BRATISLAVA – Sú vzdelanejšie, zodpovedné, no napriek tomu pracujú na nižších pozíciách a zarábajú menej ako muži. Spoločenská rovnoprávnosť žien je aj v 21. storočí stále diskutovanou témou. O tom, aké výhody dokážu myšlienky feminizmu priniesť Slovensku, sme sa zhovárali s Oľgou Pietruchovou, odborníčkou na rodovú rovnosť žien a mužov.
Oľga Pietruchová je riaditeľkou Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od roku 1998 sa intenzívne venuje problematike ženských práv a aktívne sa zasadzuje o zviditeľnenie a riešenie problematiky násilia páchaného na ženách.
Feminizmus je v stredoeurópskom priestore často vnímaný ako niečo prehnané, excentrické alebo zbytočné. Prečo? Je klíma v iných európskych krajinách iná?
Nemyslím, že to platí na stredoeurópsky priestor všeobecne, napr. určite nie pre Rakúsko. Skôr je to prístup v postsocialistických krajinách, ktoré nezažili tzv. druhú vlnu feminizmu. Ten bol zo strany komunistického režimu vždy vnímaný ako buržoázna ideológia, navyše nepotrebná, pretože emancipáciu žien formálne zabezpečoval štát. Okrem toho bolo pre komunistov akékoľvek nekontrolovateľné ľudsko-právne hnutie neprijateľné, a tým aj feminizmus ako taký. Z toho v nás zostala určitá pachuť voči feminizmu, bez uvedomenia si jeho historických a spoločenských kontextov a úlohe pri presadzovaní práv žien.
Čím si vás feminizmus získal na svoje stranu?
Jednoducho som si vedomá historických súvislostí, na základe čoho dochádzalo k sociálnym zmenám. Budúci rok bude sté výročie nadobudnutia volebného práva žien. Toto neprišlo samo od seba ani to nebol dar od osvietených mužov, ale výsledok ženského hnutia rovnako, ako právo na vzdelanie, vlastnenie majetku a podobne. Pre mňa je feminizmus reflektovaním štrukturálnych nerovností v spoločnosti a snaha o ich odstránenie v prospech zrovnoprávnenia žien a mužov. Ak je snaha o zrovnoprávnenie žien najdlhšou revolúciou v dejinách ľudstva, tak feminizmus je motorom, ktorý ju ťahá dopredu.
Aké sú podľa vás hlavné úlohy feministických hnutí 21. storočia? Na čo by sa mali ženy zamerať? Aké sú najpálčivejšie problémy tzv. ženskej problematiky?
Dnes sme sa, samozrejme, posunuli oveľa ďalej ako v predchádzajúcom storočí. Ženy majú možnosti, o akých naše matky a staré matky ani nesnívali. Napriek tomu sú stále živé témy ako nerovnosť v odmeňovaní, stále nízke zastúpenie žien v rozhodovaní, s tým spojená existencia rôznych predsudkov a stereotypov o (ne)schopnostiach žien a mužov v určitých oblastiach, ktoré v konečnom efekte vedú k obmedzovaniu osobnej slobody. No a v neposlednom rade je tu stále problematika násilia na ženách, najmä násilia v intímnych vzťahoch a sexuálneho násilia, v prevencii ktorého máme stále čo robiť.
Môžu feminizmu pomôcť aj muži?
Zapájanie mužov do snahy o rodovú rovnosť je dôležitou témou, pretože aj muži sa stávajú v dôsledku stereotypov znevýhodnení. Je tak napr. pri porozvodovej starostlivosti o deti alebo z hľadiska ich pracovného preťaženia a následného zhoršeného zdravotného stavu. Muži zomierajú mladší a páchajú viac samovrážd... tomuto by sa tiež dalo aspoň sčasti predchádzať už len oslobodením sa od stereotypu „správneho chlapa, ktorý neplače“.
Aktuálne v médiách rezonovala téma ženských zárobkov. Mzdy Sloveniek sú asi o štvrtinu nižšie a situácia nie je ružová ani inde v EÚ. Prečo ženy dostávajú za prácu nižšie odmeny? Môže za to stereotyp? Materstvo? Typ profesií vykonávaných ženami?
