BRATISLAVA - Prípady šikanovania na školách sa podľa oslovených odborníkov snažia učitelia riešiť vo väčšej miere než v minulosti.
Po tom, ako sa v posledných mesiacoch niekoľkým prípadom šikany venovali aj médiá, majú školy väčší strach zatvárať pred problémom oči, povedala ČTK psychologička Eva Smiková. Podobná situácia je podľa odborníčky na šikanovanie Michaely Veselej aj v Česku.
"Učitelia sa oveľa viac boja, že budú zodpovední a trestaní, ak sa také niečo bude diať," povedala Smiková z bratislavského Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. V minulosti totiž podľa nej školy často odrádzala od riešenia prípadov šikanovania napríklad obava, že by sa zverejnením problému poškodila ich povesť.
Väčšiu snahu bojovať proti opakovanému trápeniu slabších či menej obľúbených detí zo strany spolužiakov zaznamenali aj v Česku. "Školy prestávajú problém 'tutlať'. Učitelia a najmä riaditelia škôl si uvedomujú, že by im mohol prerásť cez hlavu," povedala Veselá z českého ministerstva vnútra.
Na druhej strane, podľa Smikovej by bolo podstatne jednoduchšie, keby sa učitelia dokázali šikane vyhnúť ako ju potom trestať. V súčasnosti však na to chýbajú vhodné podmienky, dodala psychologička. "Nemajú v rukách nástroje a zručnosť, aby vedeli ako na to," dodala. Musia navyše podľa nej odučiť veľké množstvo učiva a nemôžu tak napríklad zisťovať, kto v triede má schopnosť ostatných žiakov viesť.
Páchatelia šikanovania sú totiž zvyčajne medzi deťmi obľúbení, a o to ťažšie sa obetiam presviedča okolie, že ich trápi práve uznávaný spolužiak, dodala Alena Žabková z Pedagogicko-psychologickej poradne v Kysuckom Novom Meste. Poradňa v roku 2004 zisťovala, do akej miery šikana zasiahla školy v okrese.
Východiskom k posilneniu prevencie pred šikanovaním by mohol byť vyšší počet odborníkov v pedagogicko-psychologických poradniach, tvrdila Smiková. "Každý rok by malo pribudnúť 20 až 30 odborníkov tam, kde je to najviac treba. Nemali by sme naopak rušiť niečo, čo sa osvedčilo," povedala Smiková. Narážala tým na sľub vlády Roberta Fica prepustiť zo štátnych služieb 20 percent zamestnancov, ktorý sa vzťahuje aj na rezort školstva.
Informácie o tom, či prípadov šikanovania naozaj pribúda, alebo sa o nich len vo väčšej miere hovorí, podľa Smikovej chýbajú. Zatiaľ sa totiž nepodarilo spustiť rozsiahlejší prieskum. Potvrdila to aj Žabková. "Chceli sme každé dva roky zistiť, aký posun nastal v tejto oblasti, no nemáme zdroje, ani dostatok odborníkov," posťažovala sa.
Sklamaná z aktivít proti šikane bola aj Ivana Škodová, ktorá v roku 1998 zostavila štúdiu, ako bojovať proti šikanovaniu na školách. "Naše úsilie nepadlo na úrodnú pôdu. Neprekvapujú ma teda prípady šikany v poslednom období," dodala.
Údaje chýbajú aj o tom, ako boli šikanujúci žiaci potrestaní a koľko z nich sa dostalo do väzenia, zhodli sa slovenskí aj českí odborníci. "Policajné štatistiky neexistujú, pretože šikana nie je trestný čin. Môže sa však prejaviť ako iný trestný čin, napríklad ublíženie na zdraví, vydieranie, alebo lúpež," vysvetlila situáciu v Česku Veselá. Štatistiky však takéto spojenie nezachytávajú, dodala. Podobne je to podľa Smikovej aj na Slovensku.
Ak už k šikanovaniu dôjde, odborníci obetiam radia, čo najskôr sa proti nej vzoprieť. "Podvoliť sa a dúfať, že to nejako vydržím, alebo to prejde, je 'spoľahlivá' stratégia, ktorá vedie k zraneniu, poníženiu a neraz k celoživotným následkom, alebo smrti," varovala Veselá. Rovnako je podľa Smikovej nevyhnutné pracovať s ľuďmi, ktorí šikanujú. "Chce to systematickú terapiu, ale treba na to čas," dodala.
