BRATISLAVA - Za viacerých asýrskych kresťanov, ktorí k nám prišli vlani v decembri a odišli domov, Slovensko náhradu hľadať nebude. Povedal to minister vnútra Robert Kaliňák dnes po zasadnutí vlády.
Kresťania u nás dostali azyl tento rok, išlo o 149 ľudí, a to 25 rodín, boli to dospelí muži, ženy, deti aj starší ľudia. Ide o prvú a jedinú skupinu utečencov, ktorú Slovensko prijalo. „Nevidím na náhradu dôvod ani ďalší priestor. Integrácia je veľmi náročný proces a nie vždy býva úspešný. Nie je to proces, ktorý trvá týždeň alebo mesiac, je niekoľkoročný,“ povedal minister.
Ministerstvo vnútra potvrdilo, že skupina 21 Iračanov sa rozhodla vrátiť domov do Iraku. „Dôvodom ich návratu nie je nespokojnosť s prístupom na Slovensku, ale skutočnosť, že nevedeli prekonať smútok za domovom, preto mali problém začleniť sa do života na Slovensku. Najstarší členovia dvoch rodín sa nevedeli adaptovať na nové prostredie a zvyšní členovia sa zo súdržnosti rozhodli vrátiť spolu s nimi,“ uvádza sa v stanovisku rezortu.
Kresťania, ktorí prišli na Slovensko 10. decembra 2015, pochádzajú z Asýrie. Ide o oblasť Iraku pri meste Mosul, ktoré obsadil takzvaný Daeš a kresťanov z neho vyhnal. Kresťania po prílete na Slovensko vládnym špeciálom boli ubytovaní v záchytnom tábore v Humennom. V marci ich presťahovali do Nitry a jej okolia. „Ak sa dve rodiny rozhodli odísť, pretože najmä starším členom sa cnelo po domove, v ktorej sa možno medzičasom situácia upokojila, je to pochopiteľné,“ poznamenal Kaliňák.
Integrácia neprichádza do úvahy
Zatiaľ však Slovensko náhradu za dve rodiny, ktoré odišli, neplánuje. Podľa šéfa rezortu vnútra s tým je obrovské množstvo práce a nie je to jednoduché. Sú z úplne odlišného sveta, s úplne odlišnými pravidlami či zvykmi a prišli do úplne nového sveta, poznamenal. „V tejto chvíli nevidím priestor na to, že by sme mali kapacitu a priestor na integráciu zväčšovať,“ doplnil. Zároveň nevylúčil, že neodídu ďalší. Závisí to od toho, ako sa budú schopní integrovať alebo neintegrovať a ako veľmi im bude chýbať domov. „Neviem, koľkí sa ešte rozhodnú odísť, je to pre mňa ich slobodné rozhodnutie,“ povedal.
„Myslím si, že aj pri sýrskych utečencoch, ktorí smerujú do Európy, by malo byť na prvom mieste predovšetkým to, že po skončení konfliktu by sa mali vrátiť domov,“ povedal Kaliňák s tým, že dôvodom by mala byť nielen integrácia, ale aj to, že sklamanie sa prejavuje v nasledujúcej generácii, čo možno vidieť v Belgicku v prípade mládeže, ktorá sa ľahko radikalizuje.
Druhá vec však je podľa neho to, kto vystavia zničenú krajinu po vojne, keď v nej nie sú pôvodní obyvatelia. „A aj tam môže Európa preukázať svoju solidaritu, a to hlavne finančným spôsobom, aby sa Sýria opäť stala tou Sýriou, akou bola predtým. Ak sa niekto môže vrátiť do svojej pôvodnej krajiny, je to to najlepšie, čo sa môže stať,“ povedal minister vnútra.
Dva útvary sú podľa ministra málo
Slovensku by sa podľa ministra zišiel minimálne ešte jeden útvar policajného zaistenia. Tam putujú cudzinci, ktorí nelegálne prekročili naše hranice, našli ich na našom území bez povolenia alebo existujú na ich zadržanie iné špecifické dôvody. Podľa šéfa rezortu vnútra však o tom nie je ešte rozhodnuté, pričom všetko závisí od finančných prostriedkov. „V tejto chvíli nie sú útvary policajného zaistenia preplnené, no v čase špičky migračnej krízy praskali vo švíkoch,“ poznamenal dnes po rokovaní vlády.
Ako Kaliňák pokračoval, tým, že Slovensko dôsledne plní readmisné dohody a dublinské pravidlá, a aj partneri v Maďarsku a na Ukrajine sú zodpovední, policajné útvary sa podarilo vyprázdňovať. „V tejto chvíli sú v štandardnom režime,“ doplnil. Ministerstvo vnútra má viacero zariadení, ktoré by boli vhodné na nový útvar, pričom ide o rezortom využívané zariadenia.
Podľa vyťaženosti sa v nich môže zmeniť režim, čiže nad žiadnou novou lokalitou sa neuvažuje, priblížil. „Zväčšili sme kapacitu tých útvarov policajného zaistenia, ktoré máme. Ak by bolo potrebné, uvažovali by sme o zmene časti zariadenia v Humennom,“ povedal minister. Na Slovensku fungujú dva útvary policajného zaistenia, a to v Medveďove a Sečovciach, záchytný tábor v Humennom, pobytové tábory v Rohovciach a Opatovskej Novej Vsi a zariadenie pre utečencov v Gabčíkove.
