BRATISLAVA - Ministri obrany členských krajín Európskej únie budú v pondelok a v utorok rokovať v bratislavskej Redute. Kľúčovou témou neformálneho stretnutia pod vedením vysokej predstaviteľky únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej bude diskusia o implementácii obranných aspektov globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Touto stratégiou sa už zaoberali aj premiéri, a to na júnovom zasadnutí Európskej rady. Ministri obrany členských štátov únie budú tiež rokovať o spolupráci EÚ a NATO. Na tomto rokovaní sa zúčastní aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Počas pracovného obeda sa ministri budú venovať misiám a operáciám spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky so zameraním na Líbyu a región Sahel.
Na neformálnu schôdzku príde Taliansko s návrhom stratégie rozvoja spoločnej štruktúry EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Taliansky návrh predpokladá užšiu previazanosť medzi armádami "obmedzeného počtu" štátov EÚ, ktoré by mali dať svoje sily "k dispozícii Bruselu". Vzniklo by tak jadro budúcej spoločnej armády EÚ.
Roky trvajúce diskusie o európskej armáde sa zintenzívnili po júnovom referende o vystúpení Británie z EÚ. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová nedávno predložila vlastný koncept "spoločnej obrannej štruktúry", v ktorom ráta so zriadením ústredného veliteľstva v Bruseli či nasadením bojových skupín EÚ v rámci misií dvadsaťosmičky.
Taliansko navrhuje okrem iného vytvorenie európskeho systému prípravy vojakov a ďalšie posilnenie spolupráce v oblasti vojenského výcviku. Vo svojom pláne predpokladá taktiež výraznejšie podporovanie európskeho zbrojárskeho priemyslu a daňové zvýhodňovanie vojenských projektov.
Silnými podporovateľmi vzniku obrannej únie sú popri Francúzsku a Nemecku aj minimálne dva štáty Visegrádskej štvorky, a to Česko a Maďarsko. Zdržanlivejšie sa k tejto myšlienke stavajú napríklad pobaltské štáty, ktoré sa obávajú zdvojenia štruktúr s NATO.
