BRATISLAVA - Analýzou o slovenskej spoločnosti, ktorá radikálne odmieta utečencov, zaujal v prestížnych amerických novinách. Varuje, že keď padne Angela Merkelová, následky môžu byť kataklizmatické. Sú Slováci xenofóbni, odlišujeme sa svojim postojom voči utečencom od iných štátov? Odpovedá sociológ a politológ Ábel Ravasz.
Slovákovi, ktorý sa zaoberá najmä výskumami verejnej mienky, otázkami postmodernnej politiky a menšinovými otázkami, vyšiel v renomovaných amerických novinách Washington Post komentár, ktorý analyzuje odmietavý postoj slovenskej spoločnosti voči utečencom. Analytik zdôraznil, že svoju úlohu zohráva aj slovenské politické pozadie utečeneckej krízy. No podľa riaditeľa Inštitútu Mateja Bela sa za odmietaním utečencov skrýva niečo hlbšie ako náboženstvo či teroristická hrozba.
Základná otázka – prečo slovenská verejnosť až tak radikálne odmieta utečencov?
Každý prieskum ukazuje, že slovenská spoločnosť naozaj odmieta príchod utečencov do krajiny. Kopíruje to širšie stredoeurópske trendy, ale podobné postoje majú svojich prívržencov aj v západných krajinách EÚ. V prípade utečeneckej krízy ide o nevídaný, silný proces, ktorý môže vystrašiť obyvateľov Európy aj Slovenska z rôznych dôvodov.
Odmietavé postoje dedín v okolí Nitry v prípade irackých kresťanov prichádzajúcich na Slovensko sú pre mňa zaujímavé najmä preto, lebo isté dôvody a isté faktory na ktoré sa ľudia s odmietavými postojmi zvyčajne odvolávajú, v tomto prípade nemôžu hrať úlohu. Nešlo o moslimov, takže náboženské ani bezpečnostné obavy nemohli byť kľúčové. Nebolo ich veľa, jedna-dve rodiny do každej obce. A tiež celý proces nebol vnucovaný Slovensku Bruselom. Tento fakt dokazuje, že musia existovať aj iné, možno aj hlbšie dôvody pre odmietavé postoje. Myslím si, že ide najmä o to, že ľudia nechcú, aby život ich obcí narúšala nejaká zmena.
Myslíte, že ide iba o moslimov alebo to isté by sa prejavilo pri hocijakej menšine?
Slovenská spoločnosť je teraz naladená proti utečencom, a z nitrianskeho prípadu vidíme, že je to v podstate jedno, či sú tí utečenci moslimovia alebo kresťania. Obávam sa, že aj keby išlo napríklad o Ukrajincov, vláda by stále mohla mať problém nájsť spoločenskú podporu na presídlenie niekoľko stoviek utečencov. Tiež sa obávam, že naša spoločnosť bude po tejto kríze ešte viac odmietavá smerom k migrantom.
Nemá predsa len obyčajný, často slabo informovaný Slovák právo na strach pri pohľade na besnenie Islamského štátu? Do akej miery za túto uzavretosť môžu obavy o bezpečnosť či teroristická hrozba?
Ale iste, Islamský štát vyvoláva strach po celom svete. Je absolútne pochopiteľné, že ľudia nechcú na seba zobrať ani minimálne riziko nejakej odvety zo strany Islamského štátu za činy Slovenska ako štátu. A už vôbec by nechceli riskovať príchod islamistického terorizmu na Slovensko. Musím ale zdôrazniť isté skutočnosti.
Jednak to, že drvivá väčšina utečencov uteká práve pred IŠ. Sú to naši spojenci v boji proti IŠ, a väčšina z nich fakt nechce nič viac, než šancu na pokojný život. Asýrski kresťania, ktorí sú teraz uviaznutí v Humennom, rozhodne patria do tejto kategórie. A druhý fakt je ten, že IŠ očividne nepotrebuje utečencov k tomu, aby útočil na Európu. Veď väčšina islamistických atentátnikov v Európe sú občania EÚ, oni sa tu narodili. Do Európy neprichádzajú topiacou sa loďkou na Egejskom mori, ale business class letenkou do Paríža či Bruselu.
