BRATISLAVA – Katolícka cirkev na Slovensku sa pripravuje na výnimočnú udalosť. Prvý raz v histórii k nám zavítajú relikvie známej francúzskej svätice, ktorej obraz alebo sochu nájdete takmer v každom kostole. Ostatky sv. Terézie budú putovať po celom Slovensku a cirkev už teraz eviduje rekordný záujem zo strany veriacich.
„Dostať relikvie sv. Terézie aj na Slovensko sa cirkev usilovala už viac ako desať rokov, takže túto udalosť považujeme za malý zázrak,“ ozrejmila hovorkyňa Roku zasväteného života na Slovensku Hermana Matláková. Pápež František tento rok vyzval zasvätené osoby na obnovu a prehĺbenie zmyslu života a vyhovenie žiadosti o vystavenie relikvií na Slovensku celkom nečakane prišlo v tom najvhodnejšom období. „O príchode relikviáru sme sa dozvedeli len pol roka vopred. Väčšinou o ňom vybrané krajiny vedia už rok alebo dva vopred,“ doplnila Matláková, ktorá je členkou Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok. Prípravy sú momentálne v plnom prúde, pretože relikvie budú na Slovensku vystavené už od 10. do 24. januára 2016.
Slovenská mníška (†26) vykonala zázrak: Uzdravila Michaela, lekári nechápu!
„Relikvie čaká púť po 23 slovenských miestach. Prídu do všetkých katedrálnych chrámov, ale aj do menších miest s karmelitánskymi kláštormi a dva týždne budú návštevníkom sprístupnené vo dne v noci, 24 hodín denne. Telesné ostatky na krátku chvíľu zavítajú aj do Vyšných Hágov, do nemocnice, v ktorej sa liečia chorí na tuberkulózu,“ spresnila hovorkyňa a dodala, že ľudia sa už teraz, dva mesiace pred vystavením, o relikvie intenzívne zaujímajú. „Na Slovensku máme takmer v každom kostole sochu sv. Terézie alebo jej obraz a veriaci k nej majú veľmi živú úctu,“ uviedla sestra Hermana.
Samotný relikviár s telom svätice váži takmer 250 kilogramov a prenášať ho budú šiesti ľudia. Počas vystavenia naň budú neustále dohliadať dvaja poverení ochrancovia, aby sa predišlo nevhodným prejavom. Relikviár, ktorý vyzerá ako drevená truhla s pozláteným kovaním, bude chránený hrubým nepriestrelným sklom.
V detstve dala Bohu sľub
Sv. Terézia, vlastným menom Mária Františka Terézia Martinová, sa narodila 2. januára 1873 vo francúzskom Alençone. Jej rodičia, ktorých nedávno pápež František ako prvý manželský pár v dejinách cirkvi vyhlásil za svätých, žili ako oddaní kresťania. „Zvláštnosťou bolo, že chceli obaja jej rodičia v mladosti vstúpiť do kláštora, ale neprijali ich,“ uviedla rehoľníčka. Keď sa potom budúci manželia prvý raz stretli, cítili, že sú si súdení a prežili spolu šťastné a naplnené manželstvo. Sv. Terézia sa im narodila ako posledné, deviate dieťa, ktoré však v útlom veku stratilo matku, a ktorú mu nahradila najstaršia zo štyroch sestier, Paulína. Ďalšou zvláštnosťou bolo, že všetky jej sestry (bratia zomreli ešte v detstve) sa rozhodli stať rehoľníčkami. Pred dovŕšením 16. roku života vstúpila napriek nízkemu veku do kláštora aj Terézia a stala sa karmelitánkou v Lisieux.
Mimoriadna správa z Vatikánu: Slovenského kňaza mučili, hlavu mu ponárali do vedra s výkalmi!
„Keď sa Teréziina najstaršia sestra Paulína neskôr stala predstavenou kláštora, požiadala Teréziu, aby napísala životopis. Svätica ho nazvala Príbehom jednej duše. Písala v ňom o svojom vzťahu s Bohom a minulosti. Dokonca si pamätala aj na udalosti, ktoré sa odohrali, keď mala len rok a pol. Ako tri a pol ročné dieťa si povedala, že Bohu neodoprie nič, čo od nej bude požadovať. Keď mala 13 rokov, nastal v jej duši zlom a zažala dávať zmysel všetkému, čo robila,“ spresnila sestra Hermana a doplnila, že „cesta jej svätosti bola cestou obety. Nerobila zázraky ani veľké veci, ale všetko činila s úmyslom na Božiu slávu. Práve to z nej urobilo veľkú svätú, preto bola vyhlásenú za Učiteľku Cirkvi. Verila, že aj každý jeden malý skutok má pred Bohom význam.“
Sv. Terézia z Lisieux zomrela mladá, len vo veku 24 rokov. O svojom živote a smrti v roku 1897 pred predstavenou kláštora hovorila ako o obete Bohu, ktorú sa chystá podstúpiť. Nikto vtedy presne netušil, ako to myslí. O pár týždňom nato začala vykašliavať krv a onedlho vydýchla naposledy. „Keď zomriem, moja práca bude pokračovať v nebi, hovorievala. Práve preto je obľúbenou sväticou,“ upozornila Matláková. Sv. Terézia sa kvôli svojmu posolstvu stala nielen patrónkou misionárov, hoci sama nikdy na misii nebola, ale aj druhou patrónkou Francúzska spolu s Janou z Arku. Okrem životopisu s hlbokým posolstvom po sebe tiež zanechala niekoľko úvah, básní a divadelných diel.
Nebeský dážď ruží
Francúzska svätica je odjakživa zobrazovaná s ružami. Ešte pred smrťou totiž sľúbila, že bude z neba na zem posielať „dážď ruží“. Keď jej telo neskôr exhumovali, ostatky svätice boli rozložené, ale všetci prítomní cítili omamnú vôňu kvetov. „V minulosti som poznala kňaza, ktorý sa k sv. Terézii často modlieval. Jedného dňa, keď na fare niečo písal, obklopila ho z ničoho nič silná vôňa ruží. Vnímal to ako varovanie a tušil, že sa udeje niečo zlé. O pár minút poňho prišli ľudia z ŠtB a zobrali ho do väzenia. Terézia mu predtým dala znamenie,“ spomína rehoľníčka.
Ku kvetom mala Terézia vzťah od malička. Ako napísala v životopise, v detstve zvykla odtrhnúť za každý svoj dobrý skutok kvet. Večer vždy nosievala do kostola kyticu ruží. „Hoci žila skrytým životom, bola to veľmi výnimočná svätica a jej osobná cesta viery sa stala blízka aj bežným ľuďom. Je prvou laičkou v histórii, ktorú pápež Pius XI. v roku 1925 vyhlásil za svätú. Ukázala ľuďom cestu spirituality, ktorú môže prežívať každý,“ uzavrela hovorkyňa Roku zasväteného života na Slovensku.
