BRATISLAVA – Prečo sa učitelia rozhodli začať svoj štrajk tesne pred voľbami? Čím to je, že sa na východe učitelia do štrajku nehrnú? Ako sa môžu učitelia sťažovať, keď ich pracovný deň trvá kratšie ako náš a ešte majú aj 2 mesiace prázdnin? Prečo nejdú robiť niečo iné, keď sú s učiteľským platom takí nespokojní? Toto sú otázky, na ktoré dnes hľadá odpovede väčšina Slovenska. My sme sa na ne opýtali priamo tých, ktorých sa týkajú.
Počas druhého dňa štrajku učiteľov sa mali tí, ktorí sa rozhodli pridať, možnosť stretnúť pri káve v bratislavskom kníhkupectve na Obchodnej ulici. Prišlo ich asi 200, mladí, skúsenejší aj tí, ktorí učia celý život. Učiteľky v produktívnom veku si so sebou priniesli aj deti, aj oni musia čeliť realite štrajku a vlastným školopovinným deťom zabezpečiť náhradný program. Napriek tomu by ste tam zachmúrenú tvár hľadali len veľmi ťažko.
Učitelia sú plní nádejí, aj keď vlastne zvyšok spoločnosti nechápe prečo. Veľa tých, ktorí sú presvedčení, že za načasovaním štrajku je politický zámer, sa neustále pýta: Prečo teraz, pred voľbami? Vláda v každej svojej reakcii na štrajk nezabúda pripomenúť, že pred 5. marcom už nestihne s aktuálnou situáciou spraviť nič. Nuž, vládnej strane Smer končí druhé volebné obdobie, na zmenu mali osem rokov. Naozaj sa divíme učiteľom, že už nemajú dosť trpezlivosti?
Takto na podobné názory reaguje väčšina učiteľov. Niektorí by však ešte pritvrdili. „Štrajk je super, len je v nevhodnom čase. Ja som za štrajk počas písomných maturít na stredných školách alebo monitoringu deviatakov. Vtedy by to malo určite odozvu,“ vysvetľuje nám učiteľka z Michaloviec. Ak by hrozilo, že tisíce žiakov neukončia základné školy alebo si nedokončia maturitu, to by skutočne vystrašilo nejedného rodiča.
Napriek tomu, že učiteľka so 14-ročnou praxou má na vec jasný názor, do štrajku sa nezapojila. Prečo? „U nás sa neštrajkuje, aj keď všetci sa môžu rozhodnúť. U nás bolo povedané, že máme držať ústa, keď chceme pracovať. A dvaja učitelia nemôžu štrajkovať. Malo by sa hovoriť o tom, koľko učí v školách dôchodcov, oni kazia štatistiky. Berú od štátu dôchodok aj plat a zaberajú miesta mladým,“ povedala nám bez obalu. Na západnom Slovensku majú na školách úplne opačný problém.
Mladí učitelia sa celú vysokú školu skôr psychicky pripravujú na to, že budú ešte pár rokov musieť bývať u rodičov, kúpu ani prenájom bytu si z nástupného platu dovoliť nemôžu. Veľa z nich si preto radšej vyberie iné povolanie. Potom musia pri tabuliach zostávať učiteľky s 40-ročnou praxou, ktoré si na pol úväzku privyrábajú k mizernému dôchodku. Práve preto je také diametrálne odlišné hovoriť o povolaní učiteľa na východe a na západe krajiny.
Danka má 12-ročnú prax, pochádza z Humenného, no pred rokom prišla o svoje miesto a musela sa preťahovať do Bratislavy. „Na východe sú radi, že majú prácu. Aspoň už môžu byť konečne zamestnaní celý rok a nielen 10 mesiacov,“ naráža na starý známy systém, ktorý využívali školy na východnom Slovensku kvôli nedostatku financií. Nemohli pokryť platy učiteľov aj počas letných prázdnin, tak prosto rozviazali pracovné pomery.
