BRATISLAVA - Hoci nie všetky správy o Slovensku bývajú pozitívne, tentokrát máme aspoň malý dôvod na radosť. Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2015-2016 sme sa v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnili na 67. mieste a oproti minulému roku sa posunuli o osem priečok vyššie. K malému zlepšeniu hodnotenia došlo už v minulom roku, kedy sme sa posunuli zo 78. miesta na 75. Nastúpený trend je dobrý, chybičkou krásy na dosiahnutom výsledku ale zostáva, že sme naďalej treťou najhoršie hodnotenou krajinou v EÚ. A klientelizmom sme už preslávení.
Z krajín EÚ sa nižšie umiestnili už len Chorvátsko (77. miesto) a Grécko (81.). Tesne nad Slovenskom sa nachádzajú Cyprus (65.) a Maďarsko (63.).
„Celkové hodnotenie Slovenska sa čiastočne zlepšilo vďaka niektorým pozitívne vnímaným zmenám a čiastočne preto, že iné krajiny sa v konkurencieschopnosti zhoršili,“ hovorí Peter Kremský, projektový manažér Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra.
Podnikatelia oceňujú napríklad skrátenie doby potrebnej na začatie podnikania, či podporu vlády využívaniu nových technológií cez digitalizáciu verejnej správy. Vo firemnej sfére zasa podľa nich konkurenčnú schopnosť Slovenska posilňuje, že podniky skvalitňujú výrobné procesy a zavádzajú inovácie.
Respondenti prieskumu ocenili aj posun v budovaní infraštruktúry – jej stav pokladá za problém už len 4,6 % opýtaných. Naopak, zhoršilo sa vnímanie korupcie, ktorá sa dokonca za posledný rok dostala na prvé miesto medzi problematickými faktormi podnikania na Slovensku. Za najboľavejší problém ju označilo 18 % podnikateľov.
„Celkovo vidieť mierne zlepšenie, ale 67. miesto na svete nie je práve lichotivou vizitkou pre krajinu, ktorá je už vyše desať rokov členom Európskej únie. Za vyspelými štátmi zaostávame najmä v kvalite verejných inštitúcií. Napríklad v hodnotení klientelizmu je Slovensko medzi najhoršími krajinami na svete. Máme čo doháňať v posilňovaní nezávislosti súdov, vymáhateľnosti práva, v boji proti korupcii a v znižovaní administratívnej náročnosti pre podnikateľov,“ myslí si Peter Kremský.
V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 140 krajín z celého sveta a aj tentoraz prevažujú v najlepšej desiatke krajín európske ekonomiky. Na vrchole rebríčka konkurencieschopnosti sa už siedmy rok po sebe umiestnilo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a USA obhájili minuloročné tretie miesto.
Nemecko si v rebríčku polepšilo o jedno miesto, Holandsko o tri a po troch rokoch sa vracia na piate miesto. Japonsko (6.) a Hong Kong (7.) si udržali minuloročné pozície. Fínsko kleslo na ôsme miesto, čo je najhoršie umiestnenie tejto krajiny v histórii hodnotenia. Top desiatku uzatvárajú Švédsko (9.) a Veľká Británia (10.), ktoré si navzájom vymenili pozície z minulého roka.
Česká republika pokračuje v raste. Opäť sa posunula z 37. miesta na 31. priečku a aj tento rok je lídrom v skupine krajín V4. Poľsko si medziročne polepšilo o dve priečky a obsadilo 41. miesto. Maďarsko zmazalo svoje minuloročné zlepšenie, kleslo o 3 miesta a obsadilo v tomto roku 63. priečku.
Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a iné faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity a prosperity v 140 krajinách sveta.
Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do júna 2015 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnermi Svetového ekonomického fóra a koordinátormi prieskumu na Slovensku boli PAS a Ekonomická univerzita v Bratislave.
Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu júna 2015. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS a Ekonomická univerzita v Bratislave nemali prístup k individuálnym odpovediam respondentov a v súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytli Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.
