BRATISLAVA – Znepokojujúca smrť medvedice Ingrid nie je Slovákom ľahostajná. Mnohí si kladú otázku, či mohol jej osud dopadnúť aj inak a prečo vlastne musela zomrieť. Zisťovali sme, ako udalosť vnímajú ochranári a ľudia, ktorí s medveďmi často dochádzajú do styku.
Medvedicu Ingrid zastrelili 1. júna, okolo 23. hodiny v noci v Liptovskej Kokave. Podľa vyjadrenia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) išlo o troj až štvorročného medveďa, ktorý sa už v minulosti kŕmil v blízkosti ľudských sídel, či požieral odpadky priamo v intravilánoch obcí z kontajnerov.
Medvedica bola pred zastrelením agresívna
„V uvedený deň medvedica opätovne vnikla do intravilánu obce priamo do objektu základnej a materskej školy na strom. Na miesto boli privolaní zástupcovia obce, poľovného revíru, polície, hasičov a Štátnej ochrany prírody. Pristúpilo sa najprv k plašeniu medvedice, aby ju bolo možné mimo obce odchytiť tak, ako v predchádzajúcich prípadoch. Po 23-tej hodine medvedica zo stromu rýchlo zliezla a rozbehla sa na miestneho obyvateľa, čím došlo k bezprostrednému ohrozeniu života, a prítomný člen policajného zboru musel zasiahnuť,“ uviedla ŠOP SR na Facebooku.
Tu už končí každá sranda: Po medvedici Ingrid sa vynorila nová hrozba, pomsta prírody?!
Ako ďalej ozrejmili ochranári, o povolenie mimoriadneho lovu v rámci intravilánu požiadal zástupca obce Liptovská Kokava a vzhľadom na situáciu následne vydal rozhodnutie príslušný okresný úrad v Liptovskom Mikuláši.
Medvieďatá sa učili jesť z kontajnerov
„Spomínaná medvedica priviedla na svet mláďatá nezvykle skoro a hneď ich začala učiť spôsobu života, aký jej vyhovoval – na odpadkoch v obciach, či v ich blízkosti. Mláďatá ani nemali šancu sa od matky naučiť prirodzene správať a stávali sa aj z nich typické kontajnerové medvede. To bol dôvod prečo jej boli odobrané, aby dostali šancu na spokojný život v poloprírodnom prostredí, kde by im nehrozilo nebezpečenstvo. Umiestnené budú v medveďom parku v Maďarsku,“ zdôvodnila ŠOP SR.
Po odobratí mláďat v Liptovskej Kokave bola uspatá medvedica Ingrid prevezená do Tichej doliny – na prevoz na iné miesto totiž ochranári nedostali povolenie. Jej návrat do prírody však neprebehol podľa plánu a medvedica sa vybrala svoje mláďatá hľadať. To sa jej stalo osudným.
Ľudia by si mali vstúpiť do svedomia
„Ľudia svojou činnosťou a rozširovaním svojich aktivít uberajú zvieratám ich prirodzený životný priestor. Zvieratá sa snažia neustále sa meniacej situácii prispôsobiť a sú vlastne nútené k neprirodzenému správaniu. Ak chceme tento trend zastaviť, musíme si všetci vstúpiť do svedomia - investori, developerské spoločnosti, ale aj poľovníci, poľnohospodári či verejnosť – musíme sa správať zodpovedne tak, aby zvieratá nemuseli hľadať potravu v intravilánoch, ale v lese, ako sa to dialo od nepamäti. Aj tento prípad ukázal, aké je dôležité zaisťovať kontajnery so zvyškami potravín pred medveďmi a nedávať im dôvod zvykať si na prítomnosť človeka. Ukázal na nekompatibilitu legislatív a nefunkčnosť systému,“ poznamenala ŠOP SR.
Strašné a tragikomické zároveň
Rovnako ako Štátna ochrana prírody SR, aj iní odborníci si myslia, že smutný osud medvedice Ingrid poukazuje na vážne a nedoriešené problémy vo vzťahu človeka k prírode. „Je to celé strašné. Celé je to len riešenie následku. Nie prevencia pred podobnými tragikomickými situáciami,“ vyjadril sa pre Topky Imrich Šuba, riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory (SPK).
Podľa slov lesníka Vladimíra Antala, vedúceho Odboru územnej a druhovej ochrany prírody ŠOP SR je prvoradou úlohou zásahového tímu pre medveďa hnedého ochrana obyvateľstva v tzv. rizikových lokalitách, kde reálne hrozí konflikt človeka s medveďom.
Pozmenené správanie medvedice
„Tragický príbeh medvedice sa začal oveľa skôr, ako si väčšina Slovákov myslí. Začal už v období, keď medvedica ako malé medvieďatko chodila do kontajnerov v oblasti Smokovca. Už vtedy ju nezodpovední ľudia naučili to, čo ona začala učiť svoje mláďatká. Učila ich zabezpečovať si ľahko dostupnú a neprirodzenú potravu vo forme komunálneho odpadu. V odbornej terminológii sa tento fenomén nazýva aj pozmenené správanie, ktoré môže viesť k postupnej synantropizácii. Takéto jedince už, bohužiaľ, nedokážu žiť v prirodzenom prostredí a v prípade, že sa tam prevezú, okamžite hľadajú čo najkratšiu cestu k ľuďom,“ vysvetlil Antal s dodatkom, že dôkazom bola aj márna snaha umiestniť medvedicu do prirodzeného prostredia.
Antal ďalej spresnil, že medveďa je možné zastreliť (usmrtiť) na základe rozhodnutia o výnimke (§ 40, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov), ktoré vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a v ojedinelých prípadoch aj v zmysle rozhodnutia zásahového tímu.
Medveďa je možné usmrtiť v zmysle paragrafu 40 o výnimke len v prípade:
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve, a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie, alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.
„Medveď, ako bolo uvedené vyššie, sa môže usmrtiť len v prípade škôd, respektíve nebezpečných stretov. V prípade, že je s medvieďatami, sa tieto situácie posudzujú citlivejšie. Subadultného, resp. dospelého jedinca medveďa nie je možné uzatvoriť v ohraničenom priestore, nakoľko dochádza k častým pokusom ujsť zo zariadenia. Takéto jedince si nedokážu navyknúť na život v zajatí,“ dodal Antal.
