BRATISLAVA - Slovensko zaostáva za európskymi krajinami v náraste miezd. Ak by chcela krajina dobehnúť v príjmoch napríklad Nórsko, trvalo by to Slovensku pri súčasnom tempe približovania až 389 rokov. Švajčiarske mzdy sa Slovákom nepodarí dobehnúť nikdy.
KOZ porovnala priemerné mesačné čisté príjmy Slovákov a občanov v iných európskych krajinách. Štáty rozdelila do troch skupín. Prvou sú krajiny vyspelej Európy, kam patrí napríklad Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, kde priemerný čistý mesačný príjem je okolo 3000 eur.
Druhou skupinou sú ďalšie rozvinuté štáty Európy, kam patrí Nemecko, Rakúsko či Malta s príjmom približujúcim sa k hranici 2000 eur.
Do tretej skupiny rozvojových krajín odborári zaradili spolu so Slovenskom Poľsko, Česko, ale aj Maďarsko, kde je priemerný čistý príjem približne cez 700 eur. "Tempá rastu príjmov sú rôzne. Nespochybňujeme, že priemerný príjem v jednotlivých skupinách rastie, ale rastie úplne rôznym tempom," upozornila viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Ukázalo sa, že podiel slovenského príjmu na príjme európskych krajín je rôzny, v určitých prípadoch dokonca alarmujúci. "Napríklad v roku 2004 bol podiel príjmu Slovenska na príjme Švajčiarska len necelých 13 %. V roku 2015 len necelých 12 %. V prípade Nórska to bolo v roku 2004 niečo cez 16 %, v roku 2015 to bolo 18,5 %," vyčíslila Uhlerová. V prípade Nemecka predstavoval v roku 2015 podiel príjmu 28,78 %. "Za sledovaných 11 rokov sa slovenské príjmy určite zvýšili, ale nerastú takým tempom, aby Slovensko v dohľadnom čase dobehlo nárast miezd európskych krajín, či už vyspelých alebo rozvinutých," skonštatovala Uhlerová.
KOZ vyrátala, kedy by Slovensko mohlo dobehnúť európske štáty. "Pri súčasnom tempe približovania nikdy nedobehne Švajčiarsko. Nórsko by SR dobehla o 389 rokov. Keby sa zvýšili platy o 10 % v tomto momente, tak Nórsko dobehne SR o 211 rokov. Nemecko spolu s Rakúskom o 44 rokov. To by sme museli nárazovo zvýšiť o 20 % platy," doplnila Uhlerová.
Slovensko je ale v súčasnosti zaujímavé pre niektorých zahraničných pracovníkov, najmä pre Litovcov, Rumunov či Bulharov. Podiel príjmu v Litve na príjme v SR je 81,41 %. "Litva nás pri súčasnom tempe môže dobehnúť s príjmami o 10 rokov, Rumunsko o 18 rokov a Bulharsko o 22 rokov. Zamestnanci z týchto krajín, ktorí majú momentálne záujem pracovať v SR, lebo ich príjmy sú tu atraktívnejšie, sa o pár rokov môžu vracať do domovských krajín," dodala Uhlerová.
KOZ chce preto tlačiť na to, aby sa príjmy na Slovensku zvyšovali, nakoľko to pomáha zvyšovať spotrebu a v konečnom dôsledku aj podporuje ekonomiku. "Momentálne sú kolektívne vyjednávania našich členských zväzov v rámci kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, takisto aj podnikových kolektívnych zmlúv," uviedol prezident konfederácie Jozef Kollár.
Pripomenul aj slová premiéra Roberta Fica, že v tomto volebnom období by malo Slovensko dosiahnuť priemernú životnú úroveň vyspelých krajín. KOZ pri rokovaní o zvyšovaní minimálnej mzdy bude trvať na tom, aby sa zachoval doterajší trend nárastu, ktorý bol za posledné dva roky na úrovni 8 %.