Aktuálne je rodový mzdový rozdiel pri hodinovom zárobku na úrovni 18 percent. Jeho príčiny sú mnohorozmerné, medzi najzávažnejšie faktory patrí nižšie ohodnocovanie vo verejnej sfére a celých sektorov, v ktorých ženy pracujú. Spomeniem len školstvo a zdravotníctvo, kde najmä na základných úrovniach vysoko prevládajú ženy, a práve tu sú platy najnižšie. Platy sú vyššie v podnikateľskej sfére, hlavne na riadiacich pozíciách, kde vysoko prevládajú muži. Hoci majú ženy priemerne vyššiu úroveň vzdelania, muži prevládajú v technických odvetviach a IT, kde sú opäť mzdy neporovnateľne vyššie. Ženám sa teda investícia do vzdelania neoplatí natoľko ako mužom. A dôležitým faktorom je, samozrejme, neporovnateľne viac času, ktorý ženy strávia starostlivosťou o deti a prípadne staršie alebo zdravotne postihnuté osoby v domácnosti, čo má opäť vplyv na ich pracovnú kariéru, ktorú sa snažia týmto povinnostiam prispôsobiť.
Existujú profesie, v ktorých ženy zarábajú viac ako muži?
Iste, existujú aj také, ale sú to tie s nižšími zárobkami, napríklad povolanie krajčírky. Podobne je to v stavebníctve, kde síce pracuje nepomerne menej žien, ale na iných – zjavne vyšších – pozíciách ako radoví stavbári. Okrem toho sme vlani dosiahli priam historický posun, keď medián zárobkov žien vo verejnej správe bol vyšší ako u mužov. Pri priemerných mzdách bol rozdiel stále na úrovni cca. 10 percent, čo je spôsobené nepomerne vyšším zastúpením mužov v riadiacich pozíciách.
Myslíte si, že vyváženie platov je v blízkej budúcnosti na Slovensku reálne?
Existujú krajiny, v ktorých je ten rozdiel nepomerne nižší, veľa záleží aj od charakteru trhu práce. V Luxembursku a Belgicku sa pohybuje okolo 6 percent, čo je zrejme spôsobené vysokou zamestnanosťou v sektore služieb a verejnom sektore. Podobne sú na tom viac rurálne krajiny ako Poľsko, Rumunsko či Taliansko, v ktorých je rozdiel v zárobkoch podobný. Je nepravdepodobné, že sa u nás dostaneme na číslo 0, rozdiely stále nejaké budú. Najmä, ak najlepšie platené sú mužské domény ako IT. Ak by však aspoň v sektoroch dominantných pre ženy adekvátne narástlo ich zastúpenie v riadiacich pozíciách, rozdiely by sa mali odstrániť aspoň tam.
Je podľa vás spoločnosť, v ktorej žijeme, stále silno zviazaná s patriarchálnymi modelmi? Ak áno, ako sa to prejavuje?
Celá spoločnosť a trh práce je nastavená na mužský model životného cyklu a od žien sa očakáva, že ak chcú byť rovnoprávne, tak sa s týmto modelom zmieria a snažia sa v ňom presadiť sa. Príkladom je presvedčenie, že kto zostáva v práci dlhšie a robí nadčasy, je lepší manažér. Ženy ale často nemajú ten luxus, pretože treba vyzdvihnúť deti zo školy či škôlky a doma ich doma čakajú ďalšie povinnosti. Ony tú prácu často dokážu vykonať v kratšom čase, efektívnejšie, lebo nemajú inú možnosť. Ale pri nadčasoch im potom tie hodiny chýbajú. Raz mi jedna vysoko postavená manažérka v prestížnej spoločnosti povedala, že všetci mužskí kolegovia na jej a vyššej úrovni majú doma „housewifes“, teda ženy v domácnosti, ktoré im robia celý servis a páni sa môžu plne sústrediť na prácu a spoločenské „povinnosti“. Ženské manažérky takmer nikdy nemajú doma mužského partnera, ktorý by ich odbremenil od celej domácej práce. Aspoň ja som sa nikdy s takýmto príkladom nestretla.
Viete si predstaviť, že by v Európe vznikol a fungoval matriarchát? Ako by sa spoločnosť a jej hodnoty zmenili?
Neviem, a ani to nikdy nebolo cieľom. Cieľom je zvýšiť resp. vyrovnať zastúpenie žien v rozhodovaní tak, aby sa ich skúsenosti a životné potreby brali viac do úvahy, aby spoločnosť bola férovejšia a spravodlivejšia. Avšak, samotný fakt, že je na čele nejakej spoločnosti žena, neurčuje nevyhnutne charakter politiky či spoločnosti a už vôbec ju nerobí matriarchálnou. Za všetky spomeniem len dve ženy a ich totálne odlišné politiky: Angela Merkelová a Marie Le Penová. Rovnaké pohlavie, totálne odlišné politiky a predstavy o spoločnosti.
