BRATISLAVA - Grécko visí na vlásku a odchod z eurozóny mu hrozí ako ešte nikdy predtým. Spolu s odchodom helénskej republiky vyvstáva aj otázka platenia dlhov. Keďže Európa naliala na juh už miliardy, nás zaujímalo, koľko Gréci dlžia Slovensku. S ekonómami sme sa pozreli na to, kto sú vlastne slovenskí veritelia a o koľko by sme mohli prísť. V najhoršom scenári ide o miliardy.
Koľko presne dlhuje Grécko slovenským veriteľom?
Grécko dlhuje Slovensku cez rôzne záruky vyše 3 miliardy eur. "Slovensko garantuje 1,6 miliardy eur cez dočasný euroval, 0,3 miliardy eur na dlhopisoch držaných ECB a 1,2 miliardy eur je náš podieľ na gréckych záväzkoch v eurosystéme (v zúčtovacom systéme Target 2). Spolu teda 3,1 miliardy eur, čo je v prepočte na HDP druhá najvyššia hodnota v eurozóne," vymenoval presnú štruktúru záväzkov Martin Vlachynský z ekonomického inštitútu INESS.
Kto presne dlží Grécku peniaze, kto sú slovenskí veritelia?
Podľa Martina Vlachynského je slovenský veriteľ každý daňový poplatník. "Slovenskí veritelia sú všetci daňovníci," myslí si analytik. Analytik J&T banky Stanislav Pánis tvrdí, že je ťažké určiť, kto je presne slovenský veriteľ. "O komerčných subjektoch neviem (to by chcelo napríklad banku po banke sa spýtať či držia nejaké grécke dlhopisoy a pod.). Domnievam sa však, že zo súkromného sektora to nebude zrejme nikto."
O koľko prídu slovenskí veritelia, keď Grécko vystúpi z eurozóny?
Ak by aj Grécko vystúpilo z eurozóny, Slováci ešte nemusia prísť o svoje eurá. "Ďalsia komplikovaná otázka na ktorú sa nedá jednoznačne odpovedať. S exitom z eurozóny by bol s najväčšou pravdepodobnosťou spojený aj bankrot. To však neznamená, že naše peniaze by boli úplne stratené," myslí si Pánis.
Paradoxne, Slováci by mohli prísť o peniaze aj v prípade zotrvania Grécka v eurozóne. Všetko by záležalo na tom, čo by sa urobilo so samotným gréckym dlhom. "Záviselo by na ďalších rokovaniach ako by sa dlh reštrukturalizoval resp. reprofiloval a či by prišlo k jeho (čiastočnému) odpusteniu. Celkovo sa však obávam, že aj keď Gréci ostanú v eurozóne, tak im bude časť dlhu odpustená."
Doteraz tak Slovensko poslalo Grécku cez Medzinárodný menový fond "iba" 40 miliónov. "Slovensko zatiaľ Grécku reálne poslalo len minimum peňazí (cez MMF, asi 40 miliónov). Všetko ostatné sú garancie - ak Grécko nezaplatí, budeme musieť ich dlhy zaplatiť my," dodáva ekonóm Vlachynský.
Grécke požiadavky sa nepozdávajú EÚ
Ministrov financií eurozóny čakajú na dnešnej schôdzi dva protichodné návrhy na vyriešenie gréckej krízy. Grécky premiér Alexis Tsipras sa totiž ani dnes na rokovaniach s predstaviteľmi tzv. inštitúcií nedohodol na kompromisnom návrhu. Trojica inštitúcií: Európska komisia (EK), Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF) následne jednomyseľne schválili súbor dokumentov, ktoré poslali ministrom, aby ich posúdili ako základ pre dohodu napriek tomu, že ich Grécko neakceptovalo. Uviedol to nemenovaný predstaviteľ Európskej únie (EÚ). A podľa zdroja z gréckej vlády Grécko zas poslalo ministrom vlastné návrhy.
Veritelia pritom dali Tsiprasovi ultimátum dnes do 11. hodiny SELČ, aby im predložil dôveryhodný plán reforiem, a upozornili ho, že v opačnom prípade pošlú ministrom financií, tzv. Euroskupine, vlastnú verziu.