"Učitelia sa oveľa viac boja, že budú zodpovední a trestaní, ak sa také niečo bude diať," povedala Smiková z bratislavského Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. V minulosti totiž podľa nej školy často odrádzala od riešenia prípadov šikanovania napríklad obava, že by sa zverejnením problému poškodila ich povesť.
Väčšiu snahu bojovať proti opakovanému trápeniu slabších či menej obľúbených detí zo strany spolužiakov zaznamenali aj v Česku. "Školy prestávajú problém 'tutlať'. Učitelia a najmä riaditelia škôl si uvedomujú, že by im mohol prerásť cez hlavu," povedala Veselá z českého ministerstva vnútra.
Na druhej strane, podľa Smikovej by bolo podstatne jednoduchšie, keby sa učitelia dokázali šikane vyhnúť ako ju potom trestať. V súčasnosti však na to chýbajú vhodné podmienky, dodala psychologička. "Nemajú v rukách nástroje a zručnosť, aby vedeli ako na to," dodala. Musia navyše podľa nej odučiť veľké množstvo učiva a nemôžu tak napríklad zisťovať, kto v triede má schopnosť ostatných žiakov viesť.
Páchatelia šikanovania sú totiž zvyčajne medzi deťmi obľúbení, a o to ťažšie sa obetiam presviedča okolie, že ich trápi práve uznávaný spolužiak, dodala Alena Žabková z Pedagogicko-psychologickej poradne v Kysuckom Novom Meste. Poradňa v roku 2004 zisťovala, do akej miery šikana zasiahla školy v okrese.
Východiskom k posilneniu prevencie pred šikanovaním by mohol byť vyšší počet odborníkov v pedagogicko-psychologických poradniach, tvrdila Smiková. "Každý rok by malo pribudnúť 20 až 30 odborníkov tam, kde je to najviac treba. Nemali by sme naopak rušiť niečo, čo sa osvedčilo," povedala Smiková. Narážala tým na sľub vlády Roberta Fica prepustiť zo štátnych služieb 20 percent zamestnancov, ktorý sa vzťahuje aj na rezort školstva.
Informácie o tom, či prípadov šikanovania naozaj pribúda, alebo sa o nich len vo väčšej miere hovorí, podľa Smikovej chýbajú. Zatiaľ sa totiž nepodarilo spustiť rozsiahlejší prieskum. Potvrdila to aj Žabková. "Chceli sme každé dva roky zistiť, aký posun nastal v tejto oblasti, no nemáme zdroje, ani dostatok odborníkov," posťažovala sa.
Sklamaná z aktivít proti šikane bola aj Ivana Škodová, ktorá v roku 1998 zostavila štúdiu, ako bojovať proti šikanovaniu na školách. "Naše úsilie nepadlo na úrodnú pôdu. Neprekvapujú ma teda prípady šikany v poslednom období," dodala.
Údaje chýbajú aj o tom, ako boli šikanujúci žiaci potrestaní a koľko z nich sa dostalo do väzenia, zhodli sa slovenskí aj českí odborníci. "Policajné štatistiky neexistujú, pretože šikana nie je trestný čin. Môže sa však prejaviť ako iný trestný čin, napríklad ublíženie na zdraví, vydieranie, alebo lúpež," vysvetlila situáciu v Česku Veselá. Štatistiky však takéto spojenie nezachytávajú, dodala. Podobne je to podľa Smikovej aj na Slovensku.
Ak už k šikanovaniu dôjde, odborníci obetiam radia, čo najskôr sa proti nej vzoprieť. "Podvoliť sa a dúfať, že to nejako vydržím, alebo to prejde, je 'spoľahlivá' stratégia, ktorá vedie k zraneniu, poníženiu a neraz k celoživotným následkom, alebo smrti," varovala Veselá. Rovnako je podľa Smikovej nevyhnutné pracovať s ľuďmi, ktorí šikanujú. "Chce to systematickú terapiu, ale treba na to čas," dodala.
