BRATISLAVA - Slovensko je kresťanská krajina, nie veľmi zvyknutá na kultúrne a náboženské odlišnosti iných spoločenstiev a komunít. Vianočné sviatky, ktoré pre väčšinu z nás predstavujú vyvrcholenie roka, nie sú však vnímané všetkými obyvateľmi rovnako. Treba si uvedomiť, že aj ostatní majú svoje vlastné zvyky a tradície. O tom, ako sviatky lásky a pokoja trávia na Slovensku moslimovia, sme sa porozprávali s predsedom Islamskej nadácie na Slovensku Mohamadom S. Hasnom.
ROZHOVOR o utečeneckej kríze s Mohamadom Hasnom: Slovensko má šancu ukázať, že vie pomáhať
Čo zvyknú robiť muslimovia na Slovensku počas vianočných sviatkov? Sú to pre vás dni ako každé iné, alebo predsa len aj vy nabehnete na menej uponáhľaný režim?
Osobne sám nič zvláštne nechystám, ale voľnejšie obdobie to určite bude, už len preto, že všetci majú voľno a hlavné mesto bude pár dní vyľudnené.
Vianoce síce nie sú muslimský sviatok, ale ich nenáboženské prejavy samozrejme pociťujeme i my. Keďže sú dni pracovného pokoja, aj väčšina muslimov ostane doma, prípadne využijú čas na to, aby odcestovali a navštívili príbuzných.
Ako na vás vplýva vianočná atmosféra? Zvyknete si s priateľmi zájsť napríklad na vianočné trhy alebo si pozriete vianočné rozprávky?
Nenazval by som to užívaním si vianočnej atmosféry, ale páči sa mi, keď je mesto pekne vyzdobené. Občas si zájdem aj na vianočné trhy, pokiaľ mám tým smerom cestu, ale nedá sa povedať, že by to bola nejaká moja tradícia.
Vianočné rozprávky budú samozrejme bežať všade, takže sa im určite ani moje deti nevyhnú. Vo všeobecnosti to však platí i o muslimských krajinách, i keď závisí, ako ktorých. Americké vianočné rozprávky sa už dnes vysielajú takmer všade.
Niektorí moslimovia žijú na Slovensku už dlhší čas. Zvyklo sa u nich za tie roky niečo zmeniť?
Je to veľmi individuálne. U tých, ktorých poznám osobne, sa toho vo vzťahu k Vianociam veľa nezmenilo. Pokiaľ nie sú z čisto muslimských krajín, ale takých, kde žijú aj kresťania (Balkán, Sýria, Palestína, Egypt, Indonézia), väčšinou sú na tieto sviatky od detstva viac či menej zvyknutí.
Prevzali niektoré z kresťanských vianočných tradícií aj do svojich domácností?
Je veľký rozdiel, či žijú v nábožensky zmiešaných rodinách, kde je napríklad manželka kresťanka, alebo sú kresťanmi rodičia niektorého z partnerov. Vtedy je bežné, že sú počas vianočných sviatkov s tou časťou rodiny, ktorá ich slávi.
Na druhej strane ak je celá rodina muslimská, zvyčajne Vianoce nijako špeciálne neslávia, aj keď i tu to samozrejme závisí od konkrétnych ľudí a nájdu sa výnimky. Častejšie však využijú, že je viac voľna a navštívia napríklad príbuzných v zahraničí, alebo vycestujú domov, pokiaľ sú na Slovensku len dočasne, ako napríklad študenti alebo zamestnanci v zahraničných firmách.
Ako vnímajú Vianoce vaše deti? Nie je im trošku ľúto, keď sa ich kamaráti v škôlke či v škole chvália, čo všetko im priniesol Mikuláš, alebo čo zažili počas sviatkov?
Možno trochu áno, snažím sa však svoje deti viesť k tomu, tieto veci už od malička chápali. Ak by som totiž svojim deťom aj na Vianoce dal darčeky, aby sa mali čím pochváliť pred kamarátmi, iba by som tým oddialil to, s čím sa aj tak skôr či neskôr stretnú – uvedomeniu si, že sa v niečom od ostatných detí odlišujú. Ak to nebude kvôli Vianociam, bude to kvôli jedlu, alebo proste iba odlišnému menu. Nie je to len problém muslimských detí, ale súčasť komplexnejšej skutočnosti. To isté dnes zažívajú hociktoré deti z iných kultúr alebo detí rodičov s iným, ako typicky slovenským životným štýlom.
Slovensko je iné, ako napríklad Francúzsko či Veľká Británia. V týchto krajinách žijú vedľa seba rôzne kultúry po generácie, no na Slovensku sú ľudia na akékoľvek odlišnosti stále málo zvyknutí. Nie je to ich chyba, Slovensko skrátka nemá za sebou takú skúsenosť s diverzitou, ako západné krajiny. Preto si myslím, že je lepšie na to deti pripravovať pomaly krok za krokom.
