BRATISLAVA - Do úniku miliónov dokumentov je zapletené aj Slovensko. O tom, koľko Slovákov je namočených do prania špinavých peňazí a kedy prídu prvé vážne mená hovorí česká reportérka, ktorá stojí za ich odhalením.
Ako je Slovensko namočené v Panama Papers?
Cez akcionárov, ktorí majú slovenskú adresu.
Koľko Slovákov či slovenských firiem je do prípadu zapojených?
Na slovenskom zozname je 115 mien, na čskom 283. Tieto čísla ale nie sú absolútne - na českom aj slovenskom zozname sú cudzinci a naopak Čechov a Slovákov môžete dohľadať v zahraničí.
V slovenských zoznamoch sa objavuje 1 firma. Môžete konkretizovať, prečo sa tam dostala a čo robila?
Ide o firmu Carbon Green Renewables. Paradoxne má so Slovenskom společné iba to, že všetci jej akcionári sú cudzinci, ale bývajú na jednej slovenskej adrese.
Ďalej sa v slovenskom zozname objavuje pojem „beneficiary“. Čo konkrétne títo ľudia predstavujú? Sú to majitelia účtov? Konkrétni ľudia, ktorí zarobili na týchto finančných transakciách?
Beneficiary je obecne niekto, kto na niečom profituje. V dokumentoch sa najčastejšie používa termín UBO - Ultimate Beneficiary Owner - teda reálny vlastník bankového účtu alebo firmy.
Na našom zozname je tiež aj 109 akcionárov. Spomínali ste, že viacerí z nich sú iba biele kone. Z čoho vychádzate?
Naša dlhoročná skúsenosť poukazuje na to, že bežní ľudia si firmy v daňových rajoch nezakladajú. Preto keď sme v zozname narazili na krčmára z Košíc, dospeli sme k názoru, že buď jeho identitu niekto zneužil, alebo niekomu robí prostredníka.
V rozhovore pre Denník N ste uviedli, že zaujímavé slovenské mená sú na českom zozname. Prečo si myslíte, že to tak je?
Myslím si, že to do celého anonymizačného schématu pridá o jednu vrstvu naviac - a reálny vlastník je tak ešte o niečo viac chránený. Naviac firma Mossack Fonseca mala v Česku svoju pobočku.
Môžete uviesť najväčšie „ryby“?
O tých sa dočítate v nasledujúcich dňoch v našich článkoch.
Vraj sú na ňom dvaja šéfovia veľkých slovenských firiem. Môžete uviesť odvetvie, v ktorom podnikajú?
Opäť by som nerada prezrádzala detaily článku, ktorý by sme chceli zverejniť zajtra ráno (dnes ráno - pozn. red.).
Mali Slováci sofistikovanejšie metódy ako utajiť svoju identitu v daňových rajoch?
Sofistikovanější než kto?
Viacero káuz na Slovensku malo pozadie podnikateľov či firiem z daňových rajov. Môžeme mať nádej, že Panama Papers prinesie posun v niektorej z nich?
Je to možné, tých dokumentov k naštudovaniu je ale ešte toľko, že by som nerada robila predčasné závery.
Napríklad Interblue group v emisnej kauze. Viete si predstaviť, že by sa na svetlo sveta dostali konkrétne osoby s konkrétnymi sumami, kto na tom zbohatol?
To si nemyslím.
Aké druhy dát vlastne obsahujú Panama Papers?
Akcie, e-maily, zmluvy, obálky - to, čo si predstavíte pod pojmom obchodné dokumenty.
Na aké dáta sa máme zamerať. Príklad: Niekto mohol mať firmu len na to, aby si kúpil v Karibiku jachtu. Ale ako takéhoto človeka oddeliť od tých, ktorí tam prali špinavé peniaze?
Pre nás je jedno z vodítok nevysvetliteľné navýšenie kapitálu zo dňa na deň - rozhodnutím riaditeľa.
Ako tento systém prania konkrétne fungoval. Viete to priblížiť na slovenskom alebo českom príklade?
To sa asi nedá vysvetliť bez veľkého zjednodušenia. Ale trik bol v tom, že peniaze sa museli mnohokrát previesť cez rôzne firmy v rôznych jurisdikciách, aby nebolo pre normálneho človeka vystopovať ako pôvod ako aj tok peňazí.
Pavla Holcová
Zakladateľka Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku. Spolupracuje s investigatívnymi novinármi na medzinárodných projektoch v rámci Organized Crime and Corruption Reporting Project. Pracovala aj na kauzách o srbskom organizovanom zločine či podozrelých ruských investícií v Čiernej hore alebo prania špinavých peňazí. Bola nominovaná na cenu Global Shining Light Award za sériu článkov týkajúcich sa ilegálnych obchodných aktivít azerbajdžanského prezidenta a jeho rodinných príslušníkov.
