BRATISLAVA – Slovensku opäť tlieska celý svet. Dôvodom je obrovský úspech právničky Zuzany Čaputovej, ktorá získala medzinárodnú cenu Goldman Environmental Prize. Podľa odborníkov zaviedla precedens nielen v postkomunistickom Slovensku, ale aj v celej Európskej únii.
Prestížnou Goldmanovou cenu sa odteraz môže pochváliť aj Zuzana Čaputová z organizácie VIA IURIS, ktorú si prevzala v San Franciscu. Goldman Environmental Prize získa za svoje dlhoročné komunitné a právne líderstvo v kauze Pezinská skládka. Goldmanova environmentálna cena sa prirovnáva k Nobelovej cene v oblasti ochrany životného prostredia a Zuzana Čaputová ju získa za európsky kontinent.
Významné ocenenie dostala prvýkrát v histórii Slovenka: Za pomoc utečencom
Zuzana Čaputová bola jednou z vedúcich osobností pezinskej občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta. Ako členka tímu VIA IURIS tiež zastupovala Pezinčanov pred úradmi a súdmi. „To, že dnes získam Goldman Environmental Prize ma teší a veľmi si to vážim. Túto cenu vnímam ako ocenenie občianskej angažovanosti, vytrvalosti a odhodlania celej komunity Pezinčanov, ktorí sa postavili proti nespravodlivosti a ubránili sa ďalšej škodlivej skládke odpadov vo svojom meste,“ reaguje na ocenenie Čaputová.
Veľký príbeh z malého mesta
Pezinská kauza je podľa Čaputovej príkladom vzácneho spojenia občianskej kampane, mobilizácie miestnej komunity a odbornej právnej práce, ktoré prinieslo konkrétny výsledok. „Skládka je zatvorená, bez odpadu a jej povolenie je zrušené. Navyše tento príbeh z malého mesta na Slovensku mal napokon aj veľký medzinárodný presah. Na tejto kauze boli Súdnym dvorom EÚ stanovené pravidlá, ktoré sú teraz záväzné pre celú EÚ,“ dodala Zuzana Čaputová.
Slovenka dobyla srdcia Švajčiarov v talentovej súťaži: Z jej spevu mali všetci husiu kožu
„Pezinok je odkazom pre všetkých na Slovensku, aby sa nebáli občiansky angažovať a chrániť svoje práva. Tešíme sa so Zuzanou a sme hrdí, že máme v tíme takúto osobnosť. VIA IURIS bola svojou dlhoročnou a intenzívnou podporou pre Pezinčanov súčasťou ich príbehu a sme radi, že sme tento boj spoločne vyhrali,“ dodáva Milan Šagát, výkonný riaditeľ VIA IURIS.
Spor sa dostal až na Súdny dvor EÚ
Od roku 1999 sa Pezinčania bránili výstavbe skládky odpadov o rozlohe 12 futbalových ihrísk s kapacitou 792 tis. m3 odpadu. Stáli proti vplyvnému investorovi s väzbami na úrady, ktoré rozhodovali o povoľovaní skládky. Viac ako 1 200 ľudí sa zapojilo priamo do konaní, no ich práva úrady hrubo porušovali. Spor sa dostal až na Súdny dvor EÚ a má významný medzinárodný presah. Pravidlá v ňom stanovené sú záväzné pre celú Európsku úniu. V roku 2013 Najvyšší súd SR rozhodol v prospech Pezinčanov a zrušil povolenie na výstavbu skládky. Skládka v meste síce stojí, ale je uzavretá a nemôže sa používať.
Goldmanovu environmentálnu cenu udeľuje americká nadácia Goldman Environmental Foundation založená v roku 1989 lídrami občianskej spoločnosti a filantropmi, manželmi Richardom a Rhodou Goldmanovcami. Každý rok získa toto výnimočné ocenenie iba jedna osoba za jeden kontinent.
Zuzana Čaputová: Slováci neboli zvyknutí protestovať
Prípad pezinskej skládky sa ťahal roky. Boli chvíle, kedy ste ľutovali, že ste sa na to dali?
