ŠTOKHOLM/BRATISLAVA - Švédskemu systému recyklácie odpadu nedokáže konkurovať žiadna z európskych krajín. Švédi musia už niekoľko rokov dovážať odpad z iných krajín, aby mohli svoje recyklačné zariadenia udržať v chode. Zisťovali sme, ako s odpadom nakladá Slovensko a koľko z neho reálne zrecykluje.
Švédi dokážu s odpadom divy. Sú príkladom toho, že vyhodené a nepotrebné veci sa nemusia roky rozkladať na smetisku a znečisťovať životné prostredie. Na skládke končí vo Švédsku len jedno percento odpadu, uvádza portál Independent.co.uk. To znamená, že až 99 percent odpadu dokážu Švédi spracovať a využiť.
Našou budúcnosťou je odpad: Slovenskí vedci chcú stavať domy z plastov na FOTO
Európska únia sa usiluje, aby do roku 2030 boli členské krajiny schopné recyklovať 65 percent všetkého odpadu, no i tak nebudú Švédsku šliapať na päty v nastolenom enviromentálnom trende. Severská krajina je známa vysokou kultúrou starostlivosti o životné prostredie. Švédsko ako jedna z prvých krajín zaviedlo v roku 1991 vysokú daň na fosílne palivá a polovica jeho vyprodukovanej elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov.
Ivan (23) vliezol do smetného koša a zaspal v ňom: Okamihy hrôzy, len tesne unikol recyklácii
Podľa Anny-Carin Gripwallovej, hovorkyne asociácie Avfall Sverige, ktorá združuje švédske recyklačné spoločnosti, majú Severania vysoký zmysel pre zodpovednosť za životné prostredie. S kultivovanou recyklačnou morálkou je spojený aj záväzok zo strany firiem, ktoré dbajú o to, aby bol spálený odpad využitý na vykurovanie domácností, čo nahrádza využitie fosílnych palív. Spaľovanie odpadu však nie je bez kritiky a Švédi hľadajú nové cesty, ako ešte odpad druhotne využiť, kým sa z neho stane vykurovací prostriedok. Ak by prestali prijímať smeti z iných krajín a eliminovali vykurovanie odpadom, energiu by nahradili biopalivami, doplnila Gripwallová.
Mnohé švédske obce sa snažia aj o futuristické spôsoby triedenia odpadu, investujú do automatických systémov zberu odpadu a zavádzajú podzemné kontajnerové systémy, čím sa na cestách uvoľňuje priestor, ktorý by inak zaberali nádoby s odpadom. Súčasne sa v okolí smetných košov nešíria nepríjemné pachy do okolia. O takýchto moderných metódach triedenia odpadu však môžeme na Slovensku iba snívať.
Slovensko a recyklácia
Podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Tomáša Ferenčáka má každá obec podľa zákona o odpadoch povinnosť zaviesť a zabezpečiť separovaný, teda triedený zber pre papier, plasty, sklo, kovový odpad a biologicky rozložiteľný odpad. Ako doplnil hovorca, obec musí zabezpečiť aj nakladanie s drobným stavebným odpadom, biologicky rozložiteľným odpadom a zmesovým komunálnym odpadom.
„O vytriedené zložky komunálneho odpadu – konkrétne papier, plasty, sklo a kovy a taktiež aj elektroodpady a použité batérie a akumulátory, ktoré vzniknú u občana, sa však podľa nového zákona o odpadoch postará na vlastné náklady výrobca vyhradeného výrobku prostredníctvom autorizovanej organizácie zodpovednosti výrobcov. Znamená to, že výrobca obalov, elektrozariadení a batérií a akumulátorov má povinnosť zabezpečiť dostatočné zberové kapacity na triedený zber týchto zložiek komunálnych odpadov pre občanov. Obec tak znáša finančné náklady len na zabezpečenie nakladania s drobným stavebným odpadom, biologicky rozložiteľným odpadom, zmesovým komunálnym odpadom,“ spresnil.
Recyklujeme len okolo dvadsať percent odpadu
Ferenčák ďalej uviedol, že na Slovensku vzniklo podľa posledných údajov takmer 1,9 milióna ton komunálnych odpadov, pričom každý z obyvateľov Slovenska vyprodukuje ročne zhruba 350 kilogramov komunálneho odpadu. „Z celkového počtu tohto odpadu skoční na skládkach 69 percent a len vyše 20 percent sa recykluje. Recyklácia v tomto prípade znamená, že odpad sa materiálovo zhodnotí. Zvyšné percento odpadu sa energeticky využije v spaľovni, resp. spáli bez ďalšieho využitia,“ dodal s tým, že Slovensko musí ako členský štát Európskej únie do roku 2020 vytriediť a následne recyklovať minimálne 50 percent komunálneho odpadu.
Z plastov sa vyrábajú aj plavky
Triedenie a následne druhotné využitie odpadu nemusí byť hudbou budúcnosti ani na Slovensku, keby sme odpadu venovali viac pozornosti. „Napríklad, z plastov sa recykláciou vyrábajú nové plastové fľaše, plastové obalové materiály, prípadne vznikajú aj nové produkty ako plavky, flip-flopy, či spacáky. Z papiera sa vyrábajú zošity, kancelársky papier, papierové obalové materiály. Zo skla zasa vznikajú nové sklenené fľaše a sklenené nádoby. Zmesový komunálny odpad sa odváža do spaľovne odpadu, kde sa energeticky zhodnotí. Jeho spaľovaním sa vyrába para a elektrina, ktorá je ďalej distribuovaná do bratislavských domácností. Takto zásobujeme elektrinou asi 22-tisíc domácností v Bratislave,“ komentovala Beáta Humeniková, hovorkyňa bratislavskej spoločnosti OLO, ktorá sa zaoberá odvozom a likvidáciou odpadu.
Viac o recyklácii si môžete prečítať tu.