Sú Slováci xenofóbni? Veď aj v iných krajinách sa darí populistom a radikálom ako napríklad Le Penová vo Francúzsku, Viktor Orbán v Maďarsku, Donald Trump v USA?
Slováci nie sú o nič viac, alebo menej xenofóbni ako ostatné národy Európy. Xenofóbna rétorika je teraz trendy v celom západnom svete. Niet sa čomu čudovať, v časoch kríz ľudia hľadajú istotu v jednoduchých riešeniach. Veria, alebo ešte lepšie, chcú veriť politikom, ktorí ponúkajú sebaisté, zjednodušené interpretácie komplexných spoločenských trendov. Iste je oveľa ľahšie veriť niekomu, kto núka riešenia problémov, ako niekomu kto ponúka komplexnú analýzu, umiernenú politiku so zreteľom na dlhodobé trendy. Komplexita nie je sexy.
Určite bude zaujímavé sledovať vývoj udalostí v Západnej Európe, kde strany politického stredu sú pod čoraz väčším tlakom priblížiť sa, aspoň rétoricky, k politikom typu Orbán. Určite sa oplatí sledovať pohyby a slová kancelárky Merkelovej, lebo ona v tomto momente svojim postojom vo veľkej miere určuje umiernenejšiu naratívu v rámci EÚ. Keď to zvládne, európska politika sa môže vrátiť do starých koľají. Keď „padne” Merkelová, tak či onak, nasledujúce zmeny môžu byť kataklizmické. Nerád prognózujem, ale v tomto momente sa mi zdá byť pravdepodobnejší ten prvý variant.
Do akej miery za túto uzavretosť môže náboženstvo? Sú Slováci autentickí kresťania alebo náboženstvo sa u nás zmenilo na folklór?
Práve nitrianske udalosti, aspoň pre mňa, poukázali na fakt, že nejde o náboženskú záležitosť. Ľudí v obciach v okolí Nitry nepresvedčila ani podpora plánu od biskupa. Katolíkov v celej Európe nepresvedčil o nutnosti prijatia utečencov ani postoj pápeža Františka. A tiež nevidím žiadny náznak toho, že by ateisti boli viac tolerantní ako nábožensky naladení ľudia. Ale iste stojí za povšimnutie fakt, že vplyv slovenských cirkví na názory ich podporovateľov v tejto téme je limitovaný.
Čo s týmto stavom našej spoločnosti urobíme? Majú prvý krok spraviť politici? Aké je Vaše riešenie?
Negatívne nálady ľudí voči utečencom, aj voči spoločenským zmenám v ich obciach sú prirodzené. Toto nezmeníme. Zodpovednosť ľudí vo verejnej sfére, či už politikov alebo iných mienkotvorcov, je to, ako narábame s verejnou mienkou. Či negativizmus občanov ešte gradujeme, a vyvolávame strach, alebo či ich upokojíme. Strach je samozrejme ideálny mobilizačný prvok. Málo emócií funguje tak silne, ako práve strach.
Z výskumov pritom vieme, že komunikácia politikov s občanmi hrá veľkú rolu v tvorbe verejnej mienky. Že občania od politikov nechcú len to, aby si ich vypočuli, ale aj to, aby sa ich snažili presvedčiť. Veď do politiky ideálne volíme charakterných ľudí s víziou, ktorí prinášajú do riešenia spoločenských otázok ich vlastné mienky. A práve tu vidím rolu našich elít. Do piateho marca sa asi už nič nezmení, veď celá politická elita je vo volebnom móde. Ale po voľbách to bude zodpovednosť našich mienkotvorcov, aby pracovali s verejnou mienkou, aby sa snažili o hojenie rán, o zníženie napätia, o ukľudnenie vášní. Keď v krajine vládne strach, dlhodobé spoločenské efekty môžu byť desivé.
