BRATISLAVA – Po tom, ako ministerstvo životného prostredia potvrdilo plán sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni, sa ozvali prvé kritické hlasy. Podľa odborníkov nie je konzervácia skládky najlepším riešením, ako ochrániť vzácne životné prostredie.
Ministerstvo životného prostredia plánuje skládku ešte tento rok začať sanovať a za týmto účelom by malo do konca mesiaca vypísať verejné obstarávanie. Ako avizoval minister László Sólymos (Most-Híd), skládku čaká izolácia od okolitého prostredia metódou enkapsulácie, čím vznikne dva kilometre dlhá, 22 metrov hlboká a 80 centimetrov široká podzemná tesniaca stena s nepriepustným povrchovým krytom. Zároveň chce ministerstvo vyčistiť aj kontaminované podzemné vody v okolí skládky.
Švédsko dokáže spracovať až 99 percent odpadu: Výsmech! Slováci sú v recyklácii tragikomickí
Podľa predsedu komisie bratislavskej mestskej časti Vrakuňa pre dohľad nad sanáciou Milana Šindlera nie je enkapsulácia skládky práve ideálnym riešením na likvidáciu enviromentálnej záťaže. Pričom dnes vôbec nie je jasné, či bude takto navrhnutý projekt i realizovateľný. To musí ešte potvrdíť následný doplnkový prieskum a overovonie technológie v objeme vyše 1,4 mil Eur.
Rozsah znečistenia je obrovský
Žitný ostrov je studňa strednej Európy, upozorňuje Šindler v liste Ministerstvu životného prostredia SR, ktorým reagoval na aktuálny návrh spôsobu sanácie skládky, ktorá za posledné roky patrí k prioritným lokalitám na zozname plánovaných sanácií. „Do Žitného ostrova neustále vyteká už vyše 20 rokov obrovské množstvo toxicky kontaminovanej podzemnej vody,“ zdôraznil.
Z posledného prieskumu záťaže vykonaným spoločnosťou DEKONTA vyplýva, že voda v okolí skládky, kde sú osídlené oblasti, je potenciálne nebezpečná. Experti už v roku 2015 navrhli tzv. aktívnu sanáciu skládky. Variant izolácie kontaminovaného územia bol vybraný iba ako prípadné dočasné opatrenie do doby vykonania sanácie po sanačné limity.
„Ministerstvo životného prostredia sa i napriek odporúčaniu aktívnej sanácie z posledného prieskumu, za ktorý zaplatilo 234 038 eur, rozhodlo pre variant pasívnej sanácie kontaminovaného územia... Predložený projekt geologickej úlohy... je možné v stupni spracovania považovať len za stavebný zámer, ktorý podstatné zadania celkového riešenia sanácie posúva na budúceho zhotoviteľa stavby,“ hodnotí.
Vznikne ďalšie riziko
Pasívna sanácia podľa Šindlera len ohraničí hranicu skládky, resp. najťažšie kontaminovaného územia, neporadí si však s celkovým objemom kontaminovanej podzemnej vody.
„Predmetom realizácie tohto návrhu je aj vyťaženie, presun a sanácia minimálne 31-tisíc ton toxických, životu nebezpečných zemín a kalov, tiež čerpanie a čistenie tisícov metrov kubických kontaminovaných podzemných vôd, ktoré budú predstavovať pre pracovníkov budúceho zhotoviteľa, ale i našich obyvateľov a životné prostredie zvýšené nebezpečenstvo počas celej doby sanácie,“ dodal.
Mestská časť Vrakuňa požaduje v rámci svojich pripomienok predložiť realizačný projekt k návrhu sanácie pred začatím prác k odsúhlaseniu Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ďalej Úradu verejného zdravotníctva a Inšpektorátu bezpečnosti práce. Tiež navrhuje zmluvne zabezpečiť garanciu kvalitatívnych parametrov stavby najmenej na 50 rokov a pri poklese alebo strate kvality diela uplatňovať vysoké penále minimálne vo výške 100-tisíc eur mesačne.
Kritici ďalej navrhujú položiť na vykonanú hydroizoláciu ochrannú geotextíliu, ktorá musí ochrániť hydroizoláciu pred mechanickým poškodením. Skládka by mala byť hydroizoláciou prekrytá v rozsahu viac ako 98 percent a dôležité bude aj ukotvenie izolácie k existujúcim budovám vrátane odtoku vody z ich striech. Súčasťou projektu by malo byť podľa zástupcov mestskej časti aj odplynenie telesa skládky.
Podľa oponentov projekt nerieši najmä čistenie širokospektrálne znečistenej odčerpanej podzemnej vody, ako aj online monitorovanie a oblasť vypúšťania vyčistených vôd za čističkou, kde môže prípadná havária alebo znížená funkčnosť čističky spôsobiť následnú kontamináciu ďalšieho územia. „Navrhujeme zahrnúť do projektu vybudovanie verejne prístupných automatických monitorovacích staníc na sledovanie kvality podzemných vôd, kde budú môcť občania priebežne sledovať výsledky monitorovania,“ uviedli oponenti.