Aké sú hlavné muslimské sviatky? Kedy a ako ich slávite?
Hlavné muslimské sviatky sú Ídu l-fitr (Sviatok prerušenia pôstu) po skončení pôstneho mesiaca ramadán a Ídu l-adha (Sviatok obetovania), ktorý je vyvrcholením púte do Mekky. Islamské sviatky sa riadia islamským kalendárom, ktorý je o niekoľko dní kratší, ako ten gregoriánsky, preto čas ich slávenia sa oproti kalendáru na Slovensku každoročne posúva. Teraz je napríklad ramadán začiatkom leta, no za asi 15 rokov bude v zime, čo je mimochodom výhoda, pretože dni sú oveľa kratšie a tak bude kratší i čas, kedy muslim drží pôst.
K Vianociam neodmysliteľne patrí aj sviatočné jedlo. Počas Štedrého večera u nás nechýbajú napríklad oblátky, šošovičná polievka, zemiakový šalát, ryba... Čo sa podáva v moslimským rodinách?
Týmto ste mi nahrali na ozrejmenie ďalšieho častého nedorozumenia v súvislosti s muslimami. Neexistuje nič také, ako jedna muslimská kultúra. Islam je náboženstvom rôznych národov a kultúr od Afriky cez Blízky východ až po juhovýchodnú Áziu. Sú muslimovia, ktorí jedia typicky ázijské jedlá, ako nájdeme napríklad v ázijských bistrách (len bez bravčového) a sú i takí, ktorí jedia skoro to isté, čo na Slovensku, napríklad muslimovia na Balkáne.
Podľa toho sa líši i to, čo jedávajú počas svojich sviatkov. Avšak predsa len možno nájsť jeden spoločný pokrm, alebo skôr ingredienciu. Počas Sviatku obetovania je náboženským zvykom jesť jahňa, pričom jednu tretinu zje rodina, druhá tretina sa rozdá a tretinu dostanú chudobní. Opäť však závisí od konkrétnej kultúry, na aký spôsob a s akými prílohami mäso jedia.
Veľa ľudí má dojem, že z Vianoc sa stáva komerčná záležitosť. Vnímate aj vy niečo podobné pri vašich sviatkoch v moslimskej komunite?
Rozhodne to vnímam v muslimských krajinách. Myslím, že ide o celosvetový trend, ktorému sa žiaľ muslimovia nevyhli o nič lepšie, ako kresťania.
Paradoxne o čosi menej sa to prejavuje na Slovensku. Keďže muslimské sviatky komerčná sféra (teda obchodné domy, reklamy či akcie) nijako nereflektuje, v istom zmysle sme práve vďaka tomu od týchto negatívnych prejavov chránení. Keď totiž nemáte toľko lákadiel, ako svoje sviatky naplniť materiálne, odrazu sa viac sústredíte na ich duchovný význam. Je to veľmi zaujímavá skúsenosť.
Čo podľa vás kresťanské a moslimské sviatky spája? Vidíte medzi nimi spoločné paralely?
Každá kultúra má isté špecifické momenty, či už pevne dané dátumy, alebo chvíle, ktorých výnimočnosť je určená iným spôsobom. Zrejme to súvisí s ľudskou prirodzenosťou, ktorá sa tým chráni pred upadnutím do každodenného stereotypu. Vianoce a Veľká noc tak plnia v kresťanstve podobnú funkciu, ako Sviatok prerušenia pôstu a Sviatok obetovania v islame.
Islamský nový rok sa síce začal už pred pár mesiacmi, ale je niečo, čo by ste chceli, aby sa nám všetkým splnilo v roku 2016?
Na Slovensku v posledných mesiacoch prebieha oveľa intenzívnejšie, ako kedy predtým, spoločenská diskusia o prítomnosti iných kultúr a iných náboženstiev v krajine. Vyvolala ju pochopiteľne predovšetkým utečenecká kríza.
Je fakt, že sme svedkami mnohých negatívnych prejavov tejto diskusie, ako sú nenávistné a vulgárne komentáre na adresu menšín, ale i zneužívania témy na zisk politických bodov. Prejavila sa však i vo viacerých pozitívnych iniciatívach. Nedávno napríklad naša nadácia vôbec po prvýkrát vystúpila na pôde Arcibiskupského úradu v Trnave. Zhodli sme sa s predstaviteľmi katolíckej cirkvi, že je potrebné nadviazať medzi nami užší dialóg.
Som presvedčený, že už samotný fakt, že takáto celospoločenská diskusia u nás konečne prebieha, je pozitívom. O slovo sa hlásia ľudia, ktorí napriek náladám v spoločnosti zaujali jasné stanovisko a sú ochotní pomáhať i za cenu toho, že sa sami stanú obeťami osočovania. Želám si, aby ich bolo v budúcom roku stále viac, aby ich hlas silnel a aby oni boli tou hybnou silou, ktorá v konečnom dôsledku spraví Slovensko lepším miestom pre nás všetkých.