Niektorí ľudia oponujú, že ženy majú byť „ženami“ a muži „mužmi“. Hoci sa ozývajú hlasy po rovnakých príležitostiach, obe pohlavie v určitom zmysle pociťujú frustráciu. Nie vždy dnes za ženu na prvom rande v kaviarni zaplatí muž, nie vždy žene otvorí dvere. Muži sa zasa môžu rozlúčiť s tým, že ich žena bude s radosťou doma vychovávať deti a každý večer nájdu na stole teplú večeru. Nie sú stereotypy v určitom psychologickom zmysle to, k čomu človek prirodzene smeruje?
Otváranie dverí či platenie za kávu je v porovnaní s nevýhodami, ktorým ženy v dejinách vždy čelili, bagatľom. Ak ja počúvam frustráciu od žien či aj mužov, tak to nie je nostalgia za stereotypmi a predsudkami, ale skôr ich neustále prevažovanie v spoločnosti a tým obmedzovanie slobodného rozhodovania jednotlivcov. Aj keď stereotypné predstavy o úlohe ženy a mužov síce môžu niektorým párom vyhovovať a je ich plným právom usporiadať si život podľa takýchto vzorcov, ale ako univerzálne spoločenské normy sú dnes príliš zväzujúce a obmedzujúce. Ľudia – muži aj ženy - majú dnes rôzne možnosti a schopnosti a nechajme ich usporiadať si život podľa ich predstáv a potrieb. Žijeme predsa v dynamicky sa meniacej spoločnosti, posúvame sa k hraniciam umelej inteligencie, staré technológie či historické stavby sú dnes už len muzeálne artefakty. Predstava, že budeme vo vzťahoch žiť ukotvení v stáročných tradíciách a predsudkoch, je porovnateľná so životom v historickej budove bez elektriny, tečúcej vody a kúrenia. Síce občas zaujímavý experiment, ale z dlhodobého hľadiska by to málokto z nás nevydržal.
Nepanuje vo svete akási kríza spoločenských rolí? Nejasné kontúry ženstva a mužstva? Nezlyháva archetyp otca a matky v zmysle, ktorý ho v podvedomí napĺňa posvätnosťou? Atraktívne ženy nie sú tie, ktoré majú plné boky a veľa detí, ale tie, ktoré majú nafúknuté prsia a pery. Muži strácajú úctu k materstvu a ženy v mužoch chcú vidieť skôr nebezpečného bojovníka z posilňovne, než milujúceho a príkladného budúceho otca svojich detí. Kde sa stala chyba?
Hovoriť o chybe nepovažujem ani trochu za opodstatnené. Medzi ženami, ktoré poznám ja, absolútne nerezonuje ideál „nebezpečného bojovníka z posilňovne“. To je paradoxne skôr to, čo nazývate „kontúrou mužstva“, pretože ak sa s mužstvom spája nejaký archetyp, tak je to práve typ silného nebojácneho muža, rytiera, ochrancu a živiteľa. To, že existuje tlak na mladosť a krásu, je, samozrejme, iná vec... a práve tento „mýtus krásy“ feministky dlhodobo odhaľujú a kritizujú. Neúmerný tlak vytváraný na ženy kvôli kráse, mladosti a štíhlosti, predsa nie je následkom feminizmu, ale potieranie jeho základných východísk o individualite a rozmanitosti žien a na druhej strane odmietanie ich objektivizácie ako sexuálneho či ozdobného artefaktu.
Existuje príklad z minulosti, kedy vzťahy medzi ženami a mužmi ideálne fungovali? Alebo sme dosiahli pokrok?
Myslíte si, že muži kedykoľvek v histórii ľudstva plnili svoju úlohu otca niekedy zodpovednejšie, ako je tomu dnes? Samotný fakt, že rodiny boli navonok kedysi stabilnejšie, že neexistovali rozvody, nevypovedá absolútne nič o kvalite vzťahov v rámci nich. Otcovia nikdy v dejinách nehrali v životoch svojich detí takú silnú úlohu ako dnes. Vidíme predsa množstvo mladých otcov, ktorí sa plnohodnotne podieľajú na starostlivosti o svoje deti, napr. počet otcov, ktorí vystriedajú matku svojho dieťaťa na materskej dovolenke, sa každý rok zdvojnásobuje. Otcovia hlasne artikulujú svoje práva aj po rozvode, to sú veci, ktoré sme pred desiatimi rokmi nepoznali. Je dokázateľným faktom, že nikdy v histórii ľudstva sme sa nemali tak dobre, nikdy práva žien neboli také široko uznávané. Myslím, že práve budúci rok na 100. výročie volebného práva žien na Slovensku bude dobrá príležitosť si to pripomenúť.
