BRATISLAVA – Usmrtenie medvedice Ingrid vyvolalo vlnu hystérie. Slováci začali súcitiť s osudom jej odobratých mláďat a mnohí si myslia, že mala ich matka zostať nažive. Súhlasia aj odborníci? Skontaktovali sme sa s veterinárom, ktorého meno je v ochranárskych kruhoch dobre známe. Telefón totiž Ladislavovi Molnárovi zazvoní takmer vždy, keď sa v okolí Tatier vyskytne problém s agresívnym alebo problematickým medveďom.
Košického veterinára Ladislava Molnára poznajú všetci tí, ktorí na Slovensku pravidelne dochádzajú do kontaktu s medveďom hnedým. Už roky asistuje pri zložitých zásahoch voči najobávanejšej šelme z našich lesov. Pamätá si najväčšieho, ale aj najagresívnejšieho medveďa, aký kedy vyčíňal blízko ľudských sídel a jeho spomienky neraz naháňajú strach aj skúseným turistom. Medvede sú podľa jeho slov naozaj nebezpečné, a to si ľudia nie vždy uvedomujú.
Kanaďan sa vybral loviť medveďa: Takmer sa stal obeťou sám, hrozivý útok šelmy na VIDEU
Čo sa týka medvedice Ingrid, ktorá sa nešťastne zatúlala do Starého Smokovca, a potom do Liptovskej Kokavy, veterinár má jednoznačný názor: „Na Slovensku chýbal človek, ktorý by verejnosť a médiá informoval o priebehu zásahu, jeho možnostiach a legislatíve.“ Podľa Molnára išlo o konfliktného medveďa, ktorý bol zvyknutý približovať sa k ľudským sídlam kvôli potrave. „Myslím si, že problém konfliktných medveďov bude ešte viac narastať,“ doplnil veterinár, podľa ktorého nie je takéto správanie pre medveďa prirodzené a je dôležité, aby bol pri kontakte s človekom plachý.
Postupovalo sa podľa noriem
„V prípadoch podobných Ingrid je eliminácia medveďa schodným riešením. Vykonáva sa odstrelom (zo strany poľovníka) alebo utratením (zo strany veterinára), čo je úkon, na ktorý treba povolenie zásahového tímu,“ vysvetlil s tým, že usmrtenie Ingrid síce schvaľuje, ale zvolil by radšej utratenie zvieraťa po jeho uspatí. „Ak by však medvedica vykazovala výrazne agresívne správanie s možnosťou útoku na ľudí, s odstrelom v krajnej núdzi súhlasím,“ dodal.
Pri usmrcovaní konfliktného medveďa veterinárom formou koncentrovaného anestetika do žily (podobne ako u psov) sa môže zásahový tím stretnúť s komplikáciou v podobe nedostatočnej účinnosti uspávacej látky, čo je častejšie pri opakovanom pokuse problémové zviera odchytiť tzv. immobilizačnou strelou. „Medveď nie je z pohľadu imobilizácie jednoduchý druh, na jeseň má veľa podkožného tuku, ktorý keď zasiahne strela, anestetikum je neúčinné. Taktiež je veľmi náročné presne odhadnúť váhu medveďa,“ spresnil Molnár. Veterinár pri uspávaní strieľa zo vzdialenosti maximálne 25 metrov, a ak je zviera agresívne, alebo sa práve v blízkosti nachádza veľký počet prizerajúcich sa ľudí, reálne môže dôjsť k útoku. Vtedy prichádza do úvahy odstrel, ktorý sa dá vykonať z bezpečného miesta aj väčšej vzdialenosti. Podľa Molnára dochádza po výstrele k šoku, ktorý minimalizuje utrpenie a pri odborne vykonanom zásahu dochádza k úmrtiu zvieraťa veľmi rýchlo.
„Pri postupe s Ingrid sa vyčerpali všetky možnosti,“ myslí si doktor Molnár, ktorý by v danej situácii sám zvolil strelnú zbraň a vyhol by sa immobilizácii zvieraťa. „O utratení medikamentmi sa môže rozhodnúť vtedy, ak už máme zviera uspaté a získali sme čas, aby sme sa na základe zváženia okolností rozhodli, či ho zobudiť a vypustiť, alebo podaním koncentrovaného anestetika utratiť,“ dodal Molnár s tým, že situácia sa spätne ťažko hodnotí, pretože detaily bežného postupu zásahového tímu pri Ingrid verejnosť nepoznala.