Nikdy som to neľutovala. Počas celého toho dlhého obdobia som mala pocit, že to má zmysel a nebolo to vždy spojené s presvedčením, že vyhráme. Často sme, obrazne povedané, boli dole. Napriek tomu som ale mala pocit, že pokiaľ vidím najbližší krok, ktorý môžem a viem urobiť, tak ho jednoducho urobiť musím a má to zmysel. Musela som iba dôverovať tomu, že sa to podarí zvrátiť a vyhrať.
Jeden čas sa už skládka zavážala aj odpadom. Verili ste vtedy, že sa ju ešte podarí zatvoriť?
Stále som mala nádej. Bola som presvedčená o tom, že sme v práve, že ak komunita odmieta ďalšiu nezmyselnú záťaž na svojom životnom prostredí, keďže už jedna obrovská skládka v meste je, tak máme právo sa brániť a využívať všetky možné nástroje a prostriedky, aby sme náš pohľad presadili. Takže napriek tomu, že bolo chvíľu obdobie zavážania odpadmi, tak som mala stále nádej, že sa to podarí zvrátiť. A platí, čo som povedala, pokiaľ som videla najbližší krok, tak som do neho šla.
Prípad povzbudil aj iných, aby sa aktívne zaujímali o dianie vo svojom okolí. Obracali sa na vás ľudia s očakávaním, že ukončíte aj ich problémy?
Myslím, že áno, malo to aj povzbudzujúci význam pre ďalšie komunity a obyvateľov. V spolupráci s Via Iuris robím na ďalších podobných kauzách, ktoré sa týkajú oblasti životného prostredia, najčastejšie práve odpadového hospodárstva. Veľa vecí sa aj podarilo zastaviť, našťastie, v skoršom štádiu z hľadiska procesu. Veľa nezmyselných prevádzok, ktoré boli pilotné a neexistujú porovnateľné technológie v zahraničí, sa podarilo odvrátiť a na Slovensku nebudú. Teším sa, že tá kauza mala povzbudzujúci efekt aj voči iným obyvateľom na Slovensku, že sa zmobilizovali a zabojovali za svoje práva.
Stretávali ste sa pre skládku aj s nátlakom či zastrašovaním, aby ste ju neriešili?
Bol to boj s mocou. A jeho súčasťou je, že čelíme rôznym tlakom a napriek tomu, keď vytrváme a sústredíme sa na pragmatickú rovinu celej kauzy a cesty, tak sa nám cez to podarilo prejsť.
Ako by ste zhodnotili stav občianskeho aktivizmu na Slovensku?
Ako to sledujem aj zo svojej advokátskej praxe, myslím, že ten trend je dobrý. Na jednej strane mám pocit, že sa ľudia zapájajú, že ich neodradí neúspech, ktorý sa niekde inde udeje, a naopak, povzbudí ich úspech, keď sa podarí zvrátiť nejakú vec. Mám tiež pocit, že rastie kvalifikovanosť ľudí, napríklad mojich klientov. Že nám kladú čoraz zložitejšie otázky, sú zorientovanejší vo svojich právach. Veci, ktoré sme pred niekoľkými rokmi museli vysvetľovať, už dnes ľudia vedia a potrebujú pomoc v ďaleko zložitejšom štádiu konaní.
Ľudia sa na Slovensku dlhé roky nesnažili vo veľkom meniť veci, ktoré sa okolo nich dejú. Prečo to tak bolo a čiastočne aj stále je?
Myslím, že to plynie aj z minulosti. Ľudia neboli zvyknutí na to, že sa prihlásia o svoje práva a využijú zdromažďovacie, petičné právo a iné veci, ktoré sú im k dispozícii. Nebola kultúra toho, že by bolo možné demonštrovať, protestovať, konfrontovať sa s mocou. Takýto stereotyp myslenia podriadiť sa moci má nesporne vplyv na to, že sa aktivizmu iba učíme. Zároveň si myslím, že to môže súvisieť s veľmi ťažkou vymožiteľnosťou práva. Domôcť sa spravodlivosti u nás trvá dlhé roky a toto môže mať na ľudí postupne odradzujúci a vyčerpávajúci vplyv.
Čo by ste poradili tým, ktorí sa rozhodnú bojovať s úradmi či vplyvnými podnikateľmi?
Prvé, čo mi napadne je, nastaviť sa na vytrvalosť. Treba byť vytrvalý, dôverovať tomu, že zmena je možná a ísť za svojím cieľom.
