BRATISLAVA - Od roku 1993 Slovensko poskytlo z 58.373 žiadostí azyl 807 utečencom. Vlani podalo žiadosť 330 cudzincov, z toho vyhoveli ôsmim, do konca mája 2016 bolo podaných 52 nových žiadostí, pričom azyl dostalo 154 cudzincov. Vyplýva to zo štatistík, ktoré poskytol Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (MV SR).
Slovensko poskytlo najviac azylov občanom z Afganistanu (241, z toho 74 udelili štátne občianstvo) a z Iraku (205, občianstvo udelili 10). V priebehu mesiaca máj 2015 najväčší záujem o udelenie azylu prejavili Ukrajinci (siedmi, z toho traja muži a štyri ženy, deti do 14 rokov a dospelí nad 40 rokov) a dvaja občania z Konga vo veku od 26 do 39 rokov.
"Počas azylovej procedúry žiadateľom o udelenie azylu je poskytované v zariadeniach Migračného úradu bezplatné ubytovanie, strava, základné hygienické potreby, kurz slovenského jazyka a neodkladná zdravotná starostlivosť. Taktiež je im poskytovaná sociálna a psychologická starostlivosť, doplnková materiálna pomoc a voľnočasové aktivity,“ uviedla Amra Sarajličová z Migračného úradu.
Ako ďalej uviedla, po získaní medzinárodnej ochrany sú žiadatelia v starostlivosti mimovládnej organizácie, v tomto období Slovenskej katolíckej charity, ktorá im z prostriedkov fondov EÚ po dobu maximálne šiestich mesiacov poskytuje finančný príspevok na uľahčenie začlenenia sa do spoločnosti, psychologické, sociálne, právne poradenstvo a kurz slovenského jazyka.
Ako uvádza zákon, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Navyše ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov.
Je to zdĺhavý proces
Integrácia osôb s udelenou medzinárodnou formou ochrany je veľmi zložitý a zdĺhavý proces. „Ich integrácia v rámci Slovenska má svoje špecifiká vzhľadom na krátku históriu prijímania cudzincov a nepriaznivú ekonomickú situáciu v krajine (ako je napr. nedostatok dostupného bývania, vysoká nezamestnanosť a iné). Úspešnosť integrácie týchto osôb je veľmi individuálna a záleží od mnohých faktorov, ako napríklad či ide o vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí, o osoby so znalosťou anglického alebo iného svetového jazyka atď.,“ uviedla pracovníčka Migračného úradu. Skonštatovala však, že vo všeobecnosti sa im na Slovensku páči a chceli by byť prospešní pre spoločnosť.
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vníma problematiku Slovenska v medzinárodnopolitickom kontexte. "Zdá sa, že Slovensko prežíva utečeneckú krízu bez utečencov. Počet utečencov je minimálny, no paradoxne strach je enormný predovšetkým vďaka krajne pravicovým politikom,“ povedal hovorca organizácie Andrew Stroehlein.
Vyjadril ľútosť nad tým, že SR nie je jediná krajina s takýmto pohľadom na vec – stačí sa pozrieť podľa jeho slov na Českú republiku. „Avšak ako sa Slovensko pripravuje na prevzatie predsedníctva v Rade EÚ, je stále pod väčším drobnohľadom sveta a taktiež antiutečenecká politika a vyhlásenia nasmerované proti islamu od politických predstaviteľov spôsobia, že tá kontrola bude ešte väčšia. Skôr ako hrať na city a zhoršovať pozíciu Slovenska na svetovej scéne, lídri by mali vysvetliť ľuďom, že Slovensko v Európe i medzinárodne má zodpovednosť za pomoc utečencom. Taktiež preukázanie tolerancie je vo väčšom súlade s európskymi hodnotami,“ dodal.
Od roku 2000 si každoročne 20. júna pripomíname Svetový deň utečencov. Osudy ľudí, ktorí boli z vážnych dôvodov nútení opustiť svoje domovy, prišli o všetky väzby a museli si vybudovať nový život v inej krajine. Slovensko si tento deň pripomína rôznymi športovými a voľnočasovými aktivitami v zariadeniach Migračného úradu MV SR.
