BRATISLAVA - Namiesto murárov, predavačiek a pracovníkov za pásom stroje? Vzdialená budúcnosť? Omyl! Už o pár rokov sa pracovné miesta na Slovensku radikálne zmenia. Ekonómovia prišli s analýzou, ktorá sa bude Slovákom ťažko čítať. Až polovica pracovných miest v priebehu krátkej budúcnosti zmení svoju tvár. Na toto doplatia najmä zamestnanci s nízko kvalifikovanými pozíciami.
Jednoduché a rutinné pracovné miesta na Slovenskú sú vo veľkom ohrození. Vyplýva to z analýzy Organizácie pre rozvoj a hospodársku spoluprácu (OECD), ktorú urobila v tomto roku. Pre Slovákov je to neradostné čítanie. "Demografické zmeny, globalizácia a nové technológie menia povahu práce a keriér," píšu ekonómovia v štúdii.
Polovica pracovných miest o pár rokov zmení svoju tvár
Kľúčový je graf (na obrázku dolu) z dielne OECD. Až vyše 10 percent pracovných miest je ohrozených automatizáciou. To by znamenalo úplnú stratu miesta. Ďalších vyše 30 percent pracovných miest je v ohrození veľkej (50 až 70 percentnej) zmeny, čo neznamná zánik miesta, ale jeho radikálnu premenu s tlakom na zvýšené nároky či postupy zamestnanca.
Spolu teda až takmer polovica pracovných miest na Slovensku bude v najbližších rokoch radikálne ovplyvnená digitalizáciou, novými technológiami a automatizáciou. Včera o tom informoval aj Peter Pellegrini, minister pre investície a informatizáciu. Podľa neho je predpoklad, že v najbližších 20 rokoch asi 50 % profesií prejde procesom automatizácie, čo bude spojené s potrebou digitálnych zručností.
Digitalizácia je kľúčová
Slovensko vedie túto nelichotivú štatistiku spomedzi najvyspelejších krajín OEDC. Za nami nasledujú Česi, Taliani, Nemci a Rakúšania. Najmenej ohrozené pracovné miesta novými technológiami sú podľa organizácie v Južnej Kórei, Estónsku alebo Fínsku. Dôvod na paniku ešte nie je, no zmeny, ktoré sa nezadržateľne blížia, budú bolieť. "Digitalizácia je kľúčový faktor, ktorý ovplyvní povahu práce v nasledujúcich dekádach," uvádza sa v štúdii.
Zmeny majú prísť v nasledujúcich dekádach. Strata nízko kvalifikovaných miest bude v krátkodobom horizonte bolieť, postupne, tak ako poznáme z histórie, by sa mali objavovať nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Tento jav sa však v budúcnosti nemusí zopakovať.
Vzdelanie a dobré školstvo je záchrana
Ako túto situáciu napraviť, aby sa Slováci nemuseli obávať o svoje zamestnania? "Kľúčová je kvalita vzdelávania," zareagoval pre Topky riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš s tým, že ak školy produkujú ľudí, ktorí sú schopní vykonávať len jednoduché alebo rutinné výkony, sú automatizáciou viac zraniteľní.
"Kľúčové je zlepšovať metodiku merania kvality škôl, napríklad sledovať uplatnenie absolventov na trhu práce alebo pridanú hodnotu, ako aj rozšíriť záber štandardizovaných testov. Školy treba podľa kvality porovnávať a o výsledkoch informovať verejnosť, aby na trhu neostávali tie s najslabšími výsledkami," myslí si ekonóm.
Vláda by mala prestať robiť to, čo doteraz
Podľa analytika spoločnosti TRIM broker Ronalda Ižipa dôvod, prečo je na Slovensku toľko miest ohrozených, je jednoduchý. "Slovensko má veľmi problematickú štruktúru zamestnanosti, keď veľká časť populácie pracuje v priemysle. A práve priemyselné činnosti sa budú už v krátkej budúcnosti nahrádzať strojmi," myslí si ekonóm.
Vláda by na zabránenie strát týchto miest mala podľa neho prestať robiť to, čo doteraz. "Prestať robiť – doslova, prestať robiť to čo doteraz. Daňové úľavy a zvýhodnenia pre veľké priemyselné megakorporácie (automobilky) síce vytvárajú krátkodobú zamestnanosť, no zo Slovenska spravia za 20 rokov hladovú dolinu. Keď nahradia ľudí strojmi, či odídu za lacnejšou prácou, čo budú Slováci robiť? Vláda sa musí zamerať na pomoc podnikateľom a živnostníkom – opak toho, čo robí," tvrdí Ižip.
Technologický progres je tu už od priemyselnej revolúcie
Vláda by okrem politiky vzdelávania, aj podľa ďalšieho ekonóma, nemala do ekonomiky zasahovať. Myslí si to Kamil Boros z X-Trade Brokers, ktorý sa neobáva ani technologického pokroku. "Technologický pokrok, teda automatizácia pracovných činností prebieha už od priemyselnej revolúcie a neustále mení charakter trhu práce. Už n-krát v histórii sme tu mali predikcie, že stoje zoberú ľuďom pracovné miesta, a tieto katastrofické vízie sa nenaplnili. Ani teraz to nebude inak."
V Amerike sa báli zavádzania bankomatov
Ako príklad uviedol zavádzanie bankomatov v 80tych a 90tych rokoch v USA. "Keď sa začali v 80tych a 90rokoch v USA masovo zavádzať, tak vznikli obavy, že veľká časť bankových pracovníkov príde o prácu. Stal sa opak, náklady prevádzkovanie pobočky s príchodom bankomatov klesli a to vytvorilo priestor pre rozšírenie siete pobočiek. Zároveň banky pri vyššej ziskovosti, ktoré im úspora nákladov priniesla, rozšírili objem svojich služieb, kde využili úradníkov, ktorí predtým prijímali a vydávali vklady," opisuje Boros.
Automatizácie sa teda podľa neho netreba báť, ba naopak, treba ju vítať. "Keby nebola, tak väčšina ľudí stále pracuje v poľnohospodárstve, aby vyprodukovala dostatok potravín pre ľudstvo a nebol by čas a priestor pre výrobu samozrejmostí, na ktoré sme dnes zvyknutí."
