BRATISLAVA - Kauza Panama Papers hýbe svetom. Milióny odhalených dokumentov a dát o firmách v daňových rajoch majú už aj prvú obeť - rezignáciu islandského premiéra. Slovenských právnikov a expertov na schránkové firmy Radovana Palu a Andreja Leontieva obsah odhalenia neprekvapil. No taký masívny únik dát nečakali. V rozhovore pre Topky prezradili, ako sa kauza dotýka Slovenska a čo by sa stalo, keby sa v Panama Papers objaví meno známeho slovenského politika alebo podnikateľa.
Prekvapuje Vás odhalenie Panama Papers?
Nakoľko sa dlhodobo venujeme problematike schránkových firiem a upozorňujeme na ich riziká, neprekvapil nás obsah dokumentov. Čo nás však prekvapilo je množstvo dát a fakt, že unikli priamo zo „zdroja“.
Čo nám nové povedali?
Slovensko bolo v poslednej dobe vďaka viacerým kauzám intenzívnejšie konfrontované s podnikaním schránok ako zvyšok Európy. Myslíme si, že tento škandál by mohol motivovať Európsku úniu k razantnejšiemu postupu voči schránkovým firmám.
Čo hovoria zatiaľ o Slovensku?
Zatiaľ relatívne malo. Keď si však dnes pozrieme na internete ponuky na zakladanie schránkových firiem pre Slovákov, dokazuje to veľký dopyt. To znamená, že štatisticky má problém schránkových firiem na Slovensku porovnateľné rozmery ako v Česku. A základná analýza Panama Papers pre Čechy už zverejnená bola.
Skúste čo najjednoduchšie vysvetliť podstatu daňového raju, resp. offshore firiem.
Za schránkovú firmu alebo tzv. offshore firmu možno považovať spoločnosť, ktorá sídli najčastejšie v daňovom raji, nepodniká v krajine, kde sídli, nemá okrem „profesionálneho a nájomného“ štatutára bežných zamestnancov, nemá technické ani organizačné vybavenie, má len „poštovú schránku“ a z verejnej evidencie nemožno zistiť jej skutočného ekonomického vlastníka, teda najčastejšie fyzickú osobu, ktorá z nej profituje.
Akú môže mať motiváciu založiť si v Paname alebo Belize firmu, resp. zriadiť si firmu Slovák alebo Čech?
V zásade sú tri hlavné dôvody. Prvým je snaha „schovať“ zdanené peniaze a totožnosť ich vlastníka z obavy o bezpečnosť, prípadne iné legitímne dôvody, ako napríklad výhodné podmienky pre registráciu plavidiel.
Druhý je daňová optimalizácia, ktorý môže byť za určitých okolností legálny dôvod, napríklad pri umiestnení holdingovej spoločnosti do štátu, kde táto spoločnosť má určité daňové výhody. Naopak, účelová daňová optimalizácia, kde napríklad predávajúci predá určitý majetok formálne schránke, aby táto potom, čo ho predá, neplatila žiadnu daň z príjmu, môže byť posudzovaná ako protiprávna.
Tretí, najnebezpečnejší dôvod môže byť legalizácia tzv. pranie peňazí získaných trestnou činnosťou. Okrem klasickej trestnej činnosti, ako obchod s drogami alebo zbraňami však schránka môže slúžiť aj na legalizáciu príjmov politikov a úradníkov z úplatkov.
Čo by sa stalo, keby sa v Panama Papers objavilo meno slovenského známeho politika či finančníka?
Ak by išlo o politika a spôsob získania prostriedkov nevie vierohodne preukázať, je veľmi pravdepodobné, že tento porušoval konflikt záujmov a takéto peniaze pochádzajú z protiprávnej činnosti. U nedovolenej daňovej optimalizácie napríklad u finančníka to nie je pre takúto osobu problém, keďže Slovensko má ako jeden z mála štátov tak zle nastavený systém, že ak niekomu orgány prídu na daňový podvod a on potom daň a smiešnu pokutu doplatí, nemôže byť trestne stíhaný.
Aký problém sú schránkové firmy pre Slovensko? Mali by slovenskí politici prijať také opatrenia, aby im zabránili uchádzať sa o štátne zákazky či čerpať z verejných zdrojov?
Najčastejšie sa cez schránky obchádzajú rôzne vnútroštátne predpisy. Umožňujú politikom a úradníkom porušovať zákaz konfliktu záujmov a podnikateľom vyhýbať sa plateniu daní. Riešenie nevidíme v zákaze schránok, ale v odkrývaní ich skutočnej vlastníckej štruktúry. Iba tak sa totiž dá zistiť, či schránky slúžia na legálny alebo nelegálny účel. Ako Taylor Wessing sme pripravili pre Nadáciu zastavme korupciu legislatívny zámer, ako plošne a účinne upraviť obchodovanie štátu so schránkami.
Libertariáni vo všeobecnosti tvrdia, že problém daňových rajov je najmä v tom, že subjekt obchádza dane, pretože sú vysoké. Je to skutočne také jednoduché?
Ako sme uviedli vyššie, v bývalej východnej Európe a v rozvojových krajinách je väčší problém ako daňová optimalizácia to, že schránky slúžia ako dymová clona pre prepojenie biznisu a politiky a umožňujú „drancovanie“ verejných financií.
Dajú sa daňové raje vôbec zakázať, alebo ako inak s nimi skoncovať?
Daňové raje sa nedajú zakázať. Dá sa však odkrývaním ich skutočných vlastníkov a dôsledným trestaním tých, ktorí cez ne páchajú trestnú činnosť urobiť tieto štáty menej atraktívne.
Radovan Pala a Andrej Leontiev
Sú advokáti a zakladajúci partneri advokátskej kancelárie Taylor Wessing v Bratislave. Andrej sa špecializuje v práve obchodných spoločností, fúzií a akvizícií a má niekoľkoročné skúsenosti v poradenstve pre národných a medzinárodných klientov v oblasti riešenia sporov. Radovan sa zameriava najmä na právo duševného vlastníctva a internetového práva a okrem iného má hlboké vedomosti aj v pracovnom, konkurznom a reštrukturalizačnom práve.
