"Úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu," uvádza sa vo vyhlásení
BRATISLAVA - Slovenský parlament dnes schválil vyhlásenie, v ktorom odmietol neobmedzenú nezávislosť pre juhosrbskú provinciu Kosovo a prihovoril sa za rešpektovanie požiadaviek Srbska. Dokument podporila koalícia aj väčšina opozície. Hlasovaniu predchádzala búrlivá diskusia, nakoniec sa však skončila kompromisom.
"Úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu," uvádza sa vo vyhlásení, do ktorého po nátlaku opozície poslanci doplnili aj zmienku o rešpektovaní požiadaviek Belehradu pri riešení budúceho štatútu Kosova.
Schválené vyhlásenie je reakciou na plán splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý predpokladá obmedzenú nezávislosť Kosova. V diskusiách v slovenskom parlamente viackrát zaznelo, že Slovensko je okrem Srbska asi jedinou krajinou, kde o Kosove politici toľko diskutovali.
Opozičné strany SDKÚ-DS a KDH predtým text ostro kritizovali a tvrdili, že by v skutočnosti pripúšťal nezávislosť Kosova. Zmienku o rešpektovaní "legitímnych požiadaviek Srbska" navrhol poslanec opozičného KDH František Mikloško. Z vyhlásenia zmizla aj časť textu, ktorá kritizovala bývalú vládu Mikuláša Dzurindu za jej súhlas so zásahom NATO proti Belehradu v roku 1999. Aj táto pasáž vyvolávala predtým veľké slovné prestrelky medzi koalíciou a opozíciou.
Proti samostatnosti Kosova bez súhlasu Srbska sa vyslovila väčšina politikov, najostrejšie Slovenská národná strana Jána Slotu. Samostatnosť Kosova by podľa neho bola okrem iného precedensom, ktorý by mohol povzbudiť údajné autonomistické snahy asi polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. SDKÚ-DS naopak viac argumentovalo podporou srbskej demokracie.
Opozičná Strana maďarskej koalície bola k prípadnej samostatnosti Kosova najústretovejšia; pri hlasovaní sa ako jediná parlamentná strana zdržala. Ostatní poslanci návrh podporili.
Okrem dnes schváleného vyhlásenia sa do parlamentu dostali aj ďalšie štyri návrhy deklarácií či vyhlásení o Kosove koaličných i opozičných strán, väčšinu z nich však navrhovatelia nakoniec stiahli. Prijatie kompromisu ocenila koalícia i opozícia. "Je to aj dobrý politický signál navonok, že slovenský parlament sa vie dohodnúť," povedal ČTK exminister zahraničných vecí z SDKÚ-DS Eduard Kukan.
Národná rada vo vyhlásení vládu priamo nezaviazala, ako by sa mala postaviť k Ahtisaariho návrhu. Parlament od vlády iba očakáva, aby spolu s ďalšími krajinami EÚ hľadala spoločné riešenie usporiadania pomerov v regióne s jasnou perspektívou integrácie krajín Západného Balkánu do EÚ, uvádza sa v texte.
Srbská provincia s prevažne albánskym obyvateľstvom je pod správou OSN od roku 1999, keď zásah NATO ukončil represie vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča proti tamojším albánskym povstalcom. Zatiaľ čo kosovskí Albánci sa usilujú o nezávislosť, Belehrad je ochotný pripustiť iba širšiu autonómiu. Spor by mala vyriešiť Bezpečnostná rada OSN, ktorej nestálym členom je aj Slovensko.
Prečítajte si:
Text vyhlásenia NR SR k štatútu Kosova
Schválené vyhlásenie je reakciou na plán splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý predpokladá obmedzenú nezávislosť Kosova. V diskusiách v slovenskom parlamente viackrát zaznelo, že Slovensko je okrem Srbska asi jedinou krajinou, kde o Kosove politici toľko diskutovali.
Opozičné strany SDKÚ-DS a KDH predtým text ostro kritizovali a tvrdili, že by v skutočnosti pripúšťal nezávislosť Kosova. Zmienku o rešpektovaní "legitímnych požiadaviek Srbska" navrhol poslanec opozičného KDH František Mikloško. Z vyhlásenia zmizla aj časť textu, ktorá kritizovala bývalú vládu Mikuláša Dzurindu za jej súhlas so zásahom NATO proti Belehradu v roku 1999. Aj táto pasáž vyvolávala predtým veľké slovné prestrelky medzi koalíciou a opozíciou.
Proti samostatnosti Kosova bez súhlasu Srbska sa vyslovila väčšina politikov, najostrejšie Slovenská národná strana Jána Slotu. Samostatnosť Kosova by podľa neho bola okrem iného precedensom, ktorý by mohol povzbudiť údajné autonomistické snahy asi polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. SDKÚ-DS naopak viac argumentovalo podporou srbskej demokracie.
Opozičná Strana maďarskej koalície bola k prípadnej samostatnosti Kosova najústretovejšia; pri hlasovaní sa ako jediná parlamentná strana zdržala. Ostatní poslanci návrh podporili.
Okrem dnes schváleného vyhlásenia sa do parlamentu dostali aj ďalšie štyri návrhy deklarácií či vyhlásení o Kosove koaličných i opozičných strán, väčšinu z nich však navrhovatelia nakoniec stiahli. Prijatie kompromisu ocenila koalícia i opozícia. "Je to aj dobrý politický signál navonok, že slovenský parlament sa vie dohodnúť," povedal ČTK exminister zahraničných vecí z SDKÚ-DS Eduard Kukan.
Národná rada vo vyhlásení vládu priamo nezaviazala, ako by sa mala postaviť k Ahtisaariho návrhu. Parlament od vlády iba očakáva, aby spolu s ďalšími krajinami EÚ hľadala spoločné riešenie usporiadania pomerov v regióne s jasnou perspektívou integrácie krajín Západného Balkánu do EÚ, uvádza sa v texte.
Srbská provincia s prevažne albánskym obyvateľstvom je pod správou OSN od roku 1999, keď zásah NATO ukončil represie vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča proti tamojším albánskym povstalcom. Zatiaľ čo kosovskí Albánci sa usilujú o nezávislosť, Belehrad je ochotný pripustiť iba širšiu autonómiu. Spor by mala vyriešiť Bezpečnostná rada OSN, ktorej nestálym členom je aj Slovensko.
Prečítajte si:
Text vyhlásenia NR SR k štatútu Kosova
