BRATISLAVA - Varovanie šéfa liberálov, aby sa Slovensko nehrnulo do európskeho integračného jadra, schytalo veľkú vlnu kritiky. Zanalyzovali sme Sulíkove grafy na videu, ktoré pobúrilo mnohých fanúšikov. Ba čo viac, sám Sulík sa pasuje do pozície lídra opozície - kam by smerovalo Slovensko pod jeho vedením, keby sa riadil svojimi grafmi?
Richard Sulík už dlhšie vo svojej rétorike nešetrí Európsku úniu. Vrcholom kritiky bolo jeho video, kde sa na grafoch snaží dokázať, že Slovensko by na tom nebolo dobre v integračnom jadre. To už bolo priveľa aj na premiéra, ktorý prehlásil, že "mávol by som rukou a povedal by som, že ako obyčajne bol zhulený, keby to nebola taká vážna téma" Čo na jeho nové video a grafy hovoria ekonómovia, politológ a bezpečnostný analytik? Prestrelil Sulík?
Sulíkovi chýbajú už len preskakovači vatier
Politológ Radoslav Štefančík tvrdí, že Sulík sa už dávnejšie posúva od stredu doprava. "Jeho politika je čím ďalej populistickejšia, radikálnejšia, už len treba počkať, kedy aj jeho opantá ošiaľ preskakovačov vatier. Členstvo v prvej vlne európskej integrácie ukazuje nielen ekonomickú vyspelosť štátu, ale rovnako predstavuje zdieľanie dôležitých civilizačných hodnôt západnej Európy. V prípade SaS by však nešlo o prvý prípad, kedy sa liberálne orientovaná strana pretransformovala na pravicových populistov," analyzuje kroky lídra opozície Richarda Sulíka.
Podľa neho šéf liberálov preháňa. Pripomína, že Sulík predpovedal aj pád nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, čo mu nevyšlo. Štefančík si všíma, že v strane si upevnil pozíciu a strane percentá stúpajú. "Sulík uzemnil svojich oponentov v strane, čím si upevnil svoju pozíciu ako predsedu. Vďaka rekordným straníckym preferenciám sa jeho pozícia zdá byť ešte silnejšia. Zrejme nikto nechce vystúpiť proti mimoriadne úspešnému predsedovi. Na druhej strane, SaS sa dnes vďaka impotencii opozičných strán darí udržiavať záujem verejnosti," tvrdí a zároveň však upozorňuje, že môže prísť klon bývalej SDKÚ, ktorý vyfúkne Sulíkovi voličov.
Sulík porovnáva neporovnateľné
Vo videu Sulík ukazuje ekonomické grafy a porovnáva dáta Slovenska a štátov z integračného jadra (Nemecko, Francúzsko, Taliansko). Ekonóm Tomáš Meravý upozorňuje, že chyba nie je vo faktoch, ale v interpretácii. "Čísla sedia. Problém je, že to, čo Sulík v grafoch porovnáva a ako ich interpretuje, je absolútny nonsens. Porovnávať ekonomický rast krajín ako Nemecko s krajinou ako Slovenskou má asi taký zmysel, ako porovnávať ekonomický rast Slovenska a Indie. Myslím, že to chápe aj človek bez ekonomického vzdelania. Krajiny, ktoré sú chudobnejšie, rastú z nižšej základne a pre nich je jednoduchšie mať vysoké percento rastu," zareagoval pre Topky. Zároveň vysvetľuje, že Slovensko má vyšší ekonomický rast ako západná Európa, ale to znamená iba to, že ich dobiehame. Sú to bohatšie štáty s výkonnejšou ekonomikou ako my, porovnáva Meravý.
