BRATISLAVA - Slovensko by nemalo byť len lacnou montážnou dielňou, ale malo by sa posúvať k inováciám a novým technológiám v priemysle. Upozornila na to analytička Poštovej banky Jana Glasová, podľa ktorej by sa to prejavilo vo vyššom raste ekonomiky a lepšej situácii na trhu práce.
"Inteligentný priemysel by mal prechádzať naprieč všetkými priemyselnými odvetviami a ide v podstate o to, že priemyselníci na Slovensku by mali v čo najväčšej miere využívať najmodernejšie poznatky z oblasti vedy, výskumu, informačných technológií, inovácií či robotiky," vysvetlila Glasová.
Zavádzanie nových technológií a investovanie prostriedkov do výskumu a inovácií označila za najlepšiu cestu, ako zvyšovať konkurencieschopnosť slovenských výrobkov na zahraničných trhoch. Vývoj v Európe a vo svete sa totiž uberá práve týmto smerom a Slovensko by podľa nej nemalo zaostávať.
"Cieľom rozvoja priemyslu u nás by nemalo byť len zostať lacnou montážnou dielňou, ale posúvať sa stále viac k priemyslu, ktorý bude založený na inováciách a nových technológiách. To bude mať v konečnom dôsledku prospech nielen pre slovenských priemyselníkov, ale aj pre celú slovenskú ekonomiku, pretaví sa do vyššieho rastu hrubého domáceho produktu (HDP) a zlepšovania situácie na trhu práce," zdôraznila Glasová.
Riziko vidí v nedostatku financií, pretože investície do nových technológií a výskumu si vyžadujú nemalé peňažné prostriedky. Preto bude podľa analytičky veľa závisieť aj od toho, či budú mať slovenské podniky dostatok peňazí a či bude možné získať dotácie zo štátneho rozpočtu a z európskych fondov.
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová poukázala na to, že prepájanie moderných IT technológií s priemyslom môže zvýšiť efektivitu výroby a priniesť ďalšie výhody vďaka zjednodušeniu a napojeniu procesov. "Na druhej strane, niektoré pracovné miesta sa môžu ukázať ako prebytočné, keď sa priemysel viac prepojí s novými technológiami, takže by bolo vhodné zabezpečiť preškolenie a pomôcť v ďalšom uplatnení pracovníkov, aby nezostali bez práce," uviedla.
Dodala však, že pri efektívnejšej výrobe budú mať pracovníci viac času na iné veci, napríklad sa budú môcť zamerať na strategické a koncepčné aktivity či služby. Celkové výdavky na výskum a vývoj na Slovensku sú podľa Muchovej pomerne nízke, v roku 2014 na ne štát vyčlenil len 0,89 % HDP.
