BRATISLAVA - Pre Úniu miest Slovenska (ÚMS) predstavuje zákon o miestnom poplatku za rozvoj pozitívny výsledok dlhoročných snáh o zavedenie opatrenia, ktoré pomôže mestám a obciam riešiť negatívne dosahy investičnej činnosti na ich rozvoj a prevádzku. "Napriek niektorým nedostatkom a odlišnostiam oproti nášmu zámeru, sme prijatie zákona privítali a veríme, že po aplikačnej praxi sa odstránia aj jeho slabiny," uviedol generálny sekretár ÚMS Milan Galanda.
Práve uvážlivá aplikačná prax by mala byť podľa Galandu riešením i na možné negatívne efekty právnej normy, na ktoré upozorňujú kritici zákona. Tí poukazujú napríklad na zdvojenie vyvolaných investícií, zdražovanie cien samotných stavieb, zvyšovanie cien bytov, ale aj možný menší záujem developerov investovať na území menších miest a podieľať sa na ich rozvoji. "Mestá by mali komunikovať s investormi, najmä tými väčšími a hľadať riešenia, aby nedochádzalo k duplicitám vo výdavkoch a aby sa tým nadmerne nezvyšovala konečná cena," upozornil Galanda.
Súčasne zvýraznil fakt, že zavedenie poplatku je na báze dobrovoľnosti. V konečnom dôsledku tak podľa Galandu budú o zavedení poplatku rozhodovať konkrétne, osobitné podmienky, ktoré v danom meste či obci panujú. "Iná situácia je v Bratislave, Trnave, iná v mestách ostatných regiónov Slovenska," skonštatoval.
Informoval taktiež, že podľa interného prieskumu, ktorý si ÚMS urobila v lete, viaceré mestá poplatok chcú zaviesť, no sú aj také, ktoré jeho zavedenie vnímajú ako kontraproduktívne. "Ďalším zistením prieskumu bolo, že o zavedení poplatku ako nástroji regulujúcom výstavbu, uvažujú aj niektoré obce v okolí regionálnych centier, ktoré pociťujú záujem investorov, no taktiež negatívne dopady investičných aktivít," uviedol generálny sekretár ÚMS.
Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Samosprávam má pomôcť pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj a zároveň má brániť korupcii. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu výšku (35 eur) poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Od poplatku sú oslobodené stavby rodinných domov s podlahovou rozlohou do 150 m2. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, nebude sa vyberať ani v prípade drobných stavieb stavby technickej infraštruktúry či stavieb slúžiacich na obranu štátu. Poplatok by stavebníci nemali platiť ani za zatepľovanie či rekonštrukciu budov, novela v tomto znení je už v NR SR v druhom čítaní a predpokladá sa jej prijatie. Poplatok sa nebude vyberať ani v prípade odstraňovania porúch a havarijných stavov. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
