BRATISLAVA/KOŠICE – Svojím úprimným listom Robertovi Ficovi spustil učiteľ Lukáš lavínu reakcií. Štrajkujúci slovenskí učitelia na Facebooku vyzvali svojich kolegov, rodičov, študentov a žiakov, aby premiérovi napísali list, ak stretli v živote aspoň jedného učiteľa, ktorý v ich srdci zanechal pozitívne stopy.
Učitelia nazvali svoju iniciatívu, ktorú spustili v utorok na Facebooku „Dňom, kedy všetci urobíme niečo pre štát“. Zámerom akcie, v ktorej potvrdilo účasť takmer 400 ľudí, bolo napísať premiérovi a podporiť učiteľov. „Dajme mu vedieť, že učitelia totiž pre tento štát niečo skutočne robili a robia. Aj v týchto žalostných podmienkach. A teda je načase, aby štát urobil niečo pre kvalitnejšie vzdelanie. Je načase, aby politici začali myslieť na to, že aj deti ich detí sa raz budú chcieť učiť od najlepších,“ burcovali organizátori výzvy.
Učitelia rozhýbali Slovensko: 9 alarmujúcich faktov o školstve, ktoré musí vidieť každý rodič!
Učiteľ Lukáš z Košíc si zobral výzvu naozaj k srdcu a premiérovi Ficovi napísal oduševnený list, v úvode ktorého sa ospravedlnil, že píše až tak neskoro večer, ale popri učiteľskom povolaní na základnej škole si musel nájsť ešte druhú prácu, aby uživil rodinu.
Inšpiroval ma učiteľ zemepisu
„Keď som bol siedmak na základnej škole, povedal som si, že ak by som náhodou raz učil, tak to bude geografia a ja by som chcel byť ako on. Hovorím o mojom triednom učiteľovi zemepisu. Hádajte, čo robím teraz... On ma nasmeroval, no koľko bolo tých, ktorí ma ovplyvnili, to si netrúfam ani odhadnúť,“ spomína Lukáš, ktorého obľúbený triedny učiteľ dokonca brával hrať tenis.
Ďalší učiteľ Lukáša viedol v školskej hudobnej skupine. „Už počas praxe na vysokej škole sa mi darilo. Mal som dobré nápady, myšlienky, nemal som problémy s empatiou a nejeden cvičný učiteľ mi zložil kompliment, že by sa rád inšpiroval aj mnou a vždy čaká, čo kedy urobím a čím ho prekvapím. Mňa to nakoplo, aby som robil teraz veci ešte lepšie. Vy im za to pripisujete veľkú nulu, ja nie,“ odkázal Košičan premiérovi.
Vyhorený učiteľ?
Aktívny učiteľ sa podľa Lukáša veľmi často stretáva s rôznymi druhmi výsmechu, keď mu okolie dáva otázky: -To prečo toto robíš? - Za také peniaze? - Čo tu (pozn. v škole) ešte robíš? - Prečo nejdeš domov k rodine? - To za to aj niečo máš? „Preklenúť sa cez to je ťažšie, no dá sa. A prekonávanie tohto procesu, ktorý zo mňa má urobiť vyhoreného a tradičného učiteľa, ktorý neprinesie do vyučovacieho procesu a mimoškolských aktivít žiadny nový vietor, je pre vás opäť nič,“ priznáva.
„Učíme deti na kvalitu. Hodiny a hodiny presedím pri grafickej úprave školského časopisu Prestávka, aby produkt nebol odpadovým materiálom, aby vyzeral, aby deti videli kvalitu. Na kolene sme zariadili vysielacie štúdio školského rádia Mauribox a ešte stále po 4 rokoch zariaďujeme, lebo nie sú peniaze. Namiesto akustickej peny máme po stenách polepené kartóny z vajec,“ dodáva Košičan, ktorý deti zapája do rozličných mimoškolských aktivít bez toho, aby za svoju snahu navyše dostával nejakú odmenu.
Je to pod moju úroveň
„Chcem robiť veci ešte lepšie. Ale ako, keď môj mobil je výkonnejší než počítače v učebni. Supluje ich môj súkromný,“ pripomienkuje Lukáš, ktorý sa domov z práce nedostane skôr ako o piatej. „Nie som ani v polovici toho, čo by som mohol písať. Je to v podstate pod moju úroveň, ale aspoň vidíte, čo ste ma prinútili urobiť. A to nútite aj ostatných kolegov: robiť pod úroveň. Pod úroveň toho, čo by chceli, čo by mohli,“ doplnil Lukáš, ktorý veľa svojho voľného času venuje deťom.
Na záver svojho dlhého listu Lukáš dodal, že ho mrzí, keď premiéra média označujú za zlodeja, ale nie je v tom sám. „Ja som zlodej tiež. Okrádam svoju rodinu o čas, ktorý investujem do školy a výchovy detí prostredníctvom mimoškolských aktivít bez nároku na odmenu, lebo v tom vidím zmysel. Okrádam svoju rodinu o peniaze, ktoré investujem do školy a do žiakov. A vôbec ma to nemrzí. Mrzí ma to, že neviem, ako dlho vydržím,“ trpko dodal učiteľ z Košíc.