Keď už škola čelí skutočne veľkým finančným problémom, spravidla vtedy, keď sa riaditeľ modlí, aby nepršalo a nezatekalo do tried, učiteľom sa skracujú úväzky. Príliš veľa učiteľov v tomto smere rezignovalo. „Chcú od vás, aby ste robili všetko, v rámci základného platu. Podporujem aj zdravotné sestry, smetiarov, nehovorím, že sme jediní, kto má nízke platy. V tomto štáte sa musí niečo zmeniť, teraz je čas, aby sme sa bili aj sami za seba,“ hovorí Danka.
A je sa za čo biť, pracovný deň, týždeň, rok a vlastne celý život učiteľa nie je taký, ako si to mnohí predstavujú. Slovenčinárka a dejepisárka v jednej osobe nám vysvetlila, ako funguje školský systém. „Ja mám 22-hodinový pracovný úväzok, no okrem toho, že odučím týždenne toľko hodín, musím aj pripravovať a opravovať písomky. Učím na strednej škole a oprava jedného slohu mi zaberie tak 20 minút, ale to stíham až mimo pracovného času.“
Dozory na chodbách, v jedálňach, v knižnici, to je to, čo musia robiť učitelia počas 10-minútových prestávok medzi hodinami. K tomu patrí príprava prezentačných akcií, besiedok, školských akadémií, písanie či editovanie článkov do školských novín. Za 2 hodiny mimoškolskej aktivity s deťmi každý týždeň dostane učiteľ 30 eur za rok. Ďalšou kapitolou sú exkurzie, ktoré sa zaraďujú medzi mimoškolské aktivity. Na jedného učiteľa pripadá 23 detí, za ktoré berie plnú zodpovednosť. „Vy by ste si vzali na zodpovednosť toľko tínedžerov?“ pýta sa Danka.
Poriadny kus pracovného času zhltne byrokracia, triedne knihy, každoročne sa meniace učebné osnovy a učebné plány. „Chodila som učiť jedného zdravotne postihnutého chlapca do inej obce. Bol od krku nadol ochrnutý, ale inak mu to myslelo. Jeho matka si vybavila, že bude chodiť do normálnej školy, tak ma tam poslali. Každý ročník krásne zvládol, tak som mu chcela vybaviť aj maturitu. Povedali mi, že musí test zo slovenčiny napísať,“ krúti hlavou nad úradníkmi Danka.
Kvôli Igorovi cestovala z Humenného za zamestnancami ministerstva školstva do Bratislavy, urobila niečo, o čo ju nikto neprosil. Nikto jej to ani nezaplatil. Urobila to však preto, že jej na deťoch záleží. „Čo mám robiť, keď vidím 17-ročného žiaka, ktorého rodičia pracujú v zahraničí a on sa doma stará o mladších súrodencov? Stretla som ho pred Vianocami ako kupuje v supermarkete rybie prsty, aby ich mohol spraviť bratom. Viem, že na knihu, ktorú som im v škole odporučila peniaze nemá. Tak som mu ju kúpila zo svojho,“ hovorí Danka.
Danka má 2 atestácie, dosiahla tak kvalifikačné maximum. Napriek tomu má plat niečo málo cez 700 eur, na východe to bolo ešte horšie. „O akých príplatkoch to vláda stále hovorí? Mladý učiteľ môže získať peniaze navyše maximálne tak za triednictvo, lenže tried toľko nie je, koľko je učiteľov.“ Napriek tomu, učiteľské povolanie je pre každého z učiteľov, ktorí momentálne štrajkujú, stále atraktívnou voľbou.
„Aby ste to chápali, v júni mám vždy pocit, že už tie deti nechcem v živote vidieť. Keď ma však minulý rok prepustili a ja som si predstavila, že už sa nikdy nepostavím pred tabuľu, mala som pocit, že sa mi zrúti svet. Aj mladší učitelia to robia len preto, že majú srdce,“ vysvetľuje Danka, ktorá je presvedčená, že keby mohli, štrajkovalo by 90 percent všetkých učiteľov. „Keď moji bývalí kolegovia z východného Slovenska zistili, že idem štrajkovať, povedali mi choď tam za nás všetkých, ktorí nemôžeme.“
Honoré de Balzac povedal, že budúcnosť národa je v rukách matiek. V čase, keď deti trávia viac času v škole a na krúžkoch ako doma s rodičmi, by sa možno mal tento výrok upraviť.