Porovnanie daní v západnej Európe a na Slovensku je tiež treba vidieť v kontexte. "Dane a odvody, ktoré na Slovensku platí bežný zamestnanec, sú porovnateľné so západnou Európou. Lenže platy na Slovensku sú v porovnaní so západnou Európou len približne tretinové. Skutočne nízke dane v porovnaní so západnou Európou platia skôr firmy, ich manažéri a bohatší podnikatelia. Je to dané tým, že Slovensko sa za posledných 15 rokov snažilo lákať investície nízkymi daňami pre kapitál. V tom zmysle táto politika bola úspešná, ale podľa môjho názoru je otázne, či je dlhodobo udržateľné a spravodlivé, aby bohatší platili nižšie dane ako chudobní. S rozvojom ekonomiky totiž narastá akumulácia kapitálu a s ňou rastú aj príjmové nerovnosti. Štáty s veľkou zásobou kapitálu preto zdaňujú príjem bohatších ľudí viacej. Ak máte bohatých rodičov, automaticky máte lepšiu štartovaciu čiaru v živote. Vyspelé štáty sa snažia podporovať rovnosť šancí tým, že bohatí platia vyššia dane a z týchto peňazí sa potom financuje napríklad bezplatné školstvo a vzdelávanie pre všetkých. Ak Sulík varuje pred týmto systémom zdanenia, tak vlastne vraví, že bohatí podnikatelia majú platiť výrazne nižšie dane ako všetci ostatní," myslí si ekonomický analytik, ktorý radí koaličnému Mostu.
Terorizmus so Slovenskom nesúvisí
S dlhom na tom Slovensko tiež nie je najhoršie. "My síce na Slovensku máme nižšie dlhy ako západná Európa - nielen štát, ale aj firmy a domácnosti, ale máme ešte omnoho menej majetku, ktorým by sme tieto dlhy vedeli pokryť. S vysokým štátnym dlhom v Európe majú problémy najmä Grécko a Taliansko - a určite by som nechcel tento problém bagatelizovať - ale ostatné krajiny na tom nie sú ani zďaleka tak zle," tvrdí ekonóm.
Na margo posledného grafu s počtom teroristických útokov na Slovensku a v západnej Európe analytik tvrdí, že sa to nedá porovnávať. "Riziko teroristických útokov by som s otázkou pripojenia sa k jadru EÚ nespájal. Myslím si, že tu sa pán Sulík snaží nasilu spojiť niečo, čo spolu nesúvisí. Napriek útokom Islamského štátu je dnes v Európe omnoho menej teroristických útokov než napríklad v 70. rokoch minulého storočia, a tie útoky mali vtedy na starosti predovšetkým domáce teroristické organizácie ako ETA, IRA, Červené brigády, a podobne."
Súvis neexistuje
Sulíkove argumenty ilustrované na grafoch by ako argument proti ďalšej integrácii v EÚ nepoužil ani iný ekonóm, Peter Goliaš. "Súvis medzi integráciou a ukazovateľmi prezentovanými v grafoch nie je podložený a vo viacerých prípadoch zrejme ani neexistuje," tvrdí pre Topky riaditeľ inštitútu INEKO a dodáva, že hlbšia integrácia s liberálnymi ekonomickými reformami by bola pre Slovensko prospešná.
Centrum diania je vždy prínosnejšie
Ekonomika bokom, účasť Slovenska v NATO, EÚ a k západnému civilizačnému okruhu, je kľúčový. "Faktom je, že Slovenská republika získala a stále získava z členstva v EÚ, v eurozóne a v Schengene obrovské výhody v mnohých oblastiach. Vždy bude pre nás lepšie byť v centre diania ako na jeho okraji," tvrdí na margo Sulíkových výrokov Jaroslav Naď, bezpečnostný analytik zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. To pre Slovensko zároveň znamená aj vyšší vplyv.
Podľa neho je zjednodušený populistický euroskepticizmus iba klamlivá hra s voličmi rovnako ako nepodložený antiamerikanizmus či strašenie s utečencami. "Takto to dopadne, keď majú politici v rôznych stranách ambíciu vyjadrovať sa ako analytici, žiaľ, bez potrebných súvislostí a vedomostí," uzavrel analytik.