Poľovník prežil ako zázrakom útok medveďa: VIDEO Detaily boja o život, zaručené rady sú nanič
Veľa ľudí si po incidente s medvedicou Ingrid kladie otázku, prečo nemohla byť prevezená do zajatia spolu s mláďatami. Podľa veterinára je neprípustné zviera dlhodobo zvyknuté na život vo voľnej prírode premiestniť do zajatia, pretože by v ňom veľmi trpelo. Takéto zvieratá sa zvyknú neustále pokúšať o útek aj za cenu sebapoškodzovania.
Veterinár si z praxe spomína na niekoľko prípadov, v ktorých mohol byť pri kontakte s medveďom ohrozený život človeka. Ako prízvukuje, medvede môžu byť pri útoku veľmi zúrivé a človeku vedia spôsobiť devastačné poranenia. „Z osobnejšej skúsenosti môžem spomenúť udalosť, pri ktorej medveď počas prechádzky lesom napadol dieťa môjho bývalého spolužiaka veterinára. Ten aby svoje dieťa zachránil, začal medveďa bodať nožom, až kým neutiekol,“ opisuje desivú skúsenosť. Sám však priznáva, že medveďa už niekoľkokrát neplánovane stretol.
„Vždy je lepšie, ak dáme o sebe vedieť, hoci aj normálnym rozprávaním, pískaním, ako keby sme mali medveďa pri jeho činnosti prekvapiť,“ upozorňuje veterinár a s úsmevom opisuje, ako zvykne reagovať on, keď mu cestu skríži medveď: „Mne sa najviac osvedčilo osloviť ho pokojným tónom, zvyčajne naňho pokojným hlasom zvolám ‚ahoj maco, tak tu si, pozdravujem ťa, neboj sa, ja ti nechcem ublížiť‛ a pomaly cúvam, aby som vzdialenosť medzi nami predlžoval. Medveď nerozumie, čo mu rozprávame, ale nie je to preňho dráždivé a stresujúce a nás to tiež upokojuje.“
Človeka považuje za konkurenta
„Medveď nemá záujem človeka zabiť. Človek nie je jeho korisťou, ale môže ho považovať za konkurenta potravy, preto sa ho snaží zo svojho teritória alebo zóny ohrozenia vytlačiť,“ varuje veterinár. Ak medveď predsa len zaútočí, človek by si mal ľahnúť na brucho a rukami si chrániť krk a hlavu. „Medveď potom útočí prevažne na ruky a nohy, ktoré sa snaží hrýzť. Pri útoku dokáže vyvinúť rýchlosť 70 až 80 kilometrov za hodinu a zahnať sa labami s dlhými pazúrmi tak silno, že môže človeka veľmi vážne poraniť. Aj v medvedej tlame sa ukrýva potenciál na vyvinutie obrovskej sily,“ upozornil veterinár s dodatkom, že doposiaľ najväčší medveď odchytený na Slovensku vážil až 350 kilogramov.
Medvede sa celý život túlajú
Často menovaným problémom Slovenska je tiež relatívne malá územná plocha vzhľadom na počet medveďov. Šelmy zvyknú v rámci územia putovať aj stovky kilometrov ďaleko, prechádzať hranice krajiny a opätovne sa vracať na miesto, ktoré dobre poznajú. Aj preto bývajú pokusy o translokáciu zvierat neúspešné. Navyše, o konfliktného medveďa sa nikto nebije. Ak sa ľuďom nevyhýba, svoje správanie nezmení ani na inom území.
Turisti zostali v šoku: Začuli krik, pribehli bližšie a uvideli, ako im medveď roztrhal kamaráta!
Na Slovensku už niekoľko rokov prebieha monitoring medveďa hnedého. Podľa slov Molnára ide o asi o 25 jedincov, ktoré majú okolo krku špeciálny obojok mapujúci ich polohu. Informácie o počtoch a prítomnosti medveďov prinášajú aj vzorky trusu či chlpov, ale ich presné zrátanie je komplikované, pretože medvede sú neustále v pohybe a medzi regiónmi sa presúvajú.
Podľa výskumu Štátnej ochrany prírody žije na Slovensku okolo 1 200 medveďov. Najčastejšie sa pohybujú v oblasti Liptova, Tatier a Poľany. Za posledné roky nie sú evidované prípady smrteľných stretov medveďa s človekom. Najviac ich archívne záznamy z územia Slovenska spomínajú v 17. a 18. storočí, keď bola lekárska starostlivosť na nízkej úrovni.
