahovalcov prostredníctvom prisťahovaleckých dlhopisov," pripomenul Nyakó.
Podpredsedníčka strany Spolu (Együtt) Nóra Hajduová konštatovala, že Orbánova ďalšia prehra prišla v mimoriadne nevhodnom čase. Teraz sa totiž začína reforma Únie a Maďarsko do tohto obdobia nastupuje v oslabenej pozícii.
Hovorca Demokratickej koalície (DK) Zsolt Gréczy podotkol, že Orbán viedol súdny spor vlastne sám proti sebe, pretože sporné pravidlá predtým sám odsúhlasil a podpísal. "Dnešný rozsudok luxemburského súdu je súčasťou veľmi cieľavedomého plánu jeho vlády a zrejme poslúži ako argumentácia v prípade, ak po budúcoročných parlamentných voľbách Maďarsko z EÚ vylúčia," dodal Gréczy.
Krajniak: Rozsudok Súdneho dvora je rozsudkom o naivnej, nerealistickej európskej politike premiéra Fica (14:27)
Rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý dnes zamietol žalobu SR a Maďarska proti rozhodnutiu o kvótach, je podľa poslanca za hnutie Sme rodina Milana Krajniaka rozsudkom o naivnej, nerealistickej európskej politike premiéra Roberta Fica. "Nemecko a Francúzsko si odteraz môžu so Slovenskom robiť čo uznajú za vhodné. Z politického hľadiska sa Slovensko, bohužiaľ, stalo kolóniou," povedal Krajniak s tým, že Slovensko podľa neho nemá v takejto kľúčovej otázke, ako sú kvóty, právo veta.
Poslanec dodal, že keď sa pred desiatimi rokmi prijímala Lisabonská zmluva v parlamente, tak varoval, že jej prijatím Slovensko stratí svoju suverenitu a bude môcť byť kedykoľvek prehlasované. "Dnes platíme cenu za takúto naivnú, nerealistickú európsku politiku, ktorú realizoval Robert Fico," uviedol. Podľa neho "Lisabonská zmluva bola podvodom na menších štátoch".
Podľa Krajniaka s rovnakým zápalom nám premiér "káže o jadre EÚ". "Vstup do jadra EÚ nás bude veľa stáť. Čoho sa budú musieť slovenskí občania vzdať, len aby premiér sedel v Bruseli v jadre? Jadro EÚ je premiérov megapodvod na voličoch. V jadre bude môcť iba sedieť a ticho šúchať nohami," uviedol s tým, že Slováci už zaplatili za to, že sme v schengene aj za euro.
Za krajiny, ktoré sú v "prvej lige" považuje Krajniak Dánsko aj Švédsko, a tie podľa neho nepotrebujú robiť takú politiku, akú robí Fico. "Do prvej ligy patria a nemajú ani len euro, ktoré my dávno máme," uviedol a dodal, že kým Visegrádska štvorka (V4) ťahala za jeden povraz, Slovensko malo silnejšie slovo. Dnes podľa opozičného poslanca robí Fico zo Slovenska stredoeurópskeho zradcu.
Až 72 % Maďarov by pokračovalo v boji proti migračným kvótam (15:10)
Až 72 percent obyvateľov Maďarska by pokračovalo v boji proti utečeneckým kvótam aj po dnešnom prehratom súdnom spore Maďarska a Slovenska na Súdnom dvore Európskej únie v Luxemburgu. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Századvég, ktoré dnes zverejnila agentúra MTI. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý na vzorke 1000 dospelých vykonali v období od 1. do 4. septembra, 88 percent Maďarov vedelo o tomto súdnom spore.
Za to, aby sa Maďarsko nevzdávalo a pokračovalo v boji proti kvótam, sa vyjadrilo 72 percent opýtaných. Podiel tých, podľa ktorých Maďarsko bude musieť vykonať verdikt súdu, dosiahol iba 22 percent. Z dávnejšieho prieskumu vyplýva, že 77 percent Maďarov odmieta systém Únie na prerozdelenie utečencov.
MV SR: Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nevyplýva pre SR žiaden postih
Rezort vnútra pripomenul, že platnosť dokumentu a nariadenia Rady EÚ z roku 2015 o zavedení povinného prerozdelenia migrantov na základe povinných kvót končí 26. septembra 2017. "Doteraz sa podarilo prerozdeliť len približne 16 percent migrantov," poznamenala Paulenová.
Slovensko sa podľa nej aktívne zapojilo do pomoci a zaviazalo sa, že prijme 100 ľudí v rámci relokácií a 100 v rámci presídlenia. "V rámci relokácií sme prijali 16 ľudí, ide o päť matiek a 11 detí. Dve matky s deťmi ušli, momentálne je na Slovensku deväť ľudí. Tieto ohrozené rodiny pokračujú v integrácii na našom území. Ďalších desať osôb máme v rámci príchodu na Slovensko rozpracovaných. V rámci presídlenia Slovensko prijalo 149 kresťanov z Iraku, z nich momentálne pokračuje v integrácii 73 osôb. Zvyšní sa predovšetkým pre smútok za domovom vrátili do Iraku," dodala Paulenová.
