BRATISLAVA - Známeho gastroenterológa Tibora Hlavatého myšlienka ľudskej dlhovekosti fascinuje už dlho. V rozhovore pre Topky prezradil, čo majú storoční ľudia spoločné a ako sa k magickému veku môžu priblížiť aj Slováci.
Ako dlho vás fascinuje myšlienka ľudskej dlhovekosti a ako ste sa k tejto atraktívnej oblasti dostali?
Som lekár internista a s otázkou dlhovekosti, prečo a ako sú niektorí ľudia vitálni až do vysokého veku, sa stretávam v práci denne. Možno aj preto ma to tak veľmi nadchlo a stalo sa mojím hobby.
Chceli by ste sa dožiť najmenej stovky? Ak áno, prečo?
Určite chcem žiť aktívne a v dobrom zdraví až do vysokého veku, či sa podarí stovka, neviem. No a tá druhá časť vašej otázky je kľúčová. Človek musí mať svoje osobné prečo. Niečo, čo ho baví a dáva životu zmysel. Ja mám v živote šťastie, že som si svoje „ikigai“, čo v japončine znamená dôvod žiť, našiel.
Ako sa na dlhovekosť pozerá veda? Zohrávajú pri nej najdôležitejšiu úlohu genetické danosti alebo zdravý životný štýl? „Osvedčené“ rady storočných a vitálnych ľudí sa niekedy líšia od tých, ktoré odporúčajú lekári.
To je individuálne. Niečo zohráva genetika, dominantný faktor je však životný štýl. Ľudí, ktorí sa rodia s genetickými problémami alebo majú, naopak, supergény je malé percento. Väčšina z nás má bežnú genetickú výbavu. Niektoré gény sú našou silnou stránkou, iné, bohužiaľ, achilovkou.
Čo spája storočných ľudí?
Ak by som mal odpovedať veľmi krátko, tak je to striedmosť, pevná vôľa a silné sociálne väzby v rodine. No a dlhá odpoveď by bola na jedno vydanie celého časopisu. Dá sa hovoriť o zdravej diéte, spánku, pohybe, všelijakých škodlivých zlozvykoch, vitamíne D. Vo vyššom veku je kľúčová dobrá zdravotná starostlivosť. Téma na poldňovú debatu ...
Aké predpoklady na dlhovekosť majú Slováci, ak vezmeme do úvahy ich priemerný vek, sociálne podmienky, životné prostredie, mieru stresu a stravu?
Toto je opäť vysoko individuálne. Rozhoduje to, ako ten ktorý človek žije. Väčšina z nás má šancu žiť vitálne do vysokého veku. Mnohí na to nedbajú, a mnohí zasa, najmä v poslednej dobe, áno. Vo všeobecnosti si myslím, že podmienky na Slovensku sú porovnateľné s vyspelými krajinami. V ničom máme výhodu, napríklad zdravé životné prostredie alebo stále ešte silné rodinné väzby. V niektorých veciach sme na tom horšie. Slováci si škodia prejedaním sa a ďalším naším problémom je aj neefektívny zdravotný systém. No a v niečom sme úplne priemerní, napríklad vo fajčení alebo alkohole.
V súvislosti s dlhovekosťou sa hovorí o tzv. „modrých zónach“? Čo to je?
Modré zóny predstavujú oblasti sveta, v ktorých sa ľudia dožívajú dokázateľne vyššieho veku. To zaujalo pozornosť mnohých výskumníkov a podnietilo ich v skúmaní faktorov, ktoré túto regionálnu dlhovekosť ovplyvňujú. Spopularizoval ich bestseller od Dana Buettnera z National Geographic, ktorý ich dva roky skúmal, a potom o tom napísal pútavú knihu.
Troška z iného súdka - ktoré hormóny stoja za mladým výzorom a vitalitou?
Popravde, veda v súčasnosti stále nevie, čo je podstatou mladosti, vitality a, naopak, starnutia. Je mnoho teórií starnutia, ani jedna nie je všeobecne akceptovaná. To, že niektoré hormóny vo vyššom veku klesajú, je skôr následok starnutia, než jeho príčina. V súvislosti s vitalitou sa veľa sa hovorí o vitamíne D (tu však platí upozornenie, že napriek mätúcemu názvu ide o steroidný hormón), a pohlavných hormónoch, ako je testosterón a DHEAS, alebo o rastovom hormóne. Ak je ktorýkoľvek z nich príliš nízky, vitalita klesá. Keď sú ale pre daný vek v norme, ich ďalšie pridávanie zväčša nič nemení.
Čo by Slováci mali zmeniť, aby sa priblížili matuzalemskému veku?
Mali by menej jesť a viac spať. To je základ. No a ak sa podarí trochu športovať, prestať fajčiť, opíjať sa a pravidelne sa rozumne opaľovať, sme na dobrej ceste k vitalite.
