MARTIN – Nočný život na Slovensku vyzeral pred sto rokmi celkom inak ako dnes. Rok 1916 mnohých ľuďom privodil problémy so spánkom. Kto v noci zaspal, nemusel prežiť. Národnie noviny spred sto rokov vysvetľovali, prečo sú tmavé námestia až do rána preplnené nervóznymi ženami.
Ako písali 24. októbra 1916 Národnie noviny, prvá svetová vojna vyvolala masovú nespavosť. Vo väčších mestách zvykli ľudia bdieť dlho do noci. Ráno sa pre nich začínalo už v noci. „Ženy už večer idú pred obchody, po masť, sadnú si na stolček, ktorý so sebou priniesli, a driemajúc, ukrútené vo veľkých ručníkoch, sedia tam až do bieleho rána...“ písali noviny. Len čo však ráno obchody otvorili, strhla sa medzi ženami ruvačka kvôli potravinám. Úspech mali len tie najsilnejšie, ktoré nemali na výber – doma ich čakalo aj osem hladných krkov.
Noviny pred sto rokmi kritizovali slovenské bývanie: Malo by byť policajne zakázané
Najhoršie výstupy ženy ráno predvádzali pred mestskou tržnicou, kde neraz dochádzalo k tomu, že niekoho v tlačenici pošliapali či pritisli k stene a usmrtili. „Pred obchodmi na cukor, petrolej, múku, stoja dlhé rady ľudí, najviac žien, staré-mladé, s deťmi na rukách...,“ pokračuje článok. V nedostatku sa z ľudí stávali vzájomní nepriatelia. V časoch krízy sa medzi ľudovými vrstvami začalo rozmáhať platenie v naturáliách, čiže výmenný obchod.
„V nedeľu popoludní sú všetky vlaky preplnené: len von sa, na dedinu, azda sa podarí niečo kúpiť,“ opisovali noviny. „Pomaly budeme chodiť špinaví, mydlo bude len ideálom, - hladní, v tme a zime budeme vysedávať,“ usúdila autorka článku. Čoraz viac ľudí nespalo v čistých mäkkých posteliach - namiesto toho postávali vonku na uliciach a čakali na mier, ktorý bol ešte v nedohľadne.
