BRATISLAVA - Miestny poplatok za rozvoj má už od budúceho roka pomôcť mestám a obciam pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj. Zákon z dielne poslancov Národnej rady SR Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD) nadobudne účinnosť 1. novembra. Analytici v ňom však vidia niekoľko rizík a upozorňujú, že právna norma sa odchýlila od pôvodného zámeru.
„Na jednej strane tento poplatok pôsobí pozitívne, pretože prinesie viac peňazí do rozpočtov obcí, ktoré môžu použiť práve na rozvoj infraštruktúry. Na strane druhej je tu napriek tomu viacero nedostatkov a hrozieb,“ uviedol analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Lindák.
Jedným z nich je úhrada poplatku aj za rekonštrukcie stavieb, pri ktorých sa z hľadiska infraštruktúry nič nemenilo. Tento problém však rieši poslanecká novela, ktorá je momentálne v druhom čítaní parlamentu. „Ďalším nedostatkom môže byť vyňatie domov s výmerou do 150 štvorcových metrov (m2). Tu je otázne, či rodina v menšom dome nepotrebuje rovnakú infraštruktúru ako rodina v dome, čo má viac ako 150 m2,“ poznamenal Lindák.
Otázna je podľa neho aj transparentnosť v spojení s týmto poplatkom. „Keďže obce sa budú o výber a použitie starať individuálne, tak je otázne, či to bude možné v dostatočnej miere kontrolovať. Rovnako stanovovanie poplatku môže byť do veľkej miery arbitrárne. V konečnom dôsledku sa môže stať, že utrpia budúci obyvatelia bytov a napriek zvýšenej cene ubytovania sa k spomínanej infraštruktúre nedostanú,“ vysvetlil Lindák.
Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda pripomenul, že idea presadiť zákon vznikla v prostredí samospráv. Pôvodným zámerom ich zástupcov bolo stanoviť pravidlá, ako by mestá a obce mohli legálnym spôsobom získavať od developerov zdroje, ktoré by používali na budovanie či rekonštrukciu základnej infraštruktúry. Ide o takzvané vyvolané investície napríklad pri výstavbe nových obytných celkov.
„Tento pôvodný zámer bol však predkladateľmi návrhu zákona spotvorený a pozmenený do podoby, že poplatok za rozvoj sa netýka primárne developerov, ale takmer všetkých stavebníkov, a týka sa nielen nových stavieb, ale aj ich rekonštrukcií. Poplatok za rozvoj sa tak stáva ďalším z dlhého radu poplatkov a daní, ktorými verejná správa zaťažuje občanov a podnikateľov na Slovensku,“ zhodnotil Sloboda.
Analytik nepochybuje o tom, že samosprávy nutne potrebujú viac zdrojov na riadne zabezpečovanie kompetencií a služieb v prospech občanov. „Bolo by však vhodnejšie, aby sa na tento účel nevymýšľali nové dane a poplatky, ako je to v prípade miestneho poplatku za rozvoj, ale aby došlo k inému prerozdeleniu už vybraných zdrojov v rámci verejnej správy. Viac zdrojov by malo ísť samosprávam na úkor rozhadzovačnej centrálnej vlády,“ domnieva sa.
Zákon v jeho dnešnej podobe sa podľa Slobodu natoľko odchýlil od pôvodného zámeru, že by si zaslúžil minimálne odloženie účinnosti, ak nie rovno zrušenie. „O jeho pochybnej kvalite svedčí i fakt, že prv, než mal vstúpiť do účinnosti, dôjde k jeho novelizácii,“ upozornil.
Právnu normu schválil parlament vlani v novembri. Obec môže poplatok dobrovoľne zaviesť všeobecne záväzným nariadením. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Zákon o miestnom poplatku zavádza skôr daň ako príspevok na rozvoj, myslí si Košťál
Kvalitu zákona o miestnom poplatku za rozvoj determinuje spôsob jeho prijatia, keď namiesto odbornej diskusie sa zvolilo politické riešenie. A to predurčuje i zavádzanie zákona do praxe. Myslí si to riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Ctibor Košťál. Šéf mimovládnej organizácie nechce spochybňovať potrebu riešenia vzniknutej situácie prostredníctvom spoplatnenia stavebnej činnosti a viazania takéhoto príjmu na rozvoj obce. "Nie je možné, aby sa stavitelia nijakým spôsobom nepodieľali na verejných investíciách, ktoré sú nevyhnutné po realizácii ich výstavby, napríklad potrebu rozšírenia škôlok, ciest či ihrísk po výstavbe bytového komplexu. Na druhej strane však zákon jednoznačne nestanovuje povinnosť samospráv tento poplatok využiť na rozvoj verejných priestorov v súvislosti s výstavbou," upozornil Košťál. "Prijaté riešenie pripomína skôr daň ako poplatok za rozvoj," dodal.
Zákon podľa jeho názoru len vágne stanovuje mantinely využitia príjmov z poplatku, upozorňuje pritom, že takto získané zdroje môžu byť použité trebárs aj na výstavbu tribúny na futbalovom štadióne. "Na to, aby príjmy z poplatku plnili rozvojovú funkciu je potrebné novelizovať zákon tak, aby samosprávy mali povinnosť vrátiť príjem z poplatku do konkrétnych lokalít zasiahnutých výstavbou," zdôraznil Košťál. Poukázal tiež na to, že niektoré výnimky v zákone nie sú v súlade s cieľom legislatívnej úpravy. "Minimálnym spôsobom reguluje výstavbu satelitov, ktorá je takisto záťažou z hľadiska investícií do verejných služieb," spresnil.
V prípade zamýšľaného protikorupčného efektu daného zákona Košťál uznáva, že právnou úpravou došlo k legalizácii dovtedy málo postihovanej činnosti výberu "výpalného" od staviteľov, no poznamenáva, že napríklad pri rodinných domoch sa stav nijakým spôsobom nezmenil. "Starostovia budú môcť aj naďalej tlačiť na drobných staviteľov, aby prispeli na rozvoj, aj keď podľa zákona na to nemajú právo," upozornil Koštál.
V rámci účinnosti a efektu zákona bude podľa neho dôležitou samotná aplikačná prax, ako budú samosprávy poplatky zavádzať, vyberať a aké verejné investície budú z neho pokrývať. "Ak však má mať poplatok formu celoplošnej jednotnej sadzby v maximálnej výške tak, ako sa o tom uvažuje v rámci Bratislavy, poplatok stráca regulačnú funkciu, prostredníctvom ktorej by samosprávy mohli nižším poplatkom zvýhodňovať vhodné lokality na výstavbu a naopak vyššou sadzbou chrániť tie lokality, kde je žiadaná nižšia zastavanosť," skonštatoval.
